Prokopová z Konzília odborníkov: Nevieme, ako bude, nemôžeme presúvať výučbu na leto

Elena Prokopová Elena Prokopová. Foto: TASR/Jakub Kotian

Počet pacientov v nemocniciach bude ešte stúpať. Deti v školách sú hlavne prenášačom ochorenia, tvrdí v rozhovore pre Štandard hlavná odborníčka ministerstva zdravotníctva pre pediatriu a členka Konzília odborníkov Elena Prokopová.

Na minulotýždňovej tlačovej konferencii ste povedali, že na efektivitu lockdownu vplýva niekoľko faktorov. Aby bol prijatý včas, bol dostatočne prísny a dodržiavaný. Prišiel tento lockdown včas?

Konzílium nebude takéto otázky komentovať. Skonštatovali sme, čo vplýva na efektivitu lockdownu a dali sme určité návrhy. Nie sme kompetentní vyhodnocovať, či prišiel včas. Vyjadrujeme sa k odborným témam.

Počet hospitalizovaných prekročil kritickú hranicu 3 200 pacientov. Bude tento trend pokračovať?

Počet pacientov v nemocniciach bude stúpať.

Máte vlastné odhady?

Odhady majú analytici, boli sme s nimi oboznámení, ale ovplyvňuje ich množstvo faktorov, najmä dosahy v súčasnosti prijatých opatrení. Tieto dosahy závisia od toho, ako bude opatrenia dodržiavať každý jeden človek.

Môžeme sa dostať na čísla hospitalizovaných z druhej vlny, čiže aj 3 800 pacientov?

Sme si viac-menej istí, že na tie čísla sa dostaneme.

Čiže budeme potrebovať aj nejaké nové sprísnenie opatrení?

Možností je veľa. Prísnejšie môžu byť buď pre všetkých občanov, alebo len pre určitú skupinu – neočkovaných a neprekonaných, môžu byť sprísnené v jednej oblasti a uvoľnené v niektorej inej forme. V hre je veľa scenárov, všeobecné sprísnenie opatrení je široký pojem.

Prísnejšie opatrenia môžu byť buď pre všetkých občanov, alebo len pre určitú skupinu – neočkovaných a neprekonaných, môžu byť sprísnené v jednej oblasti a uvoľnené v niektorej inej forme

Epidemická situácia sa zhoršuje. Po desiatich dňoch má dôjsť k prehodnoteniu opatrení. Zrejme budete odporúčať, aby sa lockdown predĺžil.

Tým si nie som taká istá. Nevieme, aká bude situácia na začiatku decembra a aké efektívne budú opatrenia, ktoré sa prijali.

Čiže nie je stopercentne isté, že Vianoce strávime v lockdowne?

Nie nutne vo forme, akú máme teraz.

Hovoríte, že sprísnenie opatrení je veľmi všeobecné a možno nastane len pre určité skupiny. Viete si aj naďalej predstaviť uvoľnenie pre očkovaných?

Áno, uviedli sme to aj na štvrtkovej tlačovej konferencii [25. 11., pozn. red.].

Nie je to zbytočný risk, ak aj očkovaní môžu covid dostať a prenášať?

Budeme posudzovať situáciu tak, aby bola v čo najširšom záujme, ale hlavne so zreteľom na zachovanie zdravia.

Ako sa staviate k povinnému očkovaniu?

Diskutujeme o ňom, ale, kým sa k nemu pristúpi, treba zvážiť všetky alternatívy.

Takmer 90 percent úmrtí „na“ a „s“ covidom tvoria ľudia nad 60 rokov.

Áno, tak to vychádza.

Pre túto skupinu by teda bolo povinné očkovanie vhodné.

Má to viacero uhlov pohľadu. Diskutujeme o tom, že by sa nariadilo určitým profesijným skupinám, určitým vekovým skupinám aj o tom, či ho vôbec nariadiť.

Zaznievajú hlasy, že deliť ľudí na základe covidpasu je zbytočné, ak ich môžeme ochrániť všetkých a spraviť to čistou ústavne schválenou formou – povinným očkovaním.

Nechcem sa vyjadrovať k otázkam, ktoré nemajú medicínsky alebo epidemiologický charakter.

Bude sa skracovať platnosť covidpasov na deväť mesiacov?

Bude sa ich platnosť zosúlaďovať v rámci celej EÚ, ale určite v súlade s medicínou založenou na dôkazoch.

Hlavná odborníčka Ministerstva zdravotníctva SR pre všeobecnú starostlivosť o deti a dorast Elena Prokopová. Foto: TASR – Martin Baumann

Prejdime k druhému faktoru z vášho výroku. Je lockdown dostatočne prísny?

Navrhovali sme prísnejšie opatrenia. Či je súčasný lockdown dostatočný, uvidíme pri vyhodnocovaní toho, či sa dosiahol cieľ.

