Školy zatvorme a skráťme letné prázdniny, navrhujú odborníci

Eduard Heger Branislav Gröhling Na snímke deti v školských laviciach počas otvorenia nového školského roka 2. septembra 2021 v Bratislave. Foto: TASR/Jakub Kotian

Otvorené školy kritizujú učitelia aj žiaci, lebo sa boja nákazy koronavírusom. Krátkodobé zatvorenie škôl by sa podľa nich na vedomostiach detí neprejavilo a súčasným postupom až príliš riskujeme.

Školy dostali z aktuálne platného lockdownu výnimku. Konzílium požadovalo zatvoriť ich, ale strana Sloboda a Solidarita tento návrh na vláde vetovala. Samotné školy nemajú konsenzus v tom, či to bolo správne.

„Ak by sme dnes zavreli školy, je takmer isté, že by bol veľký tlak, aby ostali zatvorené až do konca decembra. Nástup detí po vianočných prázdninách 10. januára by so sebou niesol nielen neistotu, ale aj niekoľkotýždňové zameškanie učiva,“ uviedol podpredseda SaS a minister školstva Branislav Gröhling.

Školy podľa neho nie sú ohniskami nákazy. Avšak najvyšší výskyt PCR pozitívnych je v súčasnosti medzi deťmi a mládežou od piatich do 18 rokov, tvoria štvrtinu z celkového počtu pozitívnych. 

Sedemdňový výskyt PCR pozitívnych na stotisíc obyvateľov podľa vekových skupín. Foto: Vedapomaha.sk

Komora učiteľov aj aliancia stredoškolákov kritizujú Gröhlinga

Nové protipandemické opatrenia sú z hľadiska ochrany zamestnancov škôl, žiakov a ich rodín nedostatočné, konštatuje Slovenská komora učiteľov (SKU). Žiaci sú vraj na dištančné vzdelávanie pripravení, lebo v minulosti školy vychytali viaceré chyby a teraz by ho zvládli na dobrej úrovni.

„Nesúhlasíme s nerešpektovaním vedeckých autorít v konzíliu odborníkov, ktorí navrhovali prerušiť prezenčné vyučovanie. Navrhované krátke obdobie dištančnej výučby by nemalo až taký katastrofálny vplyv na vedomosti žiakov, ako prezentuje strana SaS,“ tvrdí prezident SKU Vladimír Crmoman.

Učitelia kritizujú aj to, že po kontakte s pozitívnymi žiakmi pri dištančnom vzdelávaní naďalej ostávajú v škole a učia žiakov, ktorí sú v prezenčnej forme. „Osobne sa mi nepozdáva, že očkovaní – teda aj my učitelia – do preventívnej karantény nemusia ísť a ani sa nemusia testovať. Aj očkovaní sa môžu nakaziť a prenášať vírus,“ hovorí učiteľka Mária Vankušová zo strednej školy v Martine.

Covid automat vraj neráta s tým, že učitelia nemôžu počas vlastnej práceneschopnosti alebo OČR učiť a ich hodiny musí niekto suplovať. „Organizácia a priebeh výchovno-vzdelávacieho procesu sú veľmi náročné a vyčerpávajúce. Zabezpečenie prevádzky škôl, hlavne zastupovania za chorých kolegov, sa stáva neúnosné,“ zdôrazňuje Crmoman.

Aj aliancia stredoškolákov vyzýva ministra školstva, aby v otázke dočasného zatvorenia škôl počúval názor odborníkov. Študenti, rodičia i učitelia sa ozývajú s obavami o zdravie.

„Sme proti dlhodobému zatváraniu škôl, no sme presvedčení, že krátkodobé dištančné vyučovanie počas lockdownu s následnými vianočnými prázdninami by mohlo pomôcť k výraznému poklesu mobility študentov,“ uviedla aliancia pre TASR. Kritizuje rezort školstva aj za to, že nekomunikoval ani s komorou učiteľov.

Učiteľom klesá ochrana z vakcín

Gröhling odmieta argumenty o tom, že otvorené školy ohrozujú bezpečnosť a zdravie zamestnancov škôl. „Aj ostatné profesie chodia normálne do práce. Navyše, máme až 71 percent pedagógov, ktorí sú očkovaní prvou dávkou a podľa dát za posledný týždeň bolo len 3,4 percenta pozitívnych pedagogických zamestnancov,“ hovorí minister.

„Problém je, že nie všetci učitelia sú zaočkovaní a mnohí učitelia, ktorí sa zaočkovali na jar vakcínou AstraZeneca,  zatiaľ ešte nedostali tretiu dávku, ktorá by ich efektívne ochránila pred infekciou,“ upozorňuje virologička Tatiana Betáková.

Nerecenzovaná štúdia Oxfordskej univerzity analyzovala medzi májom a augustom tohto roku viac ako 350-tisíc výsledkov testov na COVID-19. Zistilo sa, že 14 dní po druhej dávke AstraZeneca alebo Pfizer boli tieto vakcíny v priemere účinné proti nákaze zhruba na 69 percent a 78 percent . Účinnosť oboch vakcín sa časom mierne znížila, ale zdá sa, že účinnosť vakcíny Pfizer klesá rýchlejšie ako účinnosť vakcíny AstraZeneca.

Slovenskí učitelia sa môžu prihlásiť na tretiu dávku vakcíny a riziko infikovania znížiť. Preočkovať sa na Slovensku môžu všetci nad 18 rokov, ak dostali druhú dávku vakcíny aspoň pred pol rokom.

Rúška a vetranie znížia prenos vírusu až tridsaťkrát

Epidemiologické riziko plynúce z prezenčnej výučby chcú odborníci znížiť nariadením o povinných rúškach. Od 4. októbra totiž neboli v triedach na základných školách povinné. Toto rozhodnutie si od mnohých odborníkov vyžiadalo kritiku s tým, že povedie k premorovaniu detí.

„Návrh na zrušenie nosenia rúšok v školách bol zo strany konzília odborníkov vysoko neodborný. Medzinárodné odborné organizácie nosenie rúšok odporúčajú kvôli tomu, že sa nimi stlmí vlna v školách a tie môžu byť čo najdlhšie otvorené. Kombinácia kontinuálneho mierneho vetrania a nosenia rúšok znižuje prenos vírusu až tridsaťkrát,“ hovorí pediatrička Kristína Visolajská.

Rúška tiež zabraňujú nákaze vysokou infekčnou dávkou. Ak sa deti nakazia nižšou infekčnou dávkou, môžu mať ľahší priebeh ochorenia. Podľa iných prekrytie horných dýchacích ciest nezabráni šíreniu infekcie medzi deťmi.

„Povinné rúška nič nezachránia, buďme realisti. Deti si cez prestávku aj tak dajú rúška dolu. Potrebujú sa najesť či napiť. Je zima, veľké a sústavné vetranie miestnosti neprichádza do úvahy. Rúško, odstup, umývanie rúk je efektívne. Otázka je, ako to zabezpečiť u detí, navyše na niekoľko hodín bez prerušenia,“ poukazuje na komplikácie virologička Betáková.

Testovať by sa malo v školách a pod kontrolou

Prevencia je jedna vec, ale podľa učiteľov a odborníkov zlyháva aj diagnostika. Komora učiteľov vláde vyčíta, že napriek výzvam doteraz nezabezpečila distribúciu antigénových samotestov, respirátorov a ďalších ochranných pomôcok pre zamestnancov materských, základných a stredných škôl, školských klubov a ďalších zariadení.

„Považujem za potrebné ihneď povinne integrovať do školstva školské sestry alebo aktuálne určenú osobu v škole, ktorá zrealizuje v triedach testovanie, a tým zabezpečí znižovanie rizika šírenia COVID-19,“ navrhuje Silvia Pekarčíková, riaditeľka odboru zdravotníctva v Žilinskom samosprávnom kraji.

Aktuálne majú rodičia k dispozícii antigénové samotesty, ktorými by mali deti testovať dvakrát týždenne a výsledok testu zapísať do školského informačného systému EduPage. Mnohí to však nerobia.

„Je dôležitá edukácia rodičov, aby realizovali samotesty doma, ak javí dieťa alebo rodič známky respiračného ochorenia a v prípade pozitivity, aby izoláciou ihneď zabezpečili zníženie rizika šírenia,“ prízvukuje Pekarčíková.

Zavrime školy a radšej skráťme prázdniny

Rozhodnutie nezatvoriť plošne všetky školy na Slovensku oceňuje napríklad iniciatíva Dajme deťom hlas.

„Lockdown je nevyhnutný, aby sme mohli ochrániť naše priority – znížiť počet pacientov v nemocniciach a zabezpečiť, aby deti a mladí ľudia mohli pokračovať v prezenčnej výučbe aj po Vianociach a vyhli sme sa situácii, ktorá nastala minulý rok, keď nesprávne nastavené opatrenia na konci roka znemožnili deťom chodiť do školy ďalšie štyri mesiace,“ uviedla za iniciatívu Andrea Hajdúchová.

Pozitívne ho hodnotí aj pediatrička Visolajská. V druhej vlne boli školy zatvorené 28 týždňov, lebo sme nemali k dispozícii účinné očkovanie a deti podľa nej obetovali už dosť. „Teraz je situácia iná. Rizikoví pacienti a seniori mali možnosť ochrániť sa očkovaním pred vážnym priebehom ochorenia. Ak sa slobodne rozhodli neurobiť tak, majú niesť za svoje rozhodnutie následky. Teda lockdown má byť pre nezaočkovaných, a nie pre tých, ktorí robia všetko správne a sú zaočkovaní, alebo pre deti, ktoré sú covidom ohrozené podstatne menej,“ myslí si lekárka.

Naproti tomu Pekarčíková to nepovažuje za správne. Krátkodobým lockdownom sme podľa nej mohli uchrániť zdravie nielen detí, ale aj pedagógov a rodičov. Na vedomostiach žiakov by sa to podľa nej až tak neprejavilo.

„Značné následky spôsobila práve dlhodobá online forma výučby, jej nedokonalosti i kontrola procesu výučby. Navrhujem skôr teraz na tri týždne zručiť výučbu a zároveň skrátiť o tri týždne letné prázdniny, alebo tiež vianočné a jarné prázdniny,“ odporúča riaditeľka odboru zdravotníctva Pekarčíková.


Ďalšie články