Pápež: Sekulárny humanizmus je mŕtvy. Najhoršia diskriminácia je nedostatok duchovnej starostlivosti

Podľa pápeža František je sekulárny humanizmus vecou histórie a biblický humanizmus sa má otvoriť iným kultúram. Vo svojich prejavoch tiež upozornil, že najhoršia forma diskriminácie je nedostatok duchovnej starostlivosti. Je tu ďalší prehľad pápežovho týždňa.

Potrebujeme novú humanistickú perspektívu založenú na biblickom zjavení, povedal pápež František účastníkom plenárneho zasadnutia Pápežskej rady pre kultúru. Pripomenul slová svojho predchodcu pápeža Pavla VI., ktorý na Druhom vatikánskom koncile odsúdil takzvaný sekulárny humanizmus: „Náboženstvo Boha, ktorý sa stal človekom, sa stretlo s náboženstvom (lebo takým je) človeka, ktorý sa robí Bohom“. František dodal, že tento sekulárny humanizmus, ktorý odkazoval aj na vtedajšiu totalitnú ideológiu v mnohých krajinách, je „vecou minulosti“:

„V našej ére poznačenej koncom ideológií sa zdá byť zabudnutý, pochovaný novými zmenami, ktoré priniesla informačná revolúcia a neuveriteľný rozvoj v oblasti vied, čo nás núti nanovo premýšľať, čo je ľudská bytosť. Otázka humanizmu vychádza z tejto otázky: Čo je človek? Čo je ľudská bytosť?“

Argentínsky pápež upozornil i na aktuálnosť otázky, čo dnes znamená „byť muž a žena ako komplementárne osoby povolané k vzťahu?“ A čo je „otcovstvo a materstvo?“ Doplnil, že v tomto súvise treba zalistovať vo Svätom písme, ktoré ponúka dôležité orientačné body. Biblický a klasický humanizmus má podľa pontifika otvoriť dvere prínosu humanistickej tradície súčasnosti a iných kultúr:

„Mám na mysli napríklad holistickú víziu ázijských kultúr pri hľadaní vnútornej harmónie so stvorením. Alebo solidarita vlastná africkým kultúram – prekonáva prílišný individualizmus typický pre západnú kultúru. Dôležitá je aj antropológia latinskoamerického ľudu s jeho živým zmyslom pre rodinu a oslavu. A aj kultúry domorodých národov na celej planéte. V týchto rozličných kultúrach sú formy humanizmu, ktorý v spojení s európskym humanizmom, dedičom grécko-rímskej civilizácie a premeneného kresťanskou víziou, sa dnes stáva najlepším prostriedkom na to, ako čeliť znepokojujúcim otázkam budúcnosti ľudstva.“

Najhoršia forma diskriminácie je „nedostatok duchovnej starostlivosti“

Pápež František sa v predstihu prihovoril aj ku príležitosti Medzinárodného dňa osôb so zdravotným postihnutím, ktorý bude o týždeň. Pristavil sa pri diskriminácii, ktorá „sa živí predsudkami, neznalosťou a kultúrou, ktorá ťažko oceňuje neoceniteľnú hodnotu“ človeka. Odsúdil „tendenciu považovať postihnutia, ktoré sú výsledkom interakcie medzi sociálnymi bariérami a obmedzeniami každého človeka,“ akoby „šlo o chorobu“. Najhoršia forma diskriminácie je však „nedostatok duchovnej starostlivosti“, podčiarkol pontifk a dodal:

„V evanjeliách Ježiš vždy počúva tých, ktorí sa naňho obracajú, akokoľvek váhavo, aj s malým znamením či volaním o pomoc. Modlitba je misia, poslanie prístupné každému, a túto misiu by som vám chcel osobitným spôsobom zveriť. Nik nie je taký krehký, aby sa nemohol modliť, uctievať Pána, vzdávať slávu jeho svätému menu a prihovárať sa za spásu sveta. V očiach Všemohúceho si uvedomíme, že sme si všetci rovní.“

Nik sa nezachráni sám

Rímsky biskup sa prihovoril aj účastníkom Festivalu sociálnej náuky cirkvi vo Verone. Vo videoposolstve ocenil účasť všetkých, ktorí počas pandémie koronavírusu naďalej pracovali a angažovali sa, pričom šli „za hranice osobného pohodlia, malých istôt a kompenzácií, ktoré zužujú obzor.“ Naopak, otvorili sa „veľkým ideálom, ktoré robia život krajším a dôstojnejším“, podčiarkol Jorge Bergoglio:

„Dokázali sme si uvedomiť, že naše životy sú prepojené a udržiavané obyčajnými ľuďmi, ktorí bezpochyby písali rozhodujúce udalosti našej spoločnej histórie: lekári, zdravotníci, lekárnici, pracovníci v supermarketoch, upratovačky, opatrovatelia, dopravcovia, muži a ženy, ktorí sa starajú o základné služby a bezpečnosť, dobrovoľníci, kňazi, rehoľníčky a tak ďalej. Oni pochopili, že nikto sa nezachráni sám. Nik sa nezachráni sám. Tu sú talenty, ktoré priniesli ovocie. Tu je nádej, ktorá podporuje a usmerňuje kreativitu s odvahou a nebojácnosťou.“