Narážate na otvorené školy?

Nielen na ne.

Deti tvoria štvrtinu zo všetkých pozitívnych testov.

Áno, také sú údaje z pozitivity PCR testov.

Existuje aktuálne väčšie ohnisko než školy?

Nikdy sme nepovedali, že len školy sú ohniskom. Deti sú hlavne vektorom, teda prenášačom ochorenia.

Má sa sprísniť systém testovania. Dnes sa deti testujú dvakrát týždenne antigénovým samotestom. Nestačí to?

Ide o dobrovoľné antigénové testovanie, nie povinné. Tieto testy majú vysoký význam, lebo zachytia najinfekčnejších ľudí. Dôležité je však ich načasovanie a frekvencia. Efektivita tohto testovania by bola najvyššia, keby sa testovali všetky deti povinne každé ráno pred vyučovaním. Treba však vychádzať z toho, aká je prístupnosť rodičov k testom a, samozrejme, aj ich dostupnosť a cena.

Aká je hranica infikovaných detí, pri ktorej sa školy plošne zatvoria?

Nikdy sme takéto číslo nestanovili. Nemôžete vychádzať len z počtu infikovaných detí. Opatrenia treba robiť preventívne. Ak je dieťa infikované, už len zamedzujeme šíreniu nákazy. Cieľom opatrení je, aby dieťa do školy infekciu ani neprinieslo.

Ako hodnotíte nápad, aby sa školy teraz zatvorili a skrátili sa letné prázdniny?

Takéto opatrenia sa zatiaľ nediskutovali. Nemôžeme vedieť, aká bude epidemiologická situácia v lete 2022. Do Európy sa rozšíril nový variant z Afriky, ktorý môže spôsobiť problémy celosvetovo aj v Európe. Nemôžeme presúvať výučbu na leto.

Kedy by mohli byť známe výsledky štúdií o tom, či je omikron infekčnejší a dokáže obísť imunitu z vakcín?

Očakávame ich najskôr o dva týždne.

Vakcíny pre deti od 5 do 11 rokov by na Slovensko mali prísť až koncom decembra. Začneme s očkovaním detí až v novom roku?

Už teraz očkujeme deti vo veku päť až jedenásť rokov. Využívame vakcíny pre dospelých, deťom sa podáva tretinová dávka – desať mikrogramov očkovacej látky. Budeme sa preto zamýšľať nad tým, aby sme čo najskôr spustili očkovanie detí s dostupnými vakcínami. Špeciálne detské balenia vakcín boli vyrobené len pre presnosť a jednoduchosť podania.

Budeme sa zamýšľať nad tým, aby sme čo najskôr spustili očkovanie detí s dostupnými vakcínami. Špeciálne detské balenia vakcín boli vyrobené len pre presnosť a jednoduchosť podania.

Vedľajšie účinky sú podľa ŠÚKL zvyčajne mierne až stredne závažné a krátkodobé. Čo si pod tým predstaviť?

Sú to očakávané vedľajšie účinky ako pri každom inom očkovaní. Patrí tam napríklad začervenanie, bolesť v mieste vpichu, teplota, zväčšenie regionálnych lymfatických uzlín či dvojdňová prechodná únava.

Takéto príznaky nemusia rodičov znepokojovať?

Ide o štandardné zaznamenané vedľajšie účinky, ktoré hovorím rodičom pri každom očkovaní.

Sú známe aj nejaké nežiaduce účinky?

Napríklad anafylaktický šok, ale ten môže nastať aj po podaní hocijakého iného lieku – napríklad paracetamolu. Takúto reakciu musí pediater v ambulancii zvládnuť, preto odporúčame, aby po každom očkovaní pacient zotrval pol hodinu v čakárni lekára.

Máte pochopenie pre to, že podľa prieskumu AKO pre televíziu JOJ by svoje dieťa určite nedalo zaočkovať 67 percent rodičov?

Je to ich slobodná voľba. Možno toto rozhodnutie ovplyvnia informácie o priebehu ochorenia o možných komplikáciách alebo príchod nového infekčnejšieho variantu.

Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský v rozhovore pre Denník N povedal: „Možno o niekoľko rokov, čo môže byť krátky čas, bude povinné očkovanie proti covidu u detí ako proti ďalším ochoreniam.“ Viete si to predstaviť?

Áno, takýmto spôsobom sa nariadili všetky povinné očkovania. Rozšíril sa vírus, ktorý robil problémy, a preto sa vyvinula vakcína. Riziko a následky ochorenia boli oveľa horšie ako riziko očkovania, nariadilo sa očkovanie povinne.

V akom časovom horizonte by sa to mohlo stať realitou?

Ide o pandémiu koronavírusu, preto sa takáto otázka musí riešiť celosvetovo, nielen na Slovensku.


Ďalšie články