Obstojí poľská argumentácia pri spore so Súdnym dvorom EÚ? Štandard sa pýtal docenta Ondreja Blaža, riaditeľa Ústavu európskeho práva na Právnickej fakulte Univerzity Komenského. V rozhovore sa dočítate, že k nadradenosti európskeho práva nad národným sa členské štáty zaviazali, len sa to nazýva inak. Spory medzi členskými krajinami a Úniou považuje za bežné, žiaden však ešte nebol taký hlboký a zásadný ako ten aktuálny s Poľskom. Ohrozenie nezávislosti justície vníma ako vážne z hľadiska občanov aj európskych dotácií.

Zaviazali sa členské štáty EÚ pri vstupe do EÚ k nadradenosti európskeho práva nad národným? Kde je hranica medzi zdieľanými kompetenciami a výlučnými?

Ako prvé treba uviesť, že zrejme aj z politických dôvodov primárne právo EÚ, teda európske zmluvy, neobsahujú pojem „nadradenosť práva Európskej únie“. Je to možno nejaký zjednodušený koncept vysvetlenia vzťahov medzi Úniou a členskými štátmi. Ja by som skôr používal pojem „prednosť európskeho práva“, čo je presnejšie. Táto zásada bola formulovaná judikatúrou Súdneho dvora EÚ, ktorý však na rozdiel od angloamerického systému nemôže tvoriť precedensy. Môže sa oprieť jedine o to, čo už je napísané buď v primárnom, alebo sekundárnom práve.

Judikatúra Súdneho dvora EÚ sa už od 60. rokov minulého storočia opiera o zásadu lojálnej spolupráce medzi členskými štátmi a EÚ. Znenie oficiálnych ustanovení sa od zakladajúcich zmlúv veľmi nezmenili: „Členské štáty prijmú všetky opatrenia všeobecnej alebo osobitnej povahy, aby zabezpečili plnenie záväzkov vyplývajúcich zo zmlúv alebo z aktov inštitúcií Únie. Členské štáty pomáhajú Únii pri plnení jej úloh a neprijmú žiadne opatrenie, ktoré by mohlo ohroziť dosiahnutie cieľov Únie.“ Na základe týchto dvoch ustanovení Súdny dvor EÚ vysvetľoval, ako riešiť konflikt medzi európskym a vnútroštátnym právom.

Takže primát európskeho práva nie je v zmluvách explicitne napísaný, ale Súdny dvor EÚ si ho odvodil z európskych zmlúv. Rozumiem tomu správne?

Áno, ten pojem sa tam nespomína, možno preto, že to dráždilo politikov a bolo to neúspechom Zmluvy o Ústave pre Európu [známa ako euroústava, ktorú neratifikovalo niekoľko štátov v roku 2005, pozn. red.]. Ústava pre Európu zhyhala aj preto, že mnohé štáty spochybňovali, či má mať EÚ znaky štátu – vlajku, hymnu, symboly. Preto je Lisabonská zmluva taký veľmi zvláštny počin, pretože mnohé časti euroústavy obsahuje.

Pamätáme si referendá o euroústave vo Francúzsku a Holandsku, kde neprešli. Znaky štátu pre EÚ naozaj vymizli, ale meritum, ako ste povedali, zostalo. Niektoré členské štáty vrátane Poľska preto spochybňujú, do akej miery je Súdny dvor EÚ oprávnený vykladať európske právo a či to neprináleží aj súdom v členských štátoch.

V tomto prípade je to jednoduché. Súdny dvor má monopol na výklad európskeho práva. Z toho na druhej strane vyplýva jeho zodpovednosť, pretože nemôže nerozhodnúť o prípade len preto, že niečo nevie nájsť v európskych zmluvách. Vypĺňa medzery v práve. Pramení z toho, že sa zakazuje denegácia justície, teda odmietnutie spravodlivosti, ale zároveň nemôže ísť nad rámec toho, čo je napísané v primárnom práve.

Ondrej Blažo, riaditeľ Ústavu európskeho práva na Právnickej fakulte Univerzity Komenského. Foto: Archív OB

Na začiatku ste uviedli, že Súdny dvor EÚ si odvodzuje kompetencie z primárneho práva a sám si zároveň odvodzuje, čo to primárne právo znamená. Nie je to kruh, v ktorom koncentruje vo svojich rukách veľkú moc bez nejakého kontrolného alebo odvolacieho mechanizmu? Nemôže si odvodiť, čo potrebuje?

Vo všetkých demokratických štátoch je inštancia podobná Ústavnému súdu, ktorá s konečnou platnosťou rozhoduje, čo a ako platí podľa platného právneho poriadku. Ani Ústavný súd SR nemá žiadnu odvolaciu inštanciu. Preto sa na európskych sudcov kladú také vysoké nároky a pri niektorých otázkach musia rozhodovať v pléne.

Tomu, samozrejme, rozumiem, ale EÚ nie je štát, je to inštitúcia sui generis. Nemá štandardnú deľbu moci, môžeme sa dlho rozprávať o demokratickom deficite Európskej komisie a podobne. Dajú sa teda na EÚ vzťahovať rovnaké princípy ako na štáty?

K tomuto postupu sa zaviazali členské štáty v čase vzniku európskych spoločenstiev a zaviazali sa ho rešpektovať. Zatiaľ sa to ukázalo ako efektívne riešenie. Súdny dvor EÚ si nemôže vytvoriť vlastné pravidlá, ale musel rozhodnúť aj pri prednosti európskeho práva.

https://dennikstandard.sk/98956/zacali-sa-europske-sudne-vojny/
(viac…)




Najnovšie autorské články