Slovensko je koncentrák a štát zrušený vlastnou ústavou. Ako vyzerá svet Občianskeho tribunálu

Na Slovensku už dlhé roky pôsobí obskúrna skupina aktivistov známa ako Občiansky tribunál. Vymedzuje sa voči každej časti verejnej moci, no jej najväčším nepriateľom v praxi sú fakty a výroková logika. Za sebou má vpád do RTVS, konfrontáciu s ministrami či poklonkovanie pred bieloruskou ambasádou. Čo vieme o partii, ktorá napriek rečiam o tom, že existenciu našej krajiny zrušila jej vlastná ústava, pomerne výrazne zasahuje do spoločenského diania?

Slovenská scéna občianskeho aktivizmu v priebehu uplynulých rokov vygenerovala viacero pozoruhodných jednotlivcov a skupín. Kým mnohé z nich hrajú v demokracii nezastupiteľnú úlohu, nájdu sa aj také, ktoré krízu v tej či onej sfére ešte viac prehlbujú.

Do druhej kategórie patrí kolektív, ktorý nedávno zavŕšil ôsme výročie svojej existencie. Hoci, aby sme boli presní, zaradenie do tejto škatuľky nemusí byť presné. Svojou nebotyčnou bizarnosťou totiž vytvára úplne samostatnú kategóriu – áno, Občiansky tribunál nemá páru.

Menovaná skupina dala o sebe prvýkrát výraznejšie vedieť v roku 2015, keď jej líder Jozef Klányi a ďalší muž nasprejovali na budovu zákonodarného zboru odkaz „1 %“, čo je podľa ich interpretácie množstvo ľudí, ktorým politici slúžia a na ostatných kašlú.

Bezprostredne po čine boli zadržaní a obvinení z poškodzovania cudzej veci. Keď sa záležitosť dostala na stôl sudcu, Klányi mu hrdo do očí povedal: „Pán občan Michal Valent, vyzval som vás na bezodkladnú a bezpodmienečnú kapituláciu.“ Sudca sa mu pokúsil pomôcť otázkami, či neberie drogy alebo či sa neliečil na psychiatrii. Vzápätí mu nariadil väzbu.

Stíhanie jeho spolupáchateľa v médiách oslovovaného ako Juraj Ch. ešte predtým stopla príslušná prokuratúra, nakoľko zo zdravotného posudku vysvitlo, že trpí schizofréniou a má bludné predstavy.

Všetko je zle

Aj napriek počiatočným peripetiám myšlienka Občianskeho tribunálu stále žije. A akási prapodivná konštelácia hviezd zabezpečuje, že jeho vplyv na spoločenské dianie ani neslabne, ani nestagnuje, ale skôr rastie.

Pokiaľ ide o osoby stojace za týmto unikátnym projektom, internet toho veľa neprezradí a šanca, že by sa o svojej minulosti pravdivo a ochotne pre médiá rozhovorili, sa rovná nule. Kostru tohto zoskupenia však tvoria ľudia vo vyššom veku, podľa všetkého nezamestnaní. Najviac v jeho mene vystupujú už spomínaný Jozef Klányi, Milan Laurinec, Dáša Bajlová či muž vystupujúci na Facebooku pod menom Faari Slovakia. Tí na seba viac či menej pevne viažu ďalších ľudí. V súčte ide o desiatky rôznych osôb.

Filozofia tohto podivného zoskupenia je ťažko uchopiteľná. V jednoduchosti však možno povedať, že samoúčelne a extrémne povrchne odporuje proti všetkému, voči čomu sa odporovať dá. Od Vatikánu, Európskej únie, parlamentu a prezidentky, cez prokuratúru, súdy a políciu až po médiá, Georgea Sorosa, migrantov a vakcíny. Antisystém, vedľa ktorého je už len stena.

Neistotu v organizačnej štruktúre tribunálu a mentálnom nastavení však vyvažuje istota, že jeho členovia budú naklusaní vždy tam, kde sa niečo deje a kde existuje čo i len malá možnosť zapnúť generátor náhodných politologických a právnych termínov.

• 

• 

Vydajte nám štátne orgány!

Aby sme len nekrivdili, nájde sa aj časť, ktorá je v poriadku. Aj skepsa a bizár patria k demokracii, nájdeme to všade na svete. Drvivú väčšinu ich problémov predstavuje nulová kompetencia, extrémna protichodnosť myšlienok a minimálne latentná agresivita. Ide o zmes, ktorá raz zaváňa tragédiou, o pár sekúnd zase komédiou.

Ale koniec koncov, nechajme prehovoriť členov samotných. Len za posledné mesiace toho totiž stihli naozaj požehnane, o čom sa môže verejnosť presvedčiť najmä vďaka satirickému YouTube kanálu Ovčiansky tribunál, ktorý ich dobrodružstvá strihá do koncentrovanej podoby.

