Z miliárd eur pomoci bol vyplatený len zlomok

Výrobný závod automobilky Groupe PSA Slovakia v Trnave Foto: Lukáš Grinaj/TASR

Miliardu eur mesačne sľubovala vláda poskytnúť na pomoc sektorom zasiahnutým opatreniami proti ochoreniu Covid-19 ešte v marci. Dátový analytik a spoluautor projektu „Dáta bez pátosu“ Ivan Bošňák upozorňuje, že doposiaľ šiel na „Prvú pomoc“ iba zlomok sľubovanej čiastky.

Od 8. novembra je možné sa znova uchádzať o kompenzácie strát spôsobených opatreniami prijatými vládou v záujme riešenia pandémie nového koronavírusu. Suma jednotlivých príspevkov sa zvýšila, ale zmenili sa podmienky, za ktorých je možné sa o pomoc uchádzať.

Podľa nových pravidiel musia zamestnávatelia žiadajúci o príspevky vypĺňať žiadosti aj výkazy už iba elektronicky prostredníctvom portálu Slovensko.sk. Emailová komunikácia pomocou úradov práce, ktorá fungovala na jar, už nie je aktuálna. Každý, kto v prvej vlne pandémie žiadal štát o finančnú pomoc, musel mať podpísanú zmluvu s úradom práce.

Suma vyplatená od marcového začiatku pandémie bola jednou z tém podcastu Na rovinu o podnikaní, v ktorom Ivan Bošňák analyzuje postupy zvolené vládou pri vyplácaní pomoci. Dátový analytik a spoluzakladateľ projektu „Dáta bez pátosu“ začiatkom decembra uviedol, že pandémiu riešime na Slovensku ako babráci a ešte v novembri varoval, že plošné testovanie presadzované premiérom Igorom Matovičom nie je všeliekom na Covid.

Len zlomok pomoci

„S veľkou pompou v marci sme videli plagátik Prvá pomoc v rukách premiéra, ktorý sľúbil miliardu mesačne, za marec to mala byť pol miliarda. Oznámil, že toto je zhruba pomoc, s ktorou môžete rátať. A to je veľmi dôležitý signál. Lebo vláda by mala vyslať signál, ktorému človek uverí. No to sa úplne nepodarilo,“ povedal Bošňák v úvode.

Analytik povedal, že v rámci vládneho projektu Prvá pomoc, ktorý na stránkach Pomahameludom.sk poskytuje prístup k žiadostiam o kompenzácie strát, bolo ku koncu novembra vyplatených len 691 miliónov eur. Od prvej vlny pomoci je to pritom vyše 7 mesiacov, čo znamená, že podľa marcového sľubu premiéra by to malo byť už 7 miliárd eur.

Bošňák poukazuje na to, že aj keby bolo 7 miliárd rozdelených na dve polovice, teda na prvú a druhú vlnu pandemickej pomoci, tak by šlo o 3,5 miliardy a 691 miliónov je z nej stále iba zlomok a pomoci bolo teda reálne vyplatenej rádovo menej.

„Nepodarilo sa 7 miliárd, podarilo sa 700 miliónov. Prísľub, ktorý vláda dala, tú nádej všetkým podnikateľom, nematerializovala do podoby, ktorá by nakoniec pritiekla. Toto sú skutočné vyplatené peniaze. To znamená, že podnikatelia v rôznych sektoroch nedostali nakoniec tie peniaze, ktoré boli sľúbené alebo indikované,“ povedal analytik.

Príklady zo zahraničia

Ako príklady iných, účinnejších spôsobov rozdeľovania štátnej pomoci, uvádza Bošňák zahraničie. Pripomína, že v takom Česku, Rakúsku či Nemecku bolo podávanie žiadostí oveľa jednoduchšie ako na Slovensku. Forma žiadosti o pomoc určite nebola podľa analytika jednoduchá a vyplniť ich zvládali „byrokraciou vycvičení účtovníci a mzdoví účtovníci vo veľkých firmách“, ale ani to nebolo spočiatku jednoduché.

Za veľkú inšpiráciu, z ktorej sme si mohli brať príklad, označil Bošňák susedné Česko, ktoré spustilo dva programy, „Antivír“ a „25ku“. Tie na portálovom riešení umožňujú „naklikať“ si dni, ako keby ste si vyberali ubytovanie alebo letenku na konkrétny dátum. „Klikali ste ako živnostník alebo dohodár, dokonca aj v súbehu, za jednotlivé dni, kedy ste podnikali alebo nepodnikali, žiadosť o pomoc, a dostali ste 500 KČ na deň. No 500 KČ je asi 25 euro, keď to zrátate na počet dní na mesiac, tak je to veľká suma,“ vysvetlil odborník.

Bošňák navyše pripomenul, že Česi majú takto naplánovanú pomoc aj na október, november a december. „Teda aj na koniec roka a rozdali len živnostníkom v Českej republike, ktorá je dvakrát taká veľká ako u nás, za prvú vlnu vyše dvadsať miliárd KČ, čo keď premeníme na eurá je asi osemsto miliónov. Človek by čakal, že polovička na Slovensku, no nie… 400 miliónov u nás živnostníci nedostali. Dostali asi štvrtinu z toho v prvej vlne a, bohužiaľ, v druhej vlne to nevyzerá na viacej peňazí,“ uviedol.

