Jadro ako zelený zdroj? Rakúsko sa opäť vyhráža žalobou

Nie je to prvýkrát, čo sa Rakúšania snažia zabrániť iným štátom v rozvoji jadrovej energetiky. Z minulosti, keď sa ešte staval Temelín, si čitatelia možno spomenú na blokády na hraniciach a Rakúšanmi financované združenie „Jihočeské matky“. Jeho predsedníčka Dana Kuchtová to svojho času dotiahla až na ministerku školstva. Rakúski politici sa vtedy o budúcej jadrovej elektrárni v Temelíne vyjadrovali ako o „šrotových reaktoroch“ (Schrottreaktor). Toto ľúbezné označenie dnes pre zmenu používajú na adresu slovenskej jadrovej elektrárne v Mochovciach. Pohŕdanie zaostalými Východoeurópanmi, ktorí určite nevedia dať dokopy funkčné jadrové zariadenie, je z rakúskej strany očividné. (Pri dovoze už vyrobenej elektriny tieto urážky nezaznievajú, zíde sa, akýkoľvek je jej pôvod.)

V minulosti podali Rakúšania žalobu na maďarskú elektráreň v Paksi, dokonca aj na dosť vzdialenú britskú elektráreň Hinkley Point C, ktorá sa nachádza asi tisíc kilometrov od najbližšieho výbežku rakúskeho územia a 1 500 kilometrov od Viedne. (Pre porovnanie: 1 500 kilometrov od Viedne je napríklad stredné Tunisko.) Súčasťou vtedajšej rakúskej žaloby bolo tvrdenie, že Británia mohla namiesto jadrovej elektrárne postaviť rovnaké množstvo veterných elektrární, čo však odmietol Súdny dvor Európskej únie ako nerealistické – odôvodnil to nespoľahlivosťou výroby elektriny z vetra. Napriek tomu sa zdá, že chuť podávať žaloby Rakúšanov neprešla ani po tejto prehre a budú to skúšať zas.

Arogancia, s akou sa rakúska politická vrstva snaží prinútiť iné štáty, aby sa podriadili jej predstavám o správnom energetickom mixe, je jedna vec. Praktické dôsledky sú zas niečo iné. Ostatné roky dosť jasne ukázali, že slnko, voda a vietor si žijú po svojom a európska prenosová sústava sa onedlho bude musieť vyrovnať buď s náhlym prepadom výroby, alebo s prebytkom, ktorý sa v danom momente nemá ako použiť. Zubatá krivka cien energie na nemeckom spotovom trhu pripomína krivku potúženého opilca, ktorému dali za úlohu nakresliť čo najdivokejšiu čiaru, a roky 2020 a 2021 sú extrémne divoké. To je trest za spoliehanie sa na Boha alebo prírodu, podľa toho, ktorému pohľadu na svet dávate prednosť.

Bez nejakej formy jadrovej energie sa do budúcnosti takmer určite nezaobídeme. Nie je možné celú Európu zahltiť veternými turbínami a solárnymi panelmi. Zástancovia tohto prístupu tvrdia, že vždy niekde svieti slnko alebo fúka. Lenže na to, aby to fungovalo, by každý slnečný alebo veterný región musel byť schopný uspokojiť potreby celej Európy. To by znamenalo postaviť záložných turbín a solárnych panelov obrovské množstvo.

Existuje mnoho dôvodov, prečo konštruktívne kritizovať jadrovú energiu. Áno, súčasný model výstavby jadrových elektrární je drahý a pomalý – ale to je skôr dôvod na hľadanie lacnejších a rýchlejších postupov. Áno, musíme niečo urobiť s vyhoreným palivom – ale to je dôvod na hľadanie metód, ako ho recyklovať na ďalšie využitie. Lenže rakúska a teraz aj nemecká kritika má podobu snahy o sabotáž, no nielen u nich, ale v celej EÚ.

Predstavte si, že by takýto prístup mali naši predkovia a po potopení Titanicu alebo zrútení prvého lietadla by zakázali akúkoľvek ďalšiu výstavbu moderných lodí a lietadiel. Ako by sme sa plavili a lietali? Galeje a balóny, to by bol dnešný civilizačný štandard.

Rakúsko, nepodávaj žaloby. Nikto ti neškodí a žalobaby šikanujúce kamarátov boli odporné už v škôlke.

Text vyšiel na portáli Echo. Vychádza so súhlasom redakcie.