Predstavitelia samozvaného Občianskeho tribunálu sa len pred niekoľkými dňami objavili pred Krajským súdom v Trnave, kde sa uskutočňoval proces s piešťanskými antirúškarmi. „Sú povinní nám vydať nielen tento súd, ale aj všetky štátne orgány,“ vykrikoval Klányi pred budovou.

Stíhaných mužov, ktorých napokon súd do väzby neposlal, tituloval ako „vojnových zajatcov“. Podľa mienky Klányiho, ktorý sa vyhlasuje za právneho odborníka, súd ani nemal možnosť prísť s iným verdiktom, lebo by kompetentných „vylisovali“.

O Čaputovej syndikáte

Partia sa objavila aj pri takzvanom redefinovaní štátnej hranice. „Vyzývam všetkých na súčinnosť a pomoc za účelom vzájomného oslobodenia a zničenia syndikátu Zuzy Čaputovej a jej zločineckého gangu,“ mohli sme si vypočuť v príhovore.

Klányi potrebu ohraničiť naše územie nanovo odôvodňoval tvrdením, že takzvané okupačné sily, za ktoré považuje Vatikán, Európsku úniu a bankové kartely, „bez vypovedania vojny napadli Slovensko a pričlenili si jeho územie k svojmu teritóriu“.

Nevieme, o čom hovoríme, ale znie to odborne

Občiansky tribunál nezaháľa ani pri nadväzovaní „prvotriednych“ diplomatických stykov. Pred ambasádou Bieloruska v Bratislave preto zazneli oslavné ódy na tamojšie vedenie a to, že skupina „odmieta trestnú jurisdikciu klérofašizmu“.

Sebavedomý aktivista, ktorý rád nosí vojenskú baretku, pred veľvyslanectvom autoritatívneho režimu uviedol, že „nedôvera je samostatným dôvodom, ktorý ruší štát“ a požiadal o vystúpenie na pôde Organizácie spojených národov v New Yorku.

Vatikán ako hniezdo teroru

Partia neostala pasívna ani pri návšteve pápeža Františka na Slovensku. V hlavnom meste vyhlasovali, že pápež je diktátor Vatikánu, teda štátu, ktorý je „hniezdom teroru a násilia“ a zároveň vlastní Národnú banku Slovenska (NBS).

Jeden z jeho známych sympatizantov si krátil chvíľu tým, že vyzýval prítomného ťažkoodenca, aby sa vyzliekol z uniformy a zmeral si s ním sily ako chlap s chlapom. Divák si tiež mohol vypočuť, že meradlo sily je to, kto vie pokopať koľko záhrady.

Nadľudia verzus domorodí policajti

Pred sídlom Generálnej prokuratúry zase kritizovali policajný zásah proti demonštrantom, pri ktorom boli použité gumové projektily. „Vyprosujeme si, aby proti ľudovému povstaniu, proti nadľuďom bola používaná brutálna sila za naše prostriedky a našimi domorodými policajtami.“

Jeden z prítomných rečníkov počas komorného protestu vymyslel spôsob, ako sa zbaviť skupiny mladých ľudí, ktorá stála neďaleko a robila si z nich srandu a nahrával si ich smartfónmi. „Keď sme psychopati, tak v blázninci sa jednoducho psychopati natáčať nesmú,“ uviedol.

Chudák Kočner a politický proces

Členovia bizarnej partie sa objavili aj na súde v kauze Kuciak. Otca zavraždeného novinára sa pýtali, či pripúšťa, že objednávateľom vraždy nie je mafián Marian Kočner, pričom proces s ním označili za „politický“. Jozef Kuciak im odkázal, že sú mimo a odišiel preč.

Zahraničiu už stihli oznámiť, že preberajú vládu

Pri avizovanom spustení svojej novej relácie pre zmenu uviedli, že osemnástim veľvyslanectvám poslali list, v ktorom im oznámili, že preberajú vládu na Slovensku a pochválili sa tým, že v roku 2013 o nich prejavilo záujem už spomínané veľvyslanectvo Bieloruska.

V rovnakom videu si možno vypočuť, že jedna z členiek si už v rámci nového kabinetu nárokovala post ministerky zdravotníctva. Dôvodom je to, že na to má jednoducho právo „tak ako každý občan“.

Duchovný kapitál

Občiansky tribunál sa domnieva, že americký miliardár George Soros presadzuje rasovú nadvládu a zvrátiť trend chcú tým spôsobom, že oslobodia republiku, až bude tiecť pred parlamentom krv a následne spustia celkový reset.

„Toto je duchovný kapitál, vieme, ako na to a budeme to robiť,“ deklarujú predstavitelia s tým, že v obnovenom Slovensku prinesie práve Občiansky tribunál vytúženú politickú kultúru.

https://www.youtube.com/watch?v=wI9qX5RIi0o

Článok 7 odsek 2

Vyrovnávať účty si prišli aj do dvoch hlavných slovenských televízií. Pred sídlom Markízy dokonca niekoľko dní stanovali. Do sídla RTVS zase pred rokmi nabehli s presvedčením, že Slovenská republika je na základe článku 7 odseku 2 Ústavy SR zrušená, máme tu vojnový stav a médiá sa to pred všetkými snažia utajiť.

