Nielen covid, vlani zomrelo o 40 percent viac diabetikov. Desaťtisíce ľudí o svojom ochorení nevedia

akcia ViaDIA - Cesta diabetikov v Bratislave Informačno-edukačné podujatie Slovenskej diabetologickej spoločnosti v roku 2013. Foto: Martin Baumann/TASR

Pandémia výrazne zvýšila úmrtia cukrovkárov, lebo nechodia na pravidelné kontroly a nedodržiavajú stravu. Týmto konaním zhoršujú stav cukrovky a zvyšujú riziko vážneho priebehu covidu.

Cukrovka sa v posledných rokoch epidemicky rozširuje a popri pandémii COVID-19 sa o nej hovorí ako o pandémii tretieho tisícročia. Vo svete je viac ako 450 miliónov diabetikov, z toho viac než 370-tisíc na Slovensku.

Existujú dva typy cukrovky. Prvý typ tohto ochorenia sa vyskytuje u mladých ľudí a detí a jeho vznik sa nedá nijako ovplyvniť – do určitej miery je podmienený dedične.

Druhý typ, ktorý trápi okolo 90 percent pacientov, sa vyskytuje najmä u dospelých ľudí vo vyššom veku. Čoraz častejšie sa objavuje aj u mladších s nesprávnym životným štýlom, obezitou, sedavým spôsobom života, nedostatkom pohybu a nevhodným stravovaním.

„Samotný pacient a jeho životný štýl dokáže ovplyvniť priebeh choroby až o 80 percent,“ hovorí Miroslav Paľko, ústavný dietológ Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice.

Nebyť pandémie, možno by žili

Epidémia koronavírusu zhoršila zdravotný stav cukrovkárov. Príčinou je zanedbaná zdravotná starostlivosť. Diabetici vlani vynechávali návštevy u diabetológa a ostatných lekárov, často porušovali diabetickú stravu a mali menej pohybu.

„Protiepidemické opatrenia majú vplyv na pokles návštev pacienta u lekára. Môžu viesť k zhoršeniu kvality stravovania, napríklad vplyvom finančných následkov krízy, k negatívnemu psychickému nastaveniu a v neposlednom rade k nedostatku pohybu na čerstvom vzduchu či k stresu,“ upozorňuje Paľko.

Diabetológovia vyzývajú pacientov, aby s nimi naďalej pravidelne komunikovali a dodržiavali zásady predpísanej liečby. Pri zhoršenom stave cukrovky pacienti ťažšie odolajú prípadnej infekcii koronavírusom.

Diabetici majú aj tak oveľa vyššiu pravdepodobnosť vážneho priebehu covidu. Každé pridružené ochorenie totiž sťažuje schopnosť organizmu bojovať s infekciou. „Diabetici patria k pacientom s najťažším priebehom covidu, niektorí moji pacienti, žiaľ, aj zomreli. Už samotná zvýšená hladina krvného cukru výrazne znižuje imunitu,“ hovorí diabetológ.

Komplikácie čakajú aj tých diabetikov, ktorí covidu nepodľahnú. COVID-19 zhoršuje stav cukrovky, pričom tento stav pretrváva aj niekoľko mesiacov po prekonaní infekcie. Diskutuje sa aj o možnom vplyve koronavírusu na vznik cukrovky.

Desaťtisíce ľudí nevedia, že majú diabetes

Zdravotnej poisťovni Dôvera pribudlo za posledné dva roky sedemtisíc poistencov s potvrdenou cukrovkou.

„Odhadujeme však, že ďalších okolo 57,6-tisíca našich poistencov má cukrovku, ale o svojom ochorení zatiaľ nevedia,“ uviedol pre Štandard Matej Štepianský, PR špecialista Dôvery.

Tento odhad vychádza zo skríningu, ktorý robili v spolupráci so 73 všeobecnými lekármi. V rámci preventívnej prehliadky vyšetrili cukor viac ako osemtisíc pacientom a až u deväťsto z nich zistili diabetes alebo prediabetes.

Hrozivé sú aj údaje o úmrtiach. „Hoci diabetici aj pred pandémiou zomierali šesťkrát častejšie ako všetci ostatní, vlani ich umrelo až deväťkrát viac než ľudí bez diabetu, medzi ktorými boli aj pacienti s onkologickými či srdcovo-cievnymi chorobami. Ide až o 40-percentný nárast úmrtnosti diabetikov oproti obdobiu pred pandémiou,“ uzatvára Štepianský.

Lekári preto apelujú na zmenu životného štýtu. Zároveň odporúčajú každému človeku po 45. roku života dať si vyšetriť hladinu krvného cukru aspoň raz za tri roky. Ak je pacient obézny, má vysoký krvný tlak, vysoké hladiny krvných tukov alebo prekonal infarkt či cievnu mozgovú príhodu, mal by preventívne vyšetrenie absolvovať každý rok.


Ďalšie články