Na Slovensku v súvislosti s vakcínami zomrelo 7 ľudí, v Česku vraj až 122. Skutočne?

AKTUALIZOVANÉ Podľa informácie, ktorá posledné dni obletela časť Slovenska, na našom území v kauzálnej súvislosti s podaním proticovidovej vakcíny preukázateľne zomrelo 7 obyvateľov, pričom v susednom Česku až ohromných 122. Niečo tu na prvý pohľad nesedí, čo je to?

Obavy z vedľajších účinkov proticovidových vakcín patria na Slovensku medzi najčastejšie dôvody odmietania očkovania. Podľa prieskumu, ktorý si dala v auguste vypracovať koaličná SaS, ide po príliš rýchlom vývoji o dokonca druhú najčastejšiu príčinu skepsy. Uviedlo ju vyše 31 percent respondentov.

Táto vzorka ľudí zostala po poslednej nedeli vo svojom presvedčení zrejme ešte viac utvrdená. Minimálne tá časť z nej, ktorá si v čase obeda naladila diskusnú reláciu O 5 minút 12, ktorú vysiela verejnoprávna RTVS.

Dramaturgia totiž v druhej časti programu zverejnila tabuľku, ktorá reflektovala predovšetkým najzávažnejší nežiaduci účinok vakcinácie – smrť. Z konkrétneho porovnania Slovenska a Česka podľa strohej tabuľky vyplynulo, že u nás zomrelo v kauzálnej súvislosti s očkovaním 7 osôb, zatiaľ čo v Česku až 122.

Krajčí netušil, čo má na to povedať

Hoci je Česká republika zhruba dvakrát ľudnatejšia ako Slovensko, stále ide o extrémny nepomer. Ten koniec koncov prekvapil aj poslanca a bývalého ministra Mareka Krajčího, ktorý diskutoval s poslancom Smeru Richardom Takáčom.

„Úprimne poviem, teraz to vidím prvýkrát a rozmýšľam nad tým… Keď máme len sedem úmrtí, to je znak toho, že ľudia veľmi úzkostlivo zvažujú, či sa majú dať zaočkovať, alebo čo, neviem…tých úmrtí je naozaj oveľa menej ako v Českej republike,“ sypal zo seba prekvapený politik.

Pripomeňme, že pokiaľ ide o spomenutých 7 skonov po vakcínach na Slovensku, pri štyroch prípadoch úrady súvis stanovili ako možný (po vakcínach od konzorcia Pfizer/BioNTech, od spoločnosti Moderna a od spoločnosti AstraZeneca) a v troch ako pravdepodobný (po vakcíne od spoločnosti AstraZeneca).

Čím ale možno vysvetliť ten markantný rozdiel oproti Česku?

Vysvetlenie nie je zložité

Tajomstvo sa podľa zistení Štandardu neskrýva v ničom inom ako v rozdielnom prístupe k evidencii v oboch susedných štátoch a nepozornosti pri príprave podkladov do spomenutej diskusnej relácie.

Slovensko pri danej problematike úmrtí totiž zverejňuje dva hlavné údaje. Sú nimi prípady podozrení (čo je výlučne časový fenomén), ktorých je ku dnešnému dňu uzavretých 135, a už ukončené prípady kauzálnej súvislosti v počte 7. Naproti tomu český SÚKL (Státní ústav pro kontrolu léčiv) v pravidelnom mesačnom prehľade publikuje iba prvý údaj, teda prípady podozrení, ktorých je práve 122.

„Rovnako ako pri ostatných hláseniach, aj v týchto prípadoch ide iba o podozrenie na vzťah k očkovaniu, časová súvislosť rozhodne nemusí znamenať súvislosť príčinnú,“ zdôrazňuje český liekový regulátor.

„Dá sa konštatovať, že väčšina krajín má vlastný spôsob hodnotenia úmrtí v súvislosti s očkovaním proti COVID-19 (napríklad úmrtie v určitej časovej súvislosti s očkovaním, prípady sa uzatvárajú ako možné a podobne). Štatistiky úmrtí medzi krajinami sa pre diametrálne rozdielne metodiky nedajú porovnávať,“ vysvetlil pre Štandard Michal Palkovič, riaditeľ Sekcie súdneho lekárstva a patologickej anatómie (SLaPA) Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS).

Zhrnuté a podčiarknuté, v prípade horeuvedenej tabuľky došlo k porovnaniu dvoch rozdielnych údajov (kladne uzavreté verzus skúmané prípady kauzálnej súvislosti), pričom boli zahrnuté pod totožný pojem „úmrtia“.

Ako to v praxi funguje?

Pri každom podozrivom úmrtí po vakcíne u nás môže slovenský Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) prijať hlásenie od lekára, rodinného príslušníka alebo od opatrovateľa a podobne.

V takom prípade podľa hovorkyne ŠÚKL Magdalény Jurkemíkovej kontaktuje jednak odosielateľa hlásenia – v prípade, že je hlásenie potrebné doplniť (napríklad anamnéza pacienta, súbežne užívané lieky, ďalšie relevantné údaje), jednak ÚDZS za účelom zistenia záverov pitvy. Prípadne môže byť hlásenie prijaté priamo od ÚDZS, ak pitva preukázala dôvodné podozrenie na súvis s očkovaním.

Zistenia sú následne zo strany ŠÚKL posielané do domácej databázy eSKadra a nadnárodnej databázy EudraVigilance, ktorú spravuje Európska lieková agentúra (EMA). Do európskej databázy, rovnako ako Česi, zasielame aj tie hlásenia o úmrtiach, v ktorých kauzalita nebola potvrdená. Prípady sa následne vyhodnocujú aj na európskej úrovni.

Štandard zaujímalo, či Česká republika eviduje aj uzavreté prípady úmrtia v kauzálnej súvislosti s podaním proticovidovej vakcíny, aj keď ich nezverejňuje v pravidelnom mesačnom prehľade. Na našu otázku hovorkyňa českého SÚKL Klára Brunclíková odpovedala záporne.

Slovenskí odborníci z oblasti patológie podľa Michala Palkoviča aktuálne preverujú ďalšie štyri podozrenia.

Odškodňovanie nie je témou dňa

Na pozadí hlásených nežiaducich účinkov sa medzičasom hovorí aj o odškodňovaní. V pláne to mal už bývalý minister Krajčí, no vec je dotiahnutá do konca iba v prípade neregistrovanej ruskej vakcíny Sputnik V. Krajčího nástupca Vladimír Lengvarský však o téme stále iba diskutuje. Riadne vyplácanie kompenzácií je v nedohľadne.

V Česku podľa denníka Sme za vážne nežiaduce účinky vakcín odškodňujú už dva roky. Portál Seznam Zprávy informoval, že niekoľkí ľudia od štátu požadovali aj 100 miliónov českých korún (takmer 4 milióny eur).