Zdravie nie je najvyššie dobro, všetci umrieme, hovorí držiteľ teologickej nobelovky Jean-Luc Marion

ma Držiteľ teologickej nobelovky Jean-Luc Marion. Foto: autor

Buďte dobrí občania, ostaňte doma a vďaka nám neumriete, takto nám klamú, hovorí v rozhovore pre denník Štandard Jean-Luc Marion. Nedávno si vo Vatikáne prevzal Ratzingerovu cenu, ktorá sa považuje za Nobelovu cenu za teológiu. Štandardu prezradil, čo robil počas pandémie, aký je jeho prínos do teológie a aj to, ako sa má Joseph Ratzinger.

Francúzsky filozof a teológ Jean-Luc Marion získal Ratzingerovu cenu za rok 2020, no pre pandémiu si ju prevzal z rúk pápeža Františka až teraz spolu s tohtoročnými ocenenými. Bol žiakom popredných filozofov Louisa Althussera, Jacquesa Derridu a spolupracoval aj s Josephom Ratzingerom, neskorším pápežom Benediktom XVI. Člen Francúzskej Akadémie Jean-Luc Marion je odborník na Reného Descarta a známe sú jeho koncepty a knihy: Boh bez bytia a Esej o fenomenológii daru. Jeho myšlienky sme priniesli minulý rok v súvislosti s aktuálnym stavom kresťanstva a pandémiou, o čom sme hovorili aj v tomto rozhovore.

Po ceremónii odovzdania Ratzingerovej ceny ste spolu s ďalšími laureátmi za minulý i tento rok navštívili emeritného pápeža Benedikta XVI., po ktorom je cena pomenovaná. Ako sa mu darí?

Benedikt XVI. je veľmi unavený, má 94 rokov, hovorí s ťažkosťou, no jeho tajomník arcibiskup Georg Gänswein nám preložil, čo chcel povedať. Iste je oboznámený s tým, čo sa deje a intelektuálne je vo forme. V mojom prípade veľmi dobre vie, kto som a čo píšem. Prvý raz sme sa stretli v roku 1974 a vtedy som ho vídal často.

Ratzinger sa vraj nezmenil. Je stále „múdry, diskrétny a priateľský“, ako ste ho charakterizovali v minulosti?

Áno, nezmenil sa. Čo sa zmenilo, to povedal aj pápež František pri odovzdávaní Ratzingerovej ceny. Význam Ratzingerovho diela bol dosiaľ zastretý jeho funkciami. Bol univerzitný profesor, potom arcibiskup Mníchova, neskôr kardinál a prefekt Kongregácie pre náuku viery a napokon pápež. Teda jeho administratívna, verejná, politická a pastoračná činnosť mali navrch. Potom čo publikoval Ježiša Nazaretského a potom čo sa utiahol, sa ukázalo to, kým vždy bol: autor, profesor a veľký teológ. To je premena obrazu Josepha Ratzingera, ktorý je dnes porovnateľný teológom svojho storočia ako Karl Barth, Hans Balthasar a podobne. Hlavne pre jeho biblický výklad, ktorý už je takpovediac kánonický a nielen socio-historický.

Hovorí sa, že Ratzinger sa však zmenil z liberála na konzervatívca.

Je mi ľúto, že to musím povedať, ale novinári majú málo myšlienok, a teda odpoveď je: Nie. Toto vraveli o teológoch ako Hans Balthasar, Henri de Lubac. Teológovia sú seriózni ľudia, ktorí majú predovšetkým svoju líniu. Podobne Joseph Ratzinger – v jeho základných bodoch vskutku nevnímam vývoj. Je verný voči „sensus ecclesiae“ [cirkevný zmysel či cirkevné cítenie, vedomie, pozn. red.] a svojej vyváženej teologickej pozícii. Javí sa ako konzervatívny či progresívny podľa historickej situácie.

Napríklad v období veľmi konzervatívneho neotomistického ustrnutia tí, ktorí sa chceli vrátiť k cirkevným otcom, sa javili ako novátori a obvinili ich z „novej teológie“. Vtedajší neotomisti sú i boli naopak často v pokušení prijať nekresťanskú, politickú, sociologickú paradigmu na podporu svojej teológie. A práve vtedy označia za konzervatívca niekoho, kto sa dožaduje cirkevných otcov. Ale nie je to teológ, ktorý sa zmenil, ale intelektuálna, verejná mienka, to je celé.

Ratzinger bol podľa mňa vždy extrémne liberálny v teologických otázkach. Nie náhodou sa preto vo vtedajšej teologickej línii sčasti odmietla jeho Teológia histórie svätého Bonaventúru. Keď som napísal knihu „Boh bez bytia“ a Balthasar ma kritizoval, Ratzinger mi povedal, že to je Balthasarov názor, ktorý musí podporiť argumentmi, teda je vidieť, že bol vždy srdečný a aj za slobodnú, otvorenú diskusiu.

O Ratzingerovej premene nehovorili len novinári, ale napríklad aj Hans Küng, ktorý sa považuje spolu so svojím súputníkom Ratzingerom za najčítanejšieho teológa na svete.

Nechcem o ňom povedať nič zlé, ale aj Hans Küng sa sčasti stal novinárom a pri voľbe nového pápeža vysvetľoval aj to, čo musí nový pontifik robiť. Prispel do teologickej diskusie napríklad o vzťahu katolicizmu a protestantizmu, o ospravedlnení, to je známe. Ale Hans Küng sa považoval za neoficiálneho pápeža (smiech) a šíril tento dojem po celom svete, čo podľa mňa nemal robiť. A niektoré jeho posledné knihy nie sú práve najlepšie.