V čom je problém

Problém je podľa Bošňáka v základnom pochopení toho, že tí ľudia mali dostať peniaze, aby prežili. Analytik tvrdí, že vláda si v prvom rade nemyslela, že pandémia bude trvať tak dlho, a preto bola pomoc limitovaná v čase a neskôr predlžovaná. V mnohých iných krajinách však vyhlásili pomoc rovno do konca roku 2020.

Ďalší problém s doterajšou pomocou je podľa Bošňáka v tom, že nebolo možné poberať viacero druhov pomoci. Ak je niekto napríklad učiteľ, a potom si privyrába ako hudobník, tak nebolo úplne možné získať pomoc na obe, lebo už v tom jednom prvom príjme pomoc dostal.

Na druhej strane sa podľa Bošňáka štátu podarilo zvýšiť pomoc tým, ktorí boli okamžite postihnutí ako zamestnanci firiem alebo napríklad aj škôl. „Aj v Čechách, aj inde v Európe mali na tú dávku nárok a okrem toho mohli dostať aj pomoc, pretože okrem školy oni robili aj toho trénera alebo hrali na tie husličky alebo boli zamestnaní ako čašník,“ argumentoval príkladom zo zahraničia. V Čechách navyše na pol roka do výšky takmer 100 eur, 2400 KČ, odpustili zdravotné aj sociálne odvody.

Ovocie našich rozhodnutí

Pozitívne hodnotí Bošňák to, že boli odložené na pol roka splátky mnohých vecí. Hypoték, lízingov a podobne. Upozorňuje však, že tento pol rok vypršal v októbri. „My tu máme druhú vlnu a bolo by dobre sa tým zaoberať znovu. Peňazí je dosť a poviem rovno, že z toho tabuľkového manažovania rozumiem štátnemu rozpočtu a štátny rozpočet dnes vykazuje deficit. Dnes máme 10. decembra a vládny deficit menší ako 6 miliárd. Pritom bol schválený v júni deficit na tento rok 12 miliárd. To je úplne jasné, že za posledných 21 dní neminieme ďalších šesť miliárd, ale my to máme k dispozícii. To bolo pre najhorší scenár, ale on sa do určitej miery začal napĺňať, lebo prišla druhá vlna,“ dodal.

Kým Slovensko plánovalo deficit 12 miliárd eur, aby bolo z čoho pomôcť pandémiou zasiahnutej ekonomike, tak podľa Bošňákových predikcií skončíme s deficitom iba 7 miliárd, zatiaľ čo Česi skončia s deficitom 500 miliárd českých korún, tak ako to naplánovali. „No ovocie budeme žať v prvom kvartáli budúceho roku. Takže mali by sme sa od nich podučiť a pozrieť sa, či to vieme spraviť,“ navrhol.

Varovanie pred čiernym scenárom

Bošňák varoval, že síce neviem predpovedať, ako sa bude pandemická situácia na Slovensku vyvíjať v januári, ale varoval, že ak do zavedenia lockdownu nič nespravíme, tak sa zblázni veľa riaditeľov, primárov a lekárov v niektorých nemocniciach v postihnutých regiónoch.

Vedecká obec sa podľa analytika zhoduje na tom, že počet mnoho nesymptomatických nakazených, bez toho, žeby o tom vedeli, bude dramaticky rásť.

„Do nemocníc príde asi osem percent infikovaných, z nich asi desatina skončí v ťažkom stave a z toho ťažkého stavu veľmi veľké percento skonči úmrtím. Úmrtím skončí asi jedno percento z tých infikovaných na začiatku z tých zistených, ak ich je dvakrát toľko, tak je to len pol percenta, ale je to veľký počet. Povedali sme 650 za november, za december to vynásobme dvoma,“ varoval.

Bošňák dodal, že je síce pravda, že na Slovensku aj tak zomiera približne 130 až 150 ľudí denne, ale obete Covidu sú podľa neho navyše v porovnaní s tým, aký je normálny stav.

Urážka zdravotného personálu

Veľký problém podľa analytika predstavujú nemocnice v postihnutých regiónoch, pretože ich kapacita nie je nekonečná. Navyše je tu ohľadne nemocníc aj ďalší problém, a tým je fakt, že personál je unavený a nedostal dostatočné odmeny za nadprácu počas pandémie. Hrozí preto, že dôjde k ďalšiemu úniku mozgov z oblasti zdravotníctva, keďže v zahraničí sú podmienky lepšie.

„V Čechách povedali, že v prvej vlne, keď ešte nemali 10-tisíce chorých a tisícky mŕtvych, každý, kto sa stretol s Covidom za marec, apríl, máj, dostane 10 euro odmenu k tomu, čo už dostal. Doktori dostali tisícku za mesiac,“ pripomenul.

V porovnaní s českým prístupom dostali slovenskí zdravotníci vyplatené odmeny za prvú vlnu až v novembri. „Ale tá pomoc bola 0,99 eura. To skutočne je v tej vládnej vyhláške, v tej ministerskej, že ten, kto sa nestretol s Covidom tak 99 centov za hodinu. To nie je almužna, to môže byť až urážka,“ myslí si Bošňák.

Podľa analytika vysiela týmto konaním slovenská vláda signál, že keď v prvej vlne to bolo 99 centov, tak to asi nebude 9,90 v druhej vlne. „Ale v Čechách, v Hodoníne to je. Preto je Hodonín plný slovenských sestričiek a slovenských lekárov a nie je to opačne, že v Skalici robia české sestričky a českí lekári,“ zdôvodnil.


Ďalšie články