Je to zázrak či potvrdenie prírodných zákonov? Tak či onak, Švajčiari ako jediný národ na svete hlasujú o koronapolitike. Martin Leidenfrost sa bol pozrieť na náladu pred referendom.

Švajčiarsko je jedinou krajinou na svete, v ktorej smie ľud hlasovať aj o pandemickej politike. V júni hlasovalo 60,2 percenta Švajčiarov za “zákon o COVID-19” a 28. novembra bude ľud rozhodovať opäť. Zá­ko­nom regulované odškodnenia sú relatívne nesporné, avšak po­vin­nosť mať OTP certifikát a obava pred tzv. cent­rálnou covidovou databankou (vláda tvrdí, že databanka neexistuje), to už mení situáciu a dodáva dynamiku kritikom a odmietavému táboru.

Kvô­li hlbokému zakoreneniu občianskych práv sa Švajčiarsko počas ce­lého doterajšieho priebehu pandémie odlišovalo od členských kra­jín EÚ: Nikdy tu nebol zákaz vychádzania, ústava to nedovolí, lock­downy boli o niečo kratšie a miernejšie, povinné očkovanie je tiež ne­mysliteľné. Švajčiarska zaočkovanosť je zo všetkých krajin zá­pad­nej Európy najnižšia, 67 percent obyvyteľov dostalo aspoň jednu davku. Ce­lý establišment horlí za “zákon o COVID-19”, len naj­väč­šia politická strana, národniarska švajčiarska ľudová strana, agi­tu­je väčšinovo proti. Hoci naprieč Švajčiarskom vi­sia výlučne od­mie­tavé plagáty, prie­s­ku­my predpovedajú jasné áno. Zaujem je ob­rovský, ratá sa opäť s vysokou účasťou, o niečo ide.

Vybral som sa autom do dvoch dedín, ktoré v júni hlasovali naj­ex­trém­nejšie: dedina Denges v po francúzsky hovoriacom kantóne Vaud hla­so­vala takmer s rekordom 80,1 percenta za zákon o covide, Un­te­ri­berg v pôvodnom kantóne Schwyz bol s opačným rekordom 87,8 percenta proti. Príklad tých dvoch dedín demonštruje hlboký rozkol, ktorý v kon­fe­de­rácii pretrváva už desaťročia: Na jednej strane sú tu metropoly skrz-naskrz zeleno-progresívne, napríklad hlavné mesto Bern plus po fran­cúz­sky a taliansky hovoriace časti krajiny s kozmopolitne-pro­eu­róp­s­kou orientáciou. Na druhej strane je demograficky významný ne­mec­ko­jazyčný vidiek, osobitne takzvané Prašvajčiarsko (Urschweiz), t. j. pôvodné kantóny Schwyz, Unterwalden a Uri, ktoré so založením republík slobodných roľnikov v roku 1 291 formovali jadro tohto jedinečného štátu. Prašvajčiari sú tradične najviac odbojní. Keby bolo po nich, konfederácia by sa vydala švédskou cestou.

(viac…)

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.