Pandémia: Šarlatánstvom netrpia len náboženskí, ale aj sekulárni veriaci

interiér Chrám Narodenia Pána znovuotvorenie Ilustračná foto. Foto: TASR/AP

Včera sa skončila Novéna k Trnavskej Panne Márii, jedna z masovejších tradičných akcií na Slovensku. Trnavčania si ňou pripomínajú zázračný ústup moru, ku ktorému došlo v roku 1710.

Keď si minulý rok Milan Krajniak dovolil poukázať na potrebu útechy v týchto ťažkých časoch práve odkazom na trnavskú Novénu, z „tolerantného“ prostredia liberálnych politikov a médií sa mu dostala vlna pohoršovania, hejtov a posmeškov. Trnavčanov na začiatku 18. storočia vykresľovali ako nebezpečných šarlatánov, ktorí namiesto medicínskych prostriedkov bojujú s pandémiou modlitbami. Bola to dezinformácia. Nič nie je ďalej od pravdy.

Až keď už nič nepomáhalo

O tejto téme som vlani na jeseň pripravoval rozhlasovú reláciu a preštudoval som si dostupné materiály. Podľa všetkých dobových správ, ktoré sa zachovali, to bolo presne naopak. Trnavčania najprv použili v boji proti nebezpečnému moru všetky dostupné prirodzené prostriedky vrátane hygieny, uzavretých brán i (neúčinných) lockdownov. A hoci bojovali dlho, nič nepomáhalo. V úplnej bezmocnosti a bezradnosti si preto povedali: „Keď už sme všetky nástroje vyčerpali, pomodlime sa aspoň k nášmu trnavskému obrazu Panny Márie.“

Mor ustúpil, akoby ste šľahli bičom. Podľa množstva svedectiev k tomu začalo dochádzať práve počas ľudovej procesie k obrazu. Ide o šokujúci a odborníkmi dodnes nevysvetlený jav.

Útecha nie je šarlatánstvo

Bolo to čosi podobné, ako keď padáte z útesu. Už definitívne viete, aký osud vás čaká, už nemôžete nič urobiť, pár sekúnd vás delí od smrti – a tak sa začnete modliť. To nie je žiadne šarlatánstvo. Hovorí sa tomu útecha.

Útecha je hľadanie odpovede na nešťastie, kde veda a žiadna expertná racionalita nemá miesto, rovnako ako veda nedokáže odpovedať na základné metafyzické predstavy človeka o posledných otázkach bytia a nebytia. Niektorí sekulárni „vedci“ to síce robia („Boha niet, veda to dokázala“), ale tí sa len vracajú do stredoveku, teda do obdobia, keď veda a náboženstvo ešte neboli prísne oddelené.

Nie, veda nemá ani kompetenciu a ani nástroje odpovedať na takéto otázky. K tomuto sme dospeli v rovnakom momente, ako sa náboženstvu vzala kompetencia zasahovať do vedy.  

Psychológovia (vrátane tých neveriacich) vám potvrdia dôležitosť a význam útechy pre človeka, ktorý prežíva nešťastie, dokonca vám to dokážu odborne vysvetliť. Existuje veľa spôsobov útechy, každý máme svoje. Faktom je, že Slovensko je krajina, kde sa útecha tradične hľadá vo viere. Ak máme podobné možnosti, politici a ani médiá by nimi nemali pohŕdať.

Spasiteľský potenciál očkovania je fuč

Odvtedy už prešiel rok a zdá sa, že náboženské videnie sveta zjavne nemajú len veriaci. Spomeňme si, ako sa na vakcínu hľadelo pred rokom. Mala mať spasiteľský účinok, koronu mala zahnať podobným spôsobom, ako to podľa veriacich Trnavčanov v 18. storočí urobila Panna Mária. Šírili to predsa odborníci, nasvedčovali tomu mnohé predpoklady. Len sa skrátka všetky nenaplnili. Hoci sa potvrdzuje veľký význam očkovania, predpoklady o jeho spasiteľskom potenciáli sú fuč.

Mnohí sa však zo straty spasiteľského prostriedku stále nespamätali a táto frustrácia im dodnes zatemňuje myseľ.

Mircea Eliade, jeden z najslávnejších religionistov a výskumníkov náboženstiev, si všimol pozoruhodnú vec. Keď človek opustí náboženstvo a stane sa ateistom, v skutočnosti sa nevzdáva „viery“. Iba jej podstatu a rituály prenesie do sekulárnej sféry, začne veriť politickým ideológiám ponúkajúcim spásu, raj na zemi si začne sľubovať napríklad od vedeckého pokroku, apokalyptické vízie mu nahradí blúznenie klimatológov a namiesto svätej omše si urobí rituál povedzme pri príležitosti kolaudácie bytu.

Náboženský reflex mu ale zostane, pretože – podľa Eliadeho záverov – túžba po náboženskej a metafyzickej interpretácii univerza a posledných otázok bytia je priamo súčasťou jeho stvorenej duše. Skrátka, poctivý antropologický výskum nepoukazuje na to, že by bolo náboženstvo len akousi zaostalou a primitívnou formou hľadania odpovedí na neznáme otázky, ako sa fenomén náboženstva nevedecky snažili interpretovať jakobínski osvietenci, komunisti či marxisti. V súčasnosti túto štafetu po nich prevzali aj so všetkými dnes už vedecky vyvrátenými predsudkami moderní ľavicovo-liberálni pokrokári. Všimnite si, všetky tieto ideológie považovali vedu za nové náboženstvo pokroku a cirkev za svojho úhlavného nepriateľa.

V 14. storočí sa vraj stávalo, že v niektorých komunitách sa zodpovednými za mor považovali akési čarodejnice, preto niektorí sfanatizovaní poblúdenci verili, že ich likvidáciou sa šírenie choroby zastaví. Cisár Nero presvedčil Rimanov, že za požiar Ríma sú zodpovední kresťania, a keď ich popravíme, rozhnevaní bohovia sa upokoja.

Dnes pozorujeme akýsi jemný návrat k týmto najhorším pseudonáboženským legendám.  

Nezaočkovaní alebo tí, ktorí si dovolia verejne zapochybovať nad vakcínami – ide o polovicu populácie a patrí medzi nich aj množstvo rozumných a vzdelaných ľudí, dokonca lekárov a biochemikov –, sú dnes zastrašovaní a vytláčaní s podobným zápalom, ako kedysi tie čarodejnice. Nikto ich síce neupaľuje, takýto nápad by v súčasnosti predsa neprešiel, ale prostriedky likvidácie sú dnes predsa len iné. Médiá, ktoré vyzývajú na to, aby nezaočkovaní „skuvíňali“, prejavujú práve tento reflex, a každý názor, hoc aj odborný, ktorý nezapadá do prevládajúcej logiky spásy, sa dnes vytláča ako moderná sekulárna forma herézy.

Pritom podľa dát sme sa na vrchole pandémie ocitli v paradoxnej situácii: najhoršie zaočkované a zároveň najpremorenejšie okresy už spomaľujú, naopak, jadro rastu minulý týždeň tvorili najlepšie zaočkované okresy, ktoré rastú z nízkych úrovní. Cieľom lockdownu je predsa pribrzdenie krivky nárastu infikovaných. Aký zmysel má teda lockdown len pre neočkovaných?   

Liberálni osvietenci zrejme veria, že keď nakŕmime boha pandémie náhradnými obetami skuvíňajúcich hriešnikov, koronaboh sa nad nami konečne zľutuje.

Zdá sa, že s religióznym šarlatánstvom dnes na Slovensku nemajú problém práve náboženskí veriaci.


Ďalšie články