Vysoká inflácia súvisí nielen s uvoľnenou monetárnou politikou a problémami globálnych dodávateľských reťazcov. Svoj diel zodpovednosti nesie aj fiškálna politika. Problém sa týka aj Slovenska. Ak budeme pokračovať v hospodárení s vysokými deficitmi, výsledkom bude vyššia inflácia.

Z dlhodobého pohľadu je inflácia vždy a všade peňažný jav. V krátkom období však do hry vstupujú aj reálne faktory. Vývoj v poslednom roku je výbornou ilustráciou týchto ekonomických poučiek. Na jednej strane stojí extrémne uvoľnená monetárna politika, na druhej strane problémy v dodávateľských reťazcoch a výkyvy spotreby v dôsledku protipandemických opatrení.

Významnú úlohu na strane dopytu zohráva v krátkom období aj fiškálna politika. Preto je inflácia problém, ktorému by sa mali venovať aj slovenskí politici. Po prijatí spoločnej európskej meny Slovensko nemá možnosť samostatnej menovej politiky a možnosť ovplyvniť globálnu situáciu vo výrobe a logistike je tiež mizivá. No rozpočtová politika je však stále v domácich rukách.

Nízka a vysoká inflácia v Európe

Inflácia v Európe dosahuje úrovne, na ktoré už dlho nie sme zvyknutí. Priemerná miera inflácie v eurozóne dosiahla podľa harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien v októbri 4,1 percenta, v celej Európskej únii ešte o tri desatiny viac. Pred rokom to bolo 0,3 percenta. K zvýšeniu cenovej hladiny naďalej najviac prispievajú ceny energií.

Zaujímavý je však pohľad za priemerné čísla. V Európskej únii nájdeme aj štáty, v ktorých ceny rástli výrazne pomalšie. O menej než dve percentá sa ceny zvýšili na Malte a v Portugalsku, pod tri percentá sa inflácia dostala i vo Fínsku a v Grécku.

(viac…)




Najnovšie autorské články