„Nechýba ani absolútne nepochopenie zákonov, tvrdenie, že RTVS je verejný dom a Rezník je pasák, úplne zbytočný telefonát Harabinovi, tvrdenie, že aj zákon je vlastne len názor, spochybnenie občianskeho preukazu, výlet na políciu v Karlovej Vsi a Občiansky tribunál budiaci spiacich ľudí na sídlisku v Karlovke,“ rekapituluje návštevu telerozhlasu SME.

Slovensko ako koncentračný tábor

Na tróne kinematografie sa však v tomto prípade nachádza záznam, v ktorom Klányi obviňuje slovenských poslancov z toho, že sú „ríšskymi miestodržiteľmi“, ktorí boli do funkcie dosadení, a nie zvolení. Títo údajní miestodržitelia podľa neho spravujú „koncentračný tábor“, ktorým má byť Slovensko.

„Moc Germánov ruší moc občanov Slovenska,“ hovorí s odkazom na vplyv Nemecka v EÚ. „Slovensko nemá národ, okrem nás troch,“ nechal sa ďalej počuť Klányi. Občanom neskôr prisúdil status vojakov, ktorí majú bojovať, a hneval sa, že Občiansky tribunál neprišli osobne podporiť.

Občas prídu aj posily

Skupina nie je homogénna a častokrát sa na jej mítingoch môže chopiť slova prakticky ktokoľvek. Neraz sa takisto spájajú aj s inými „velikánmi“ zo zákutia sociálnych sietí.

Za zmienku stojí napríklad mediálne známy lekár Peter Lipták, ktorý spolu s nimi rečnil pred sídlom Maroša Žilinku. Lipták sa prvýkrát dostal do povedomia verejnosti pred rokmi priznaním sa k braniu úplatkov v súčte tisícok eur. Dostával ich vraj najmä od chudobných ľudí a nemal s tým problém z toho dôvodu, lebo ich „potreboval“. Je tiež autorom spornej PN-ky pre odsúdeného podvodníka Pavla Ruska.

Po ich boku už bolo vidieť aj Martina Bavolára. Známy konšpirátor, ktorý sa hrdí členstvom v SIS, na sociálnej sieti pred týždňami uverejnil fotomontáž údajnej americkej invázie do Bratislavy. Sám sa na zábere štylizoval do pozície hrdinu s odhalenou hruďou pred tankom, ktorá vychádza z notoricky známeho záberu Ladislava Bielika zo sovietskej okupácie v roku 1968.

Na záberoch ich videí sa často objavuje napríklad aj Igor Jurečka. Jurečka sa zviditeľnil ako redaktor Hlavných správ, ktorý podľa interpretácie Úradu vlády ničil štátny majetok na tlačovke a vystupoval aj za iné médium, ktoré nebolo riadne akreditované. Po tomto incidente dostal portál v premiérskom sídle stopku.

Blízko protestov a v závese za politikmi

Hoci sa môže zdať, že v prípade Občianskeho tribunálu ide stále o marginálny subjekt bez významu, vyznávajú priamy kontakt, takže početní politici o nich vedia. Osobné skúsenosti s nimi majú aj viacerí poslanci, ktorých slovne konfrontujú predovšetkým pri budove parlamentu. Najčastejšou reakciou je pritom údiv a rýchly útek zákonodarcov.

Výpočet mien politikov, ktorí mali tú česť, je siahodlhý, no spomenúť možno Zuzanu Čaputovú, Janu Bittó Cigánikovú, Petra Pčolinského, Richarda Rašiho, Miroslava Žiaka, Mariana Kotlebu, Jozefa Pročka, Ľuboša Blahu, Dušana Jarjabeka či Richarda Sulíka.

Práve ministra hospodárstva nedávno obvinili z toho, že predal Slovensko Európskej únii, hoci sa v politike objavil až 5 rokov po našom vstupe do tohto spoločenstva štátov. Apropo, v rovnakom videu je jeho členka – inak nabudená revolucionárka – vyvedená z omylu, že opozícia a koalícia nie je to isté, respektíve, že netvoria jednu vládu.

Veľké slovo mali takisto pri protipandemických protestoch či antirúškarskom blokovaní supermarketov, vďaka čomu si získali sympatie mnohých ľudí naprieč Slovenskom.

Suma sumárum, Občiansky tribunál je zaujímavý fenomén. V podstate irelevantný, ale aj dosť známy. Niekedy trochu nebezpečný, inokedy komický. Istým spôsobom dokazuje, akou otvorenou krajinou sme, politikov je u nás naozaj pomerne jednoduché stretnúť. Stačí chcieť.

A čo s ním bude ďalej? O tom bude zrejme vedieť najviac nejaká veštica.