Lukašenko uznal polostrov Krym za ruské územie

Lukašenko na stretnutí s najvyššími predstavite¾mi armády Alexandr Lukašenko. Foto: TASR/AP

AKTUALIZOVANÉ Bieloruský prezident Aleksandr Lukašenko uznal Ruskom anektovaný polostrov Krym za ruské územie, informovala v stredu agentúra DPA.

„Krym je…fakticky ruský Krym,“ povedal Lukašenko v utorkovom rozhovore pre ruskú štátnu tlačovú agentúru Ria Novosti.

„Krym sa po referende stal ruským aj na základe práva,“ povedal bieloruský prezident v súvislosti so sporným referendom z roku 2014, po ktorom sa Krymský polostrov stal subjektom Ruskej federácie. Ukrajina ani Západ výsledky tohto referenda neuznávajú a Krym naďalej považujú za súčasť Ukrajiny.

Moskva a Kyjev reagujú

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov Lukašenkovo oznámenie o uznaní Krymu za „de facto a de jure“ ruské územie označil za veľmi vážne, píše Ria Novosti.

Ukrajinský minister zahraničných veci Dmytro Kuleba v stredu povedal, že uznanie Krymu za ruské územie zo strany Minska bude predstavovať „úder“ pre ukrajinsko-bieloruské vzťahy, napísala agentúra TASS.

Jadrové zbrane v Bielorusku?

Lukašenko zároveň v utorok povedal, že umožní Rusku umiestnenie jadrových zbraní v jeho krajine, ak Organizácia Severoatlantickej zmluvy (NATO) presunie americké atómové bomby z Nemecka do východnej Európy.

Keď dostal Lukašenko otázku o možnom premiestnení amerických atómových bômb do východnej Európy v prípade, že by nová nemecká vláda už nebola ochotná držať tieto zbrane, odpovedal, že by navrhol Putinovi, aby poslal do Bieloruska jadrové zbrane, ktoré odtiaľ boli stiahnuté po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991.

„Ponúkol by som Putinovi, aby vrátil do Bieloruska jadrové zbrane,“ poznamenal Lukašenko. Bieloruský líder sa nevyjadril k tomu, aké zbrane by bolo Bielorusko ochotné prijať, s tým, že sa postará o tie, ktoré budú „najefektívnejšie“.

Napätie pre Ukrajinu

Putin v utorok dôrazne varoval NATO pred rozmiestnením svojich jednotiek a zbraní na Ukrajine. Zároveň povedal, že to pre Rusko predstavuje „červenú čiaru“ a vyvolá ráznu odpoveď Moskvy.

V ostatnom období narastajú obavy, že by Moskva mohla pripravovať inváziu k svojmu susedovi. V blízkosti hraníc s Ukrajinou nastalo v nedávnych týždňoch značné zhromažďovanie ruských vojakov, ktorých je údajne až 90-tisíc. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj zasa pred niekoľkými dňami oznámil, že tamojšia rozviedka odhalila plány na štátny prevrat podporovaný Ruskom.

Putin uviedol, že Moskva je rovnako znepokojená cvičeniami NATO v blízkosti jej hraníc. Vyjadril obavy, že NATO by mohla využiť ukrajinské územie na rozmiestnenie rakiet schopných zasiahnuť ruské veliteľské centrá za päť minút.

(tasr, sita)


Ďalšie články