Akoby ľudia v zasnení kráčali do katastrofy: Poslankyňa Lexmann pre Štandard o budúcnosti KDH a EÚ

Mrzí ma, že ma bývalý predseda KDH Alojz Hlina zavádzajúcim spôsobom osočuje, vraví europoslankyňa Miriam Lexmann.

Ako by vyzerala súčasná vláda, keby KDH pokorilo päťpercentné kvórum a na čele s Alojzom Hlinom by sa dostalo do parlamentu?

Veľa ľudí mi hovorí, že ich mrzí, že KDH nie je v tejto vláde. Aj ľudia mimo kresťansko-demokratických kruhov si myslia, že KDH patrí do parlamentu, lebo robí dobrú politiku. Rozhodne nejde len o kultúrno-etické témy. Tým, že má silné zastúpenie v regiónoch, pozná skutočné problémy ľudí. Náš predvolebný program hodnotili odborníci veľmi pozitívne. Súčasná vláda prebrala približne 70 percent len z nášho sociálneho programu, pričom sa ani nenamáhala text pozmeniť. Aj v ďalších častiach programového vyhlásenia vlády cítiť rukopis KDH.

Ide o program, ktorý vychádza z našich skúseností a na ktorom sme dlho pracovali. Zohľadňuje skúsenosti 31-ročnej strany – žiadnu takú stranu na Slovensku nemáme. Myslím si, že by sme vedeli vláde pomôcť realizovať tento program, pretože máme odborníkov a poznáme nepísané detaily. Mnohí predstavitelia súčasnej vládnej koalície, mnohí poslanci sú totiž bez politických skúseností. Prítomnosť KDH by podľa mňa priniesla stabilitu.

Ste si istá, že Hlina by priniesol stabilitu?

Na rozdiel od súčasných koaličných strán nie je KDH o predsedovi. Máme sedemtisíc členov, viac než dvesto starostov a primátorov a tritisíc miestnych poslancov. V strane máme demokratické procesy rozhodovania a predseda to musí rešpektovať. Priniesli by sme odbornosť, stabilitu, skúsenosti a možno aj ľudskosť, lebo by sme urobili všetko pre to, aby sa našiel kompromis medzi hádajúcimi sa stranami súčasnej koalície.

Alojz Hlina vás ostro kritizoval po tom, ako ste v europarlamente nehlasovali za rezolúciu kritizujúcu Poľsko pre stav právneho štátu. Zaradil vás do šíku spolu s Radačovským a Uhríkom. Ako sa pozeráte na takéto vyjadrenia?

Mrzí ma, že bývalý predseda sa znížil k tomu, že ma takýmto zavádzajúcim spôsobom osočuje. Prirovnanie, ktoré sa snaží podsunúť, je za čiarou. Naša rodina bojovala proti nacizmu, fašizmu a komunizmu aj za cenu života. Takéto vyjadrenia sú nešťastné, smutné a poukazujú na to, že konzervatívne spektrum je vnútorne nejednotné, hoci by sme zápas mali viesť úplne inde.

Pri výkone svojho mandátu vždy hlasujem podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia. Dlhodobo verejne komunikujem hodnoty, ktorými sa riadim. Hlasovala som na základe úprimnej snahy chrániť európsky projekt, preto som nepodporila tendencie rozširovať právomoci EÚ. Lebo to ide proti jej samotným základom.

Úplne sa tu stotožňujem s pohľadom experta na ústavné právo Mareka Šmida, podľa ktorého sa možno oprieť o argumentáciu týkajúcu sa právneho štátu, len treba právny štát jasnejšie definovať. Ako zdôrazňuje, „právny štát je nielen právnou štruktúrou, ale aj výsledkom konkrétnej kultúry, ekonomiky, politiky a hodnotového prístupu osobitne v každom štáte, ktorý je členom Únie, pričom tieto základné postoje určuje štátna ústava“. A dodáva, že jednou z hlavných úloh EÚ je chrániť právny štát, lebo je to jeden z pilierov Únie, ale ochrana sa nesmie zmeniť na záujmový tlak alebo stratu identity či potlačenie jedného pohľadu pre parciálny záujem.

Neobávate sa toho, že Hlina založí novú stranu? Nehrozí, že sa potom prepadnete pod hranicu päť percent?

Verím, že tak ako KDH od národných volieb postupne rastie, dokážeme získavať dôveru aj naďalej. Naše hnutie sa sústredí v prvom rade na vlastnú prácu, ale dôležité bude aj dokázať integrovať sily a robiť kroky, ktoré zabránia tomu, aby prepadli hlasy, ktoré sa hlásia ku kresťanstvu a konzervativizmu. Prvoradé je ponúkať konštruktívne riešenia a alternatívu odbornosti a rozvahy.

Nevylučujete teda reintegráciu s Alojzom Hlinom, ak založí vlastný subjekt?

Hovorila som všeobecne.

Povedali ste, že budete integrovať sily…

Budeme integrovať sily, ktoré o to majú záujem. Nemenovala som nikoho. Ako som už povedala, v tomto období je kľúčové sústrediť sa na vlastnú prácu a snažiť sa presvedčiť ľudí riešeniami a poctivou ponukou.

Hlina útočí na KDH. Neľutujete spätne, že ste sa proti nemu nepostavili, keď bol predsedom?

Bola som radová členka.

Radová členka sa nemôže postaviť proti niečomu, čo nevníma pozitívne?

Môže, ale neviem, do akej miery by bolo konštruktívne a spravodlivé, aby predseda strany, ktorý ju má viesť do volieb, nedostal priestor ukázať, čo v ňom je. Je to ako odvolávať trénera v polčase. Ale využila som všetky možnosti na to, aby som prezentovala svoj názor a pomenovala situácie, keď sme podľa mňa nekonali správne. Myslím si, že je spravodlivé, aby predseda, ktorý ťahá KDH štyri roky, doviedol hnutie aj do volieb. Na druhej strane je vnútorná kritika namieste a ako hnutie sa jej podrobujeme.

Je pravda, že Hlina obchádzal pri rozhodnutiach predsedníctvo a v strane vládol bez snahy o konsenzus?

Nemôžem sa k tomu vyjadriť, lebo som v predsedníctve nebola.

Na kandidátke ste boli vysoko. Nevedeli ste, čo sa deje?

Predsedníctvo neskôr nahlas komentovalo niektoré chybné kroky a to, čo sa mu nezdalo správne. V strane sme si to rozanalyzovali, ale myslím si, že po tak dlhej dobe už nie je dôvod rozoberať to. Alojz Hlina opustil stranu a momentálne si robí svoju politiku. Jeho útoky ma bolia a neteší ma, že odišiel z KDH. Ale jeho rozhodnutie treba rešpektovať.

Nájdete pred voľbami spoločnú reč s Kresťanskou úniou?

Skladať dnes nový parlament je bezpredmetné a menovať strany je zbytočné. Pri celkovom pohľade treba povedať, že Kresťanská únia je súčasťou vlády, pričom oni sami musia zhodnotiť svoju pozíciu po minulotýždňovom hlasovaní, v ktorom druhýkrát neprešiel pro-life návrh zákona. Nestačí mať kresťanov v politike, potrebná je jasná stratégia, ktorá prinesie výsledky