Ak chce byť vlk sýty a ovca celá, štát by mal živnostníkom vychádzať v ústrety. Jednou z ciest by mohlo byť, ako navrhuje minister financií, zjednodušenie podnikania a platenie pevnej dane. Prilepšil by si štát i podnikatelia. Predstúpiť pred národ však treba triezvo a načim načrtnúť realizovateľný scenár.  

Jedno nemožno ministrovi financií Igorovi Matovičovi po včerajšku uprieť. Odvahu. Vyšiel s témou nerovnakého zdaňovania a zodvodňovania živnostníkov a zamestnancov.

Je to zložitá vec. V zásade ide o to, nakoľko sa oplatí tomu, čo poskytuje prácu, angažovať zamestnanca alebo živnostníka. A aký dosah to má na financie štátu.  

Téma je zložitá, ale princíp jednoduchý. Na konci je vždy pracovník, ktorý si sleduje, čo mu po odvedení pracovného výkonu, zaplatení daní a odvodov ostane v peňaženke.

Samozrejme, že znižovať náklady na takéhoto pracovníka chce aj zamestnávateľ. Preto celkom logicky kalkuluje s tým, koľko ho takýto človek bude stáť. Ak má zaňho zaplatiť viac v pozícii zamestnanca ako živnostníka, vyberie si druhú možnosť.   

Potom nesú obe strany riziko. Zamestnanecký pomer sa riadi podľa Zákonníka práce, je tu ochrana zamestnanca i zamestnávateľa. Napríklad skončiť zamestnanecký pomer zo dňa na deň sa nedá, sú tu ochranné a výpovedné lehoty. Ak je pomer viazaný voľne, teda živnostník poskytuje prácu ako hociktorý iný dodávateľ, ide číro o biznisový vzťah. Každá strana má právo odstúpiť od kontraktu, spôsob limituje len ich konkrétny zmluvný vzťah.

Vidíme, že obe strany – teda, ten, čo má záujem o pracovný výkon, i ten, čo ho poskytuje – si môžu vybrať, ktorou cestou ísť. Raz to môže byť výhoda pre jedného, inokedy pre druhého. Ide o vzájomnú kalkuláciu, komu sa čo oplatí.

(viac…)

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.