V sobotu si pripomíname 100. výročie narodenia Alexandra Dubčeka. Mohol byť československým Imre Nagyom? Dokázal by sa vzoprieť Brežnevovi a Moskve? Bol ústrednou postavou pri pokuse o reformu režimu v roku 1968, mal vzniknúť socializmus s ľudskou tvárou. Bol to márny pokus, slepá ulička, režim bol nereformovateľný. Komunista Dubček ostal v mysliach ako reprezentant márneho vzdoru proti sovietskemu tlaku. Z pohľadu slobody, Dubček s moskovským režimom kolaboroval a bol jedným z prvých normalizátorov.

V septembri schválili poslanci Národnej rady uznesenie k stému výročiu narodenia Alexandra Dubčeka. S návrhom prišiel Smer, podporili ho kotlebovci, poslanci zo Sme rodina, Hlasu či niektorí z OĽaNO.

Čo sa píše v tomto uznesení? Okrem vyjadrenia úcty k Dubčekovi parlament „oceňuje snahu tohto demokraticky zmýšľajúceho politika v šesťdesiatych rokoch minulého storočia o demokratizáciu spoločnosti“, „váži si odkaz humanizmu, sociálnej rovnosti a spravodlivosti v pôsobení A. Dubčeka“, či „odsudzuje dlhoročný útlak, perzekúcie a prinútenie žiť v domácom exile“.

Národná rada v uznesení vyzvala, aby si slovenské inštitúcie „vhodným spôsobom pripomenuli jeho pôsobenie, činnosť i odkaz“.

Stalo sa, prevažne opozičnej výzvy sa ujal priamo člen vlády.

Minister zahraničných vecí Ivan Korčok, nominant Slobody a solidarity, akoby začal predložené uznesenie napĺňať ešte pred jeho definitívnym schválením. V polovici septembra navštívil Viedeň, kde v prítomnosti miestneho primátora či niekdajšieho spolkového kancelára rečnil na spomienkovom podujatí. Vzdal hold Dubčekovi ako významnej osobnosti, pričom spomenul jeho vyznávané hodnoty – ľudskosť, toleranciu a spravodlivosť.

O mesiac neskôr Korčok vycestoval do ruského mesta Nižný Novgorod, kde Dubček prežil časť svojej mladosti. Odhalil tam pamätnú tabuľu a zasadil pamätný dub.


Ivan Korčok (v popredí vpravo) odhaľuje pamätník v Nižnom Novgorode pri príležitosti stého výročia narodenia Alexandra Dubčeka. Foto: www.mzv.sk

Tento týždeň zasa navštívil taliansku Bolognu. Na pôde miestnej univerzity bol pri slávnostnej ceremónii zorganizovanej okrem narodeninového jubilea pri príležitosti 33. výročia udelenia čestného doktorátu Dubčekovi.

Korčokove aktivity, ktoré z pozície jeho funkcie možno považovať za vládne, vykresľujú Dubčeka priam ako národného hrdinu. Je to namieste?

Pozrime sa, ako to bolo s Dubčekom v rokoch 1968 a 1969.

Čo ak by Dubček odstúpil

Historici nemajú radi otázku typu: Čo by bolo keby? My si v úvode môžeme dovoliť zašpekulovať.

Predstavme si modelovú situáciu. V októbri 1968 Alexander Dubček odstupuje z funkcie prvého tajomníka Komunistickej strany Československa, teda z najvyššej funkcie v štáte, čím vyjadrí protest proti neutíchajúcemu sovietskemu nátlaku. Nesúhlasí s obsadením Československa armádami Varšavskej zmluvy spred dvoch mesiacov, búri sa proti Leonidovi Brežnevovi, šéfovi sovietskych komunistov a zároveň najsilnejšiemu mužovi v celom socialistickom bloku, možno aj na svete. Odmieta moskovský diktát.

V Československu sa zdvíha vlna nevôle. Odstupuje najpopulárnejší politik. V tlači dosiaľ naplno nepostihnutej tvrdou cenzúrou sa objavujú protesty, výzvy na jeho návrat do funkcie. Zverejňujú fotografie zničeného Dubčeka. Ľudia zapĺňajú ulice. Prichádzajú sovietske tanky driemajúce dovtedy v neďalekých základniach. Vypuknú lokálne konflikty, mŕtvi a zranení pribúdajú.

(viac…)




Najnovšie autorské články