Sloboda a Solidarita sa môže označovať za najodbornejšiu stranu, ale bol to premiér Eduard Heger, ktorý najviac počúval odborníkov a presadzoval tvrdý lockdown. Bez jeho roly by dnes s najväčšou pravdepodobnosťou ani nebol lockdown a išli by sme plnou parou do záhuby, tvrdí poslanec OĽaNO Andrej Stančík, ktorý je podporovateľom tvrdších protipandemických opatrení. Sám sa označuje za stredoľavého liberála, kultúra rušenia v podaní západných liberálov mu však prekáža. Ide proti učeniu osvietenstva a proti tomu, čo robí západnú civilizáciu skvelou. Príliš sa podkopávame, hoci prínos západnej civilizácie bol pre svet najväčší, hovorí v rozhovore pre Štandard.

Presadil sa polovičatý lockdown, školy ostali otvorené. Je pravda, že strana SaS hrozila odchodom z koalície, ak by sa zavreli?

Nebol som na koaličnej rade, takže o tom nemám všetky informácie. No potvrdili to viacerí koaliční lídri. Nebyť premiéra Eduarda Hegera a jeho snahy negociovať, nebol by dnes žiaden lockdown.

Je to správny postup?

Odborníci, dáta a situácia v nemocniciach hovoria jasne. Už dnes v nemocniciach nevykonávajú bielu medicínu. Potrebujeme zraziť krivku infikovaných. Sme na prahu humanitárnej krízy. Aj silnejšie preočkované Rakúsko nariadilo lockdown. Ak niekto tvrdí, že stačil lockdown pre nezaočkovaných, vedome klame alebo pandémii nerozumie. Úplne chápem frustráciu zaočkovaných, ktorí spravili všetko správne a dnes kvôli nezaočkovaným sedia doma. Inú možnosť sme ale nemali.

Nie je zvláštne, že strana, ktorá počas druhej vlny presadzovala zatváranie kostolov, podporuje otvorené školy, kde sa nákaza šíri viac?

Rozumiem tomu, že minister školstva chce, aby ostali školy otvorené, je to jeho práca. Deti sa celé mesiace vzdelávali dištančne a prejavilo sa to na ich psychike. Nemuseli sme zatvoriť materské a základné školy, ale žiaci stredných škôl by sa zvládli dva týždne vzdelávať dištančne. Treba sa spýtať, či chceme zrezať krivku, alebo získavať politické body. V školách dochádza k premorovaniu a žiaci, ako aj ich rodičia sa právom boja o svoje zdravie. Deti síce nekončia vo veľkom v nemocniciach, no môžu nakaziť rodičov a starých rodičov. V tejto situácii musíme chrániť zdravie a životy a školy aj tak zatvorí hygiena... Politika v tomto ustúpila odborným názorom.

SaS si buduje imidž, že je najodbornejšou stranou.

Hovoriť to o sebe môžu, veď máme slobodu slova, ale bol to premiér Heger, ktorý najviac počúval odborníkov a presadzoval tvrdý lockdown.

SaS vytiahla koaličné veto a školy ostali otvorené. Bez jeho roly by dnes s najväčšou pravdepodobnosťou ani nebol lockdown a išli by sme plnou parou do záhuby.

Čo to znamená, že bez Hegera by lockdown nebol?

Je všeobecne známe, že koaliční partneri lockdown nechceli, zatiaľ čo Heger presadzoval názory odborníkov a konzília. Vláda v stredu bola len špičkou ľadovca. Boli to hodiny rokovaní a argumentovania, vďaka čomu Heger nakoniec lockdown presadil. Trpezlivá, mravčia práca, ktorú nie je toľko vidieť, no pre chod štátu je kľúčová. V tom je výborný. 

Spomedzi koaličných politikov patríte k tým, čo navrhujú prísnejšie opatrenia vrátane povinného očkovania. Malo by to platiť pre všetky vekové skupiny?

Určite nie. V nemocniciach končia hlavne neočkovaní seniori a práve oni tvoria väčšinu úmrtí... V tomto prípade ide o ochranu života, keďže odmietnutím očkovania hrajú ruskú ruletu s covidom.

Najlejme si čistého vína. Kvôli nezaočkovaným budeme chodiť z lockdownu do lockdownu a budú trpieť všetci. Povinné očkovanie všetkých je ale prílišnou rozbuškou, preto som za kombináciu odmien a povinného očkovania seniorov.

Buď naberieme odvahu a dosiahneme to odmenami a nariadením, alebo sa budeme motať v bludnom kruhu lockdownu.

Zhruba 90 percent obetí covidu je na Slovensku v kategórii nad 60 rokov. V Rakúsku už zaznel návrh, aby neočkovaní dostávali pokuty sto eur.

Touto cestou by som nešiel. Rakúska spoločnosť je úrovňou trochu inde a vláda nemá cynickú opozíciu, ktorá torpéduje boj proti pandémii a vháňa ľudí na cintoríny.

Keby ste nemali cynickú opozíciu, pokladali by ste to za správny postup?

Pandemický populizmus je aj v koalícii.

Ten už ste pomenovali. Ľudia sa obávajú, kam to môže prerásť. Ide o iné očkovanie, než na aké sme zvyknutí. Predpokladá sa, že sa budeme očkovať každý rok, počúvame zvesti o novom variante z Afriky, ktorý môže obchádzať imunitu z vakcín. Nemalo by proočkovacie spektrum brať väčší ohľad na skepticizmus a nenazývať ľudí dezolátmi?

Ja by som ich tak nenazýval. Predstavte si, že vám horí dom a vy máte hasiaci prístroj, ktorý funguje na 90 percent – a presne to je vakcína. Ak niekto nájde lepší spôsob boja proti koronavírusu, sem s ním. Čakám od opozičných lídrov reálne riešenia, a nie ivermektín či oriešky.

Áno, aj vakcína má vedľajšie účinky, tie má aj acylpyrín. Treba však porovnávať vedľajšie účinky covidu a očkovania. Ak nezaočkovaný človek skončí v nemocnici, dostane x experimentálnych liekov, ktoré nie sú registrované – na rozdiel od vakcín. Treba debatovať racionálne a aj pri vakcínach spomínať riziká aj benefity. Vedecký konsenzus je, že niet lepšieho riešenia než očkovania.

A súhlasím, mali by sme k neočkovaným komunikovať citlivejšie a pristupovať s porozumením. Sami sú totiž obeťami dezinformátorov a cynických politických demagógov. Mnohí až v nemocnici zistia, že sa mýlili a na vakcínu je neskoro. Títo ľudia sú obete, nie vinníci.

Tvrdo by sme mali ale pristupovať k agresívnym antivaxerom, čo šíria bludy a napádajú lekárov. Tam niet priestoru pre toleranciu, títo ľudia majú krv na rukách a štát by mal postupovať tvrdšie.

Korelácia medzi zaočkovanosťou nemocníc a hospitalizáciami je jasná. Silne preočkované štáty ako Portugalsko či Gibraltár nemajú kolabujúce nemocnice, ale aj oni zavádzajú lockdowny. Je vakcína sloboda?

V silne zaočkovaných štátoch neplatí lockdown. Portugalsko nedávno nariadilo povinné rúška, ktoré sú u nás samozrejmosťou. Štáty s vysokou zaočkovanosťou zvládajú pandémiu oveľa lepšie než my, hoci sme mali silnú druhú vlnu, kde sme premorili značnú časť populácie. To hovoria štatistiky.

Váš stranícky kolega Marek Šefčík v rozhovore pre Štandard potvrdil, že OĽaNO je experiment spolunažívania konzervatívcov a liberálov. Ste v liberálnej, ale hlasnej menšine poslaneckého klubu. Ako tento experiment podľa vás pokračuje?

Ako liberál verím, že hoci s oponentom nesúhlasím, musím ho rešpektovať a tolerovať. Ste konzervatívny denník a paradigma vášho zmýšľania je iná než u liberálov. Napriek tomu si myslím, že by sme mali diskutovať aj o ťažkých témach a zachovať si elementárnu slušnosť. Ľudia sú nahnevaní pre covid, očkovanie či infláciu. Spoločnosť je napätá a frustrovaná. Ak ani vládni politici nedokážu slušne diskutovať o ideologických otázkach, nie je to dobrý signál polarizovanej spoločnosti.

V OĽaNO sú liberáli v menšine, máme v klube aj poslancov z Kresťanskej únie. Anna Záborská mala okolo 50-tisíc krúžkov a v pluralitnej demokracii to treba rešpektovať, keďže reprezentuje ľudí s týmto názorom na svet. Navyše, keď som bol mladší, bol som konzervatívec.

(viac…)




Najnovšie autorské články