Katolíci a povinné očkovanie

Očkovanie detí v Izraeli. Foto: TASR/AP Foto: TASR/AP

Svedomie iných ľudí by (nielen) pre katolíkov malo byť posvätným. Očkovanie nie je výnimkou.

Na Štandarde sme už v lete písali o tom, ako vyzerala debata o povinnom očkovaní medzi biskupmi v USA. Keďže medzičasom sa táto téma otvorila aj na Slovensku, pokúsim sa ukázať, ako sa táto debata posunula a odpovedať na základné otázky, ktoré kladie.

Jednoduchá odpoveď na otázku, aký postoj by mal katolík zaujať voči povinnému očkovaniu je, že by mal byť proti. Hlavným dokumentom, ktorý hovorí o tom, prečo by katolíci mali zaujať takýto postoj, je Nóta o morálnosti použitia niektorých vakcín proti COVID-19, ktorú v decembri minulého roka vydala Kongregácia pre náuku viery. Tá v piatom odstavci tvrdí, že „vakcinácia nie je, spravidla, morálnou povinnosťou, a preto musí byť dobrovoľná“.

Táto veta vychádza z učenia katolíckej cirkvi o svedomí, ktoré je podľa katolíkov najvyššou inštanciou, podľa ktorej sa má človek riadiť. A to preto, lebo v cirkvi je svedomie chápané ako Boží hlas. Ako hovorí v knihe Chváloreč na svedomie Joseph Ratzinger, neskorší pápež Benedikt XVI., „svedomie je Boží hlas v našom vnútri. Na tomto pojme stojí absolútne nedotknuteľný charakter svedomia, ktoré sa tak nachádza nad akýmkoľvek ľudským zákonom“. Preto aj Katechizmus katolíckej cirkvi v paragrafe 1782 hovorí, že „nie je dovolené nútiť človeka, aby konal proti svojmu svedomiu“. A keďže povinné očkovanie môže byť v rozpore so svedomím ľudí, ktorí ho odmietajú, katolík by nemal podporiť zákon, ktorý by takúto povinnosť zavádzal. Aj preto vydali v uplynulých dňoch katolícki biskupi Chorvátska vyhlásenie odsudzujúce povinné očkovanie.

Otázka slobody svedomia však nie je len cirkevnou otázkou. O politických väzňoch sa predsa tiež hovorí ako o väzňoch svedomia. Totalitné či autoritárske režimy považujeme za nehumánne, lebo nerešpektujú slobodu jednotlivca a nútia ho konať proti jeho vôli či svedomiu. Pomerne veľa o tom píše politický väzeň a bývalý veľvyslanec Slovenska pri Svätej stolici Anton Neuwirth vo svojej knihe Liečiť zlo láskou, na ktorú sa nedávno odvolala aj Sima Magušinová. Bez svedomia sa skrátka nedá hovoriť o slobode. A to nielen v katolíckej cirkvi. Aj preto v júni Rada Európy vo svojej rezolúcii uviedla, že členské štáty majú zabezpečiť, aby nebol nikto diskriminovaný za to, že sa nemôže či nechce dať očkovať.

Druhá strana

Treba priznať, že vyššie popísanému často nezodpovedá ani prax v samotnej cirkvi. Viaceré katolícke inštitúcie či dokonca diecézy vo svete pristúpili k povinnému očkovaniu. Posledný takýto prípad sa odohral v uplynulých dňoch v diecéze Brisbane v Austrálii, kde tamojší biskup nariadil povinné očkovanie pre všetkých kňazov. Napokon, ako je známe, očkovanie bolo povinné aj v Švajčiarskej garde.

Všetky tieto nariadenia sa taktiež odvolávajú na katolícku náuku, konkrétne na tie pasáže, ktoré hovoria o povinnosti chrániť život a zdravie seba a svojich blízkych. Aj túto povinnosť katolíkom pripomína Katechizmus, keď v paragrafe 2288 hovorí, že „život a telesné zdravie sú vzácne dary, ktoré nám Boh zveril. Máme sa o ne rozumne starať a brať pritom do úvahy potreby iných a spoločné dobro“. Rovnako sa vyjadrili aj slovenskí biskupi, ktorí vo svojom vyhlásení píšu, že „ochrana života a zdravia je vážnou morálnou povinnosťou“.

Aj keď sa na prvý pohľad zdá, že v prípade povinného očkovania proti sebe stoja dve protichodné požiadavky, nie je to tak. Ukážkový príklad, ako sa s touto dilemou vysporiadať, ukázali biskupi z amerického štátu Wisconsin, ktorých výzvu označilo Národné katolícke bioetické centrum sídliace vo Filadelfii za ukážkovú. Biskupi v tejto výzve obraňujú oba princípy. Apelujú na očkovanie ako prejav starostlivosti o zdravie seba aj svojich blízkych, ktorú nám uložil sám Boh, no zároveň pripomínajú, že „nikto by nemal porušovať posvätnosť svedomia tým, že by nútil človeka, aby konal niečo, čo je v rozpore s jeho svedomím“. Navyše vyzývajú tých, ktorí odmietajú očkovanie, aby použili všetky iné dostupné prostriedky k tomu, aby zabránili šíreniu ochorenia.

Len pre isté skupiny

Ako pripomína Joseph Meaney, bioetik a šéf spomínaného Národného katolíckeho bioetického centra, výhrada vo svedomí sa vzťahuje aj na prípady, keď by bola povinná vakcinácia nariadená len niektorým profesiám, ako sú vojaci, zdravotníci či policajti. Aj keď by niekto mohol povedať, že takýto človek si môže vybrať, či sa nechá zaočkovať, alebo zmení prácu, opak je pravdou. Veď to isté robili aj komunisti, keď vraveli, že kto chce byť učiteľom, ten nesmie chodiť do kostola. Ak niekomu povieme, že buď sa dá zaočkovať, alebo príde o prácu, tak mu veľa priestoru na slobodu nenechávame. Naopak, to, čo sa snažíme dosiahnuť, je práve znásilniť jeho svedomie a slobodnú vôľu.

Druhým dôvodom je, že takáto logika je nebezpečná aj preto, že v dnešnej dobe sekulárnej a progresívnej kultúry stavia všetkých jej odporcov na šikmú plochu. Ak by sme totiž dnes prijali, že je prípustné tvrdiť, že človek si má vybrať medzi tým, či sa dá zaočkovať, alebo nebude môcť pracovať v zdravotníctve, školstve, armáde či polícii, ako sa obránime, ak nabudúce bude niekto tvrdiť, že si je potrebné vybrať, či bude človek robiť potraty, alebo chce byť gynekológom? No a napokon, v takom prípade môže dôjsť aj k paradoxnej situácii, keď by napríklad katolícka nemocnica v rozpore s učením cirkvi musela vyžadovať očkovanie od svojich zamestnancov. Takým konaním by sme okrem zamestnancov, ktorí sa nechcú zaočkovať, dostali pred morálnu dilemu aj vedenie nemocnice.

Dobré a zlé dôvody

Je pravdou, že mnohí ľudia odmietajú vakcíny proti koronavírusu z nezmyselných dôvodov. Obávajú sa, že im cez ne niekto chce zaviesť do tela čip, považujú ich za dielo satana, tvrdia, že ochorenie spôsobené vírusom SARS-CoV-2 je len chripôčka, alebo podľahli všelijakým iným dezinformáciám. Treba však povedať, že na odmietnutie vakcín existujú aj relevantné dôvody, o ktorých sa u nás hovorí len veľmi málo. Stále totiž platí, že očkovanie proti koronavírusu so sebou nesie aj isté zdravotné riziká, ale tiež, že niektoré vakcíny nie sú vyvíjané či vyrábané morálnym spôsobom. A na odstránenie týchto prekážok sa urobilo zatiaľ veľmi málo. Na Slovensku stále nemáme schválené odškodnenie v prípade závažných vedľajších účinkov spôsobených očkovaním. Nepovšimnutá zostala aj výzva vláde na zasadenie sa za výrobu eticky nezávadných vakcín.

Na to, aby sme zachránili čo najviac životov, je potrebné konať a je potrebné konať rýchlo. Nahnať nasilu ľudí do očkovacích centier vyzerá lákavo. No nezabúdajme na to, že účel nesvätí prostriedky a zlo plodí vždy len ďalšie zlo. Záchrana životov je určite správna vec, no šliapať pri nej po dôstojnosti iných len preto, že dnes máme moc my, sa nám môže vypomstiť, keď bude pri moci niekto iný, kto bude chcieť šliapať po tej našej. Neroztáčajme preto ďalšiu špirálu nenávisti.

A napokon, ako píše Matej Gašparovič, mali by sme sa tiež zmieriť s tým, že pandémii nezlomí krk jedno zázračné riešenie.


Ďalšie články