Čo je váš najväčší prínos do teológie a filozofie? Na ceremónii kardinál Ravasi povedal, že je to fenomenológia daru.

Zaoberal som sa tým, ako sa otázka bytia kládla a nekládla v metafyzike. Zistil som, že otázka o existencii bytia a Boha je kľučová pre všetky veci. Konkrétne som sa pýtal, či v histórii kresťanskej teológie bola vždy prvotná otázka, či existuje Boh. A je jasné, že nebola. Kľúčovou otázkou je, či nás môže Boh zachrániť, vykúpiť a či nás miluje. Teda nepochybovalo sa o jeho existencii, ale nebolo isté, či chce zachrániť ľudí. Ak sa Boh nezaujíma o človeka, prečo máme riešiť to, či existuje.

A to je základná otázka kresťanstva – Boh zachraňuje, miluje človeka. V islame ani budhizme to tak nie je a v judaizme by sme o tom mohli diskutovať. Čiže Božia láska je pre kresťanstvo kľúčová.

Pomohol som si Husserlovou fenomenológiou, podľa ktorého sú fenomény dané veci [donnés, pozn. red.]. S mojou hypotézou nesúhlasia všetci, no považujú ju za možnosť. Použil som fenomenológiu daru, kde je na prvom mieste láska v teológii. Je to spôsob, ako ísť poza otázku bytia. Neinšpiroval som sa ani Ratzingerom, ani Derridom, no napríklad svätý Tomáš Akvinský píše, že najvyššie meno Boha nie je Bytie, ale Láska. Ratzinger to v analýze svätého Bonaventúru podporuje, no zo svojej pozície.

Zdravie nie je najvyššie dobro, všetci zomrieme

Je ľahšie „robiť“ filozofiu počas pandémie?

Počas pandémie nie sú konferencie, kurzy ani novinári naokolo a skoro nič sa nedá robiť, teda pandémiu považujem z tohto ohľadu za veľmi dobrú. Pre mňa osobne je úžasná. Je trochu únavná, lebo pracujem viac, ale mám čas a ten mi vždy chýbal.

Ste však profesionálny filozof, u ľudí vo všeobecnosti neupadla rozumová činnosť?

Rozumová činnosť je rovnaká ako predtým, no redukovala sa pre toho, kto nepremýšľa (smiech). Pandémia či nie, kto nečíta, nepremýšľa, rozumovo upadá. Bolo by dobré menej pozerať televízor, lebo ľudia začnú hovoriť a čítať. Pandémia posilnila úlohu obrazoviek, ktoré nás neotvárajú svetu, ako sa hovorí, no uzatvárajú. Sú väzením obrazu a pandémia bola pre všetkých väzením.

Prišli ste na niečo počas pandémie?

Nie, ale napísal a publikoval som štyri knihy. Pandémia bola zarážajúca, zamorila celý svet, no zabíjala málo v porovnaní s inými epidémiami. Choroba, ktorá zabíja relatívne málo, môže zastaviť ľudí na celom svete a to je znepokojujúce, no nik o tomto paradoxe nehovorí. Všetci hovoria o vakcíne ako o zázraku, ktorý môže zastaviť pandémiu a to je veľmi zábavné, lebo sa ukazuje, že nie je liekom na pandémiu. Očkuje sa opäť a opäť, no to nebráni ďalšiemu šíreniu vírusu. Nie som „no-vax“ ani komplotista, ale mám právo povedať, že oficiálny diskurz je absolútne neprimeraný, nepresný.

Čo je liekom na pandémiu?

Neviem, nie som politik ani lekár, ale môžem aspoň povedať pravdu: zdravotná politika vôbec nie je účinná. To, že sa zbavíme vírusu, nám hovoria už dva roky. Pravdou je, že s pandémiou aj bez nej zomrieme, všetci zomrieme. Otázka nie je, ako zomrieť, je to dôležité, no druhoradé, či je to počas dopravnej nehody, na covid, vo vojne. Smrť je istá.

Namiesto opakovaného zdôrazňovania zdravia treba povedať, že je dočasné, nie je garantované a náš život sa skončí. Oficiálny diskurz je: neznepokojujte sa, ochránime vás a nezomriete, to je implicitný odkaz. Buďte dobrí občania, nešírte vírus, ostaňte doma a vďaka nám a našej politike neumriete. Akoby sme s vakcínou prekonali pandémiu i smrť. Je to, samozrejme, klamstvo. Občania by sa mali zobudiť. Zdravie nie je najvyššie dobro, nie je permanentné a všetci zomrieme. Ak si to uvedomíme, uvidíme veci v inej perspektíve.

Lockdown, greenpass a podobne teda pokračujú v tejto ilúzii?

Absolútne, legalizujú ilúziu, že prostriedky na boj s pandémiou sú bojom proti smrti. Akoby sme mohli dúfať, že bez vírusu nezomrieme, vyliečime smrť, vakcína nás ochráni pred vírusom aj pred smrťou. A to ma zaráža.

Čo môžeme spraviť?

Pripraviť sa na smrť. Filozofi vždy hovorili, čo treba robiť predtým, než umrieme, a či sme dobre využili čas, ktorý sme mali k dispozícii. Treba hľadieť smrti do tváre namiesto toho, aby sme zatvárali oči. Kresťanské posolstvo má teraz novú možnosť. Keďže umrieme, treba žiť tak, aby hodina smrti bola dôležitým momentom nášho života. Okamih smrti je dôležitý moment života. Svätá Mária, Matka Božia, pros za nás hriešnych, teraz i v hodinu smrti našej [cituje modlitbu Zdravas Mária].


Ďalšie články