Slovensko okrem zdravotnej pandémii čelí aj pandémii informačného chaosu. Aj napriek rozšírenému presvedčeniu, že ho spôsobujú výlučne dezinformátori zo sociálnych sietí, platí, že do neho prispeli aj ľudia, ktorí ho mali upratať. Pripomeňme si niekoľko prípadov, keď zdravotnícke, analytické a aj politické elity ponúkali v súvislosti s treťou vlnou covidové správy, ktorým previerka času po niekoľkých týždňoch vystavila tú najhoršiu známku.
Moderná spoločnosť ako taká vo veľkej miere stojí a padá na dôvere k odborníkom. Hoci si to častokrát ani neuvedomujeme, do ich rúk sa vkladáme denne. Platí to pri požiadavke na náš nový účes, výmene komponentu na aute, uzatváraní zmlúv alebo pri zdravotnom probléme.
Jedným zo znakov súčasnej pandémie je, že práve dôvera v medicínske a súvisiace autority sa vytráca extrémne rýchlo a státisíce ľudí vhupli do náruče ak už nie rovno nebezpečných šarlatánov, tak minimálne nekompetentných jednotlivcov bez základných znalostí v odbore.
Mainstreamovým vysvetlením tohto javu je tvrdenie, že bežný človek je skrátka hlúpy, podlieha vlastným predsudkom, necháva sa opantať frustráciou, ovláda ho hnev a platia na neho poučky o stádovitom efekte.
Už menej sa ale hovorí o chybách na strane expertov, ktorí aj v uplynulých mesiacoch v zásadných otázkach ohľadne delta variantu častokrát strieľali mimo terč až tak brutálne, že to nemohlo vyvolať nič iné ako chaos a spomínaný efekt obrovského pochybovania.
Zopakoval sa tak scenár z predošlých vĺn, keď niektorí odborníci častokrát strieľali od pása a prichádzali s predikciami o 6-tisíc ventilovaných pacientoch, násobne nadhodnotenými dátami o smrtnosti ochorenia či s prehnanými očakávaniami o plošnom testovaní, účinnosti vakcín a percente zaočkovanej populácie nevyhnutnom pre vznik kolektívnej imunity.
Pripomeňme si teraz chronologicky niekoľko názorov, odhadov a predikcií, v ktorých sa kvalifikované elity za uplynulé mesiace viac či menej mýlili. Nie pre výsmech a účelné hľadanie chýb, lebo po bitke je predsa každý generál, ale pre pripomenutie si faktu, že titulky mienkotvorných denníkov nie sú Svätým písmom a že naše osobné skúsenosti, inštinkt a zdravý sedliacky rozum nie sú iba klišé pojmy, ale môžu mať reálnu silu.
Očkovaní vírus nešíria, iba že by šírili
Samostatnou kapitolou je aj tvrdenie, že COVID-19 obchádza zaočkovaných pacientov. „Je to tak, že tí, ktorí sú očkovaní, sú chránení, neprenášajú ochorenie, a tým pádom tie rúška nie sú také dôležité,“ uviedol svojho času infektológ Peter Sabaka z bratislavských Kramárov v relácii Na telo.
Dnes pritom vieme, že vírus šíria aj plne vakcinovaní ľudia.
Otázne je iba to, do akej miery. Čerstvé zistenia zo Švajčiarska hovoria, že očkovaní ho šíria „iba“ trikrát menej ako nezaočkovaní. V kontexte Slovenska by to znamenalo, že len v týchto momentoch sú medzi nami tisícky až desiatky tisíc infekčných očkovaných prenášačov. To však neznamená, že by očkovanie populáciu nechránilo. Ako ukazujú aj dáta naprieč Európou, počet obetí na covid klesá priamo úmerne s vysokou zaočkovanosťou obyvateľov.
Tretia vlna nebude taká silná
Obzvlášť nepresné predikcie sa spájajú aj s aktuálnou treťou vlnou ochorenia. Biochemik Pavol Čekan, ako aj ďalší odborníci, na prelome júna a júla skonštatoval, že tretia vlna nebude taká ťažká, ako bola tá druhá. Dnes pritom z úst prezidentky či odborníkov padajú slová o tom, že v horšej situácii naša krajina ešte nebola a že sa nachádzame na pokraji humanitárnej krízy.
V nemocniciach bude maximálne tisícka ľudí
Rovnako podhodnotené odhady padali aj v súvislosti s momentálne najviac pozorovaným ukazovateľom, počtom pacientov v nemocniciach. Matematik Richard Kollár v júni povedal, že počas nasledovnej vlny pošle delta variant do nemocníc maximálne tisíc ľudí naraz. Už dnes ich pritom leží v opatere lekárov zhruba 3 450 a existuje dôvodný predpoklad, že sa tento počet ešte nezanedbateľne zvýši.
Do decembra mal byť relatívny pokoj
Ako príliš optimistické sa ukázali byť aj predpovede šéfa iniciatívy Dáta bez pátosu Ivana Bošňáka. Ten koncom septembra uviedol, že v porovnaní s novembrom, keď predpovedal najvyšší počet pacientov v nemocniciach, by mal byť december pokojnejší. „Lyžovačku by som určite plánoval aj na Slovensku, potrebujeme vypnúť, exteriér je ideálne prostredie na trávenie voľného času a netlačil by som sa do veľkých partií a skupinových akcií. Lyžiarske zájazdy žiakov považujem za povinnosť, treba dobehnúť aj minulý rok, pomôcť ekonomike a psychike detí a rodičov. Dobre bude,“ uviedol. Momentálne pritom čelíme tvrdému lockdownu, počet pacientov zrejme ešte len bude kulminovať a priestoru na lyžovačku sa tento rok nedočkáme.
Povinné očkovanie ako hoax
Rozdiel v minulých plánoch/predstavách a súčasnou realitou sa ukázal aj pri najkontroverznejšej pandemickej téme – povinnom očkovaní.
Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽaNO) ešte v júli tvrdil, že povinné očkovanie je „dezinformácia“. „Chcel by som všetkých ubezpečiť, že to tak nie je ani nebude, takže vyhlásenia typu, že vláda chce povinne očkovať, sa nezakladajú na pravde,“ tvrdil. Dnes sa pritom povinné očkovanie pripúšťa aj v najvyšších politických kruhoch. Naposledy o ňom hovorila ministerka spravodlivosti Mária Kolíková.
Núdzový stav nevyhlásime
Napokon, zo strany autorít bolo veľa počuť aj o tom, že celoštátny lockdown (minimálne pre očkovaných) a ani núdzový stav na Slovensku už nenastane, najmä vďaka preočkovaniu polovice populácie. Ešte koncom októbra myšlienku vyhlásenia núdzového stavu rázne odmietol premiér Eduard Heger. „Verím, že občania sú rozumní, máme rozumných občanov,“ dodal.