Povinné očkovanie vyvolalo v Rakúsku prekvapivý pohyb. Konajú sa najmasovejšie demonštrácie a protesty za dlhé roky, prudko sa zmenila mediálna scéna a cirkev sa stala oázou slobody bez segregácie. Z Rakúska píše Martin Leidenfrost.

Po tom, čo Rakúsko ako prvá krajina zaviedlo lockdown pre ne­oč­ko­va­ných, oznámila rakúska vláda, že zavedie ako prvá západná demo­kra­cia od 1. februára povinné očkovanie pre celé obyvateľstvo. Kým lock­down pre ne­oč­kovaných našiel v susedných štátoch rýchlo svojich napodobňova­te­ľov – medzi nimi bolo aj Slovensko –, nenašla sa zatiaľ iná vlá­da, kto­rá by nasledovala Rakúsko s povinným očkovaním.

Vďaka tomu, že Rakúsko pri­stúpilo k takému radikálnemu kroku, ho majú v ústach takmer všetci. Na jednej strane nachádza rakúska cesta veľa po­cho­pe­nia, od bavorského a bádensko-württemberskeho premiéra cez stra­nu Ze­le­ných v Nemecku až po Natašu Holinovú a Petra Schutza na Slo­ven­sku. Na dru­hej stra­ne vládne strach, že takýto nátlak po­la­ri­zuje spoloč­no­s­ti spô­so­bom, že reálne hrozí násilie na uliciach.

Autor týchto riadkov je Rakúšan žijúci v Rakúsku. Pokúsim sa priblížiť vám, čo urobilo po­vin­né očkovanie v mojej kra­jine.

Najskôr zhrnutie odpovede: Po prvé, bezohľadné zaobchádzanie s ne­oč­ko­va­nou tretinou obyvateľstva viedlo k tomu, že miera zaočkovanosti sko­čila po­čas jedného mesiaca zo 66 na 70 percent. V posledných dňoch sa nárast spomalil.

Po druhé, v Rakúsku vypukli najväčšie de­mon­štrácie za dlhé roky, vzťahy medzi očkovanými a neočkovanými sú na bode mrazu. V priebehu zopár dní sa navyše vyfarbila a pre­trans­formovala me­diál­na scéna.

Po tretie, o pozitívne pre­kva­pe­nie sa posta­rala v pandémii inak tak často zlyhávajúca ra­kús­ka cirkev – ne­ap­li­kuje seg­reg­račnú po­li­ti­ku štátu, omše sú aj počas aktuálneho lock­downu prístupné pre všetkých.

A teraz po poriadku.

K prvému bodu

Reakcia Rakúšanov na nevídane hrubé zaobchádzanie s ne­oč­ko­va­ný­mi uka­zu­je, že sú vlastne ľahko ovládateľným národom. Vláda na­ria­dila v priebehu len troch týždňov za­ve­de­nie po­vin­no­sti OTP cer­ti­fi­kátu na pracovisku, vylúčenie neočkovaných z verejného života a oz­námenie povinného očkovania – a mnohí sa išli rýchlo dať za­oč­ko­vať. Nárast z 66 na 70 percent zaočkovanosti, to si môže vláda pri­písať ako svoj úspech. Naposledy sa nárast spomalil, očkovací skep­ti­ci majú ešte zopár týždňov na trucovanie, dá sa ale odhadnúť, že zaočkovanosť do 1. februára citeľne vzrastie a vláda plus-mínus do­siahne svoj cieľ.

Vláda pritom koná mimoriadne hrubo: Kancelár Alexander Schallenberg, ne­majetný šľachtic s nosovou rečou, sa k občanom správa ako ku slu­žob­níctvu, prípadne ako k úžitkovým zvieratám („musíme za­tiah­nuť uzdu“), no zdá sa, že si tým v krajine aj mimo nej vydobyl is­tý rešpekt – už aj 70 percent Nemcov je za povinné očkovanie.

Tri štvrtiny Rakúšanov neverí Schallenbergovej vláde, veľká časť mien­kotvorných novinárov ju ale odrazu vzala na milosť a celý no­vem­ber tlačili na po­vinné očkovanie. Ak už nič iné, získal si po­li­tický antitalent Schallenberg rešpekt novinárov. Keď sa vezme, že neočkovaným od 1. februára hrozí pravdepodobne pokuta vo výške už klasickej koronasadzby 3 600 eur alebo – v prípade nezaplatenia – štyri týždne väzenia, je tá poslušná reakcia drvivej väčšiny Ra­kú­šanov dosť prekvapujúca. Národ so sebaúctou by takú vládu asi vy­h­nal. Analýza, že rakúska spoločnosť práve ukazuje svoj au­to­ri­tár­sky charakter, sa vyskytuje takmer výlučne vo švajčiarskej tlači. V samotnom Rakúsku to neprekvapuje nikoho.

K druhému bodu

Odpor voči novým opatreniam určite nie je zanedbateľný. Ra­kús­ko videlo minulú sobotu najväčšie de­mon­štrácie za mnoho rokov, vo Viedni pochodovalo od 40 do 100-tisíc ľudí, no aj v 29-tisícovom mestečku Bre­genz sa zmobilizoval 8-tisícový dav. Násilie ako v Holandsku na­šťastie nebolo, iba v Linzi sa mladíci pokúsili podpáliť po­licajné auto, pričom policajti len na mieste kontrolovali očkovacie preukazy. Vodca neočkovaných, nezaočkovaný predseda opozičnej strany Slobodných Her­bert Kickl, prekonal za ten čas ľahký priebeh korony a víťazoslávne sa včera odfotil na prechádzke vo Viedenskom lese. Kickl má na­teraz stabilizovaný, ba priam svorný elektorát okolo 20 percent – je ale viac ako nikdy vylúčený z dobrej spoločnosti. Ostatné stra­ny ho unisono obviňujú, že svojím očkovacím skepticizmom môže za smrť veľkého počtu Rakúšanov. Žiadna politická sila s ním už ne­chce mať nič dočinenia.

Rakúske média sa dostali so svojím spravodajstvom o sobotňajších demon­štrá­ciách na nové dno. Urážali, obviňovali a zosmiešňovali de­monštrantov. Prezentovali dve naozaj smiešne správy zo strany viedenských antivaxerov ako reprezentatívne výpovede o 40 až 100-tisícoch ľudí: V jednej správe sa de­mo­n­š­tran­ti obávali, že policajná helikoptéra by ich mohla postriekať vakcínami, v druhej panikárili, že úrad­ní­ci by moh­li vyliezť spod poklopov kanálov a pichnúť im strie­kač­ku do nohy. Len Florian Klenk, šéfredaktor progresívneho týžden­ní­ka Falter, varoval kolegov, že nevidel na viedenskej de­mon­štrá­cii len náckov a bláznov, ale aj znepokojujúco veľké množstvo úplne obyčajných ľudí. Aj Klenk pritom podporuje povinné oč­ko­va­nie. Naprieč Rakúskom boli súčasníci de­mon­štrá­cie vyhodení z prá­ce, napríklad kameraman verejnoprávneho ORF, kto­rý si na Fa­ce­boo­ku uťahoval zo „zelených náckov“ v rakúskej vláde.

Keďže sa novinári všetkých verejnoprávnych, mienkotvorných a bul­vár­nych médií vyjadrujú otvorene v zmysle, že tretina alebo štvrtina oby­va­teľ­s­tva je odteraz odpísaná, nemajú neočkovaní v Rakúsku čo čítať. Majú na svojej strane iba súkromnú televíziu starnúceho ma­j­iteľa značky Red Bull Servus TV, slaboduché weby Slobodných a fa­ce­booky. Niekdajší junák rakúskych konzervatívcov, úspešný každodenný bloger Andreas Unterberger, obrátil svojou obhajobou vládnej ko­ro­na­po­li­tiky podstatnú časť svojej komunity proti sebe. Ľavicoví kri­tici si našli domov na novom webportáli zackzack.at, je to vidieť v komentároch čitateľov pod článkami, majú len tú smolu, že samotný vydavateľ, ľavicovo-populistický expolitik Peter Pilz, sám surovo bojoval za vylúčenie neočkovaných zo spoločnosti. V člán­koch sa kritika očkovacieho nátlaku zatiaľ nevyskytuje.

Zaujímavým prípadom je nový bulvárny webdenník exxpress.at. Šéf­re­dak­torom je Richard Schmitt, ktorý v minulosti viedol web naj­väč­šie­ho bulvárneho denníku Krone vo vzájomne prospešnej symbióze s Fa­ce­boo­kom dlhoročného predsedu pravicovo-populistických Slobodných HC Stra­chem. Keď Strache padol, lebo ožratý na Ibize presviedčal vo­lav­ku, ktorú si pomýlil s ruskou oligarchickou dcérenkou, že by si mala kúpiť Kro­ne a následne mu odtiaľ robiť propagandu, padol aj Schmitt. Ro­ko­val so skrachovaným Strachem o spo­loč­nom založení média, čo zrejme stros­ko­talo na nedostatku fi­nan­cií, takže založil s pe­niaz­mi podnikateľky z radov vládnucej Ľu­do­vej stra­ny niečo iné, „ob­či­ans­ko-li­berálny“ exxpress. Cieľ pro­jek­tu bol viac ako zre­teľ­ný: robiť propagandu Ľudovej strane, oso­bitne jej 35-ročnému me­siá­šovi Sebastianovi Kurzovi. Čítať sa to nedalo.

Nuž, ako čitateľ vie, v októbri padol aj kan­ce­lár Kurz. Exxpress Ľudovú stranu stá­le šet­rí, no robiť reklamu strohému grófikovi Schal­len­bergovi, to plno­krvné­ho no­vi­nára Schmitta už nebaví. Chce mať výtlak, mi­lió­no­vú čí­ta­nosť. A objavil si miliónové publikum, osamelé, znevážené, zbavené svojich občianskych práv. Nezaočkovaní. V priebehu zopár dní exxpress zmenil svoju editoriálnu líniu a začal nahrávať ná­la­de skeptikov očkovania.

Atmosféra v spoločnosti je vybičovaná. Už neexistuje fórum, kde by sa očkovaní a neočkovaní mohli s minimom vzájomnej úcty baviť. Existuje už len binárnosť očkovaný/neočkovaný. Veľa zlej krvi uro­bi­li médiá, osobitne verejnoprávna ORF a (tradične mastnými vlád­ny­mi in­zerátmi dotované) bulvárne plátky Krone a Österreich. V bo­ji pro­ti antivaxerským dezinformáciám sa neštítili šíriť hoa­xy. V kľú­čových hodinách, keď vláda a hajtmani rozhodovali, či vyhlásia alebo nevyhlásia lockdown a povinné očkovanie, priniesli sprá­vu o mŕtvole, ktorá vraj bola odstavená na chodbe horno­ra­kús­kej nemocnice v dôsledku preplnenia márnice. Správa to bola od za­čiat­ku čudná: Bol tam len titulok, neexistovali žiadne detaily, žiad­na fotografia, dokonca nebolo známe, v akom meste sa to malo stať. Správa o mŕtvole na chodbe nikde nebola verifikovaná, no vyví­ja­la v tých kľúčových hodinách tlak a vplyv.

Hlavnú vinu na polarizácii nesie nový kancelár Schallenberg. Keď sa epidemická situácia prudko zhoršovala, nemal v sebe tú veľkosť vy­svet­liť, že vláda spravila zanedbávaním tretej dávky ťažkú chybu, a už vô­bec nemal veľkosť priznať, že vakcíny jednoducho nesplnili všetky ná­de­je. Dal pred­nosť eskalácii a hodil vinu za lockdown výlučne na oč­kovaných. Vä­č­šina Rakúšanov mu ten naratív očividne žerie a men­ši­na je po­níže­ná. Väčšina tej menšiny roztrpčene mlčí, no menšina v menšine sa cíti odvtedy byť v odboji proti (citát Kickl) „dik­ta­tú­re“.

Ten odpor tak skoro neutíchne. Najviac znepokojuje politicko-mé­diálny main­stream odpor v maličkom východoštajerskom mestečku Gleis­dorf: Pravidelne, najmä v piatky a v soboty, chodia tisícky väč­ši­nou bežných ľudí na fakľové sprievody. Ani mnohí demonštranti ne­tušia, kto tie sprievody v tme vlastne organizuje. Je im to aj jed­no, chcú vyjadriť svoj nesúhlas, niektorí pricestujú aj zďaleka. Gleis­dorfské fakľové sprievody sú stále väčšie a väčšie.

Zo slovenskej perspektívy sa to možno javí ako bizár, že sa kra­jina so špičkovým zdravotníctvom, závideniahodným počtom lôžok na JIS a predsa len slušnou dvojtretinovou zaočkovanosťou prepadne do takej mizérie a do tvrdého adventného lockdownu. Tí, ktorí to myslia so svojou krajinou zle, nech sa vydajú na rakúsku cestu.

A napokon poznámka k tretiemu bodu

Aby sme neupadli duchom úplne, pozrime sa ešte na rakúsku cir­kev. Tá si vyslúžila v ostatných lockdownoch kritiku, keď dob­ro­voľ­ne prevzala štátne opatrenia a iniciatívne zavrela svoje chrámy na dlhé mesiace. Teraz si zaslúži pochvalu – cirkev tentoraz ne­na­po­dobňuje štátnu politiku segregácie. Otcovia biskupi vyhlásili pre náboženský život prekvapivo veľkorysé pravidlá: Na omši treba nosiť re­spirátor, no od bežných veriacich nevyžadujú ani cer­ti­fikát OTP. Omše v Rakúsku sú, omše sú pre všetkých, bodka.

Keďže kostolný režim počas lockdownov v Rakúsku na rozdiel od Slo­ven­ska nie je témou veľkej verejnej debaty, môžeme len hádať, čo viedlo otcov biskupov k tomuto rozhodnutiu. Možno si uvedomili, že s prípadným trestaním neočkovaných by nielen hrozilo ďalšie roz­de­le­nie cirkvi, no k tomu ešte aj jej praktické znefunkčnenie. Ka­to­líc­ki ve­ria­ci, čo sa nechcú dať zaočkovať, sú určite v menšine, ne­musí to ale platiť pre tvrdé jadro aktívnych farníkov, ktorí udržia­va­jú farnosti pri živote. Práve medzi týmito hlboko veriacimi sú mnohí, ktorí vakcínam neveria. To nebudú tí, ktorí vykrikujú na ná­mestiach, niektorí radšej na verejnosti o téme mlčia alebo sa sna­žia utajovať svoj očkovací status.

Nech je to akokoľvek, v tejto chvíli platí, že kostol je v Rakúsku pomaly posledným miestom, kde sa neuplatňuje segregácia a vylučo­va­nie nezaočkovaných ľudí. V dobe, keď sa rakúsky kostol stane oá­zou slobody a rov­no­sti, môže byť človek dokonca hrdý na svo­ju cir­kev.





Najnovšie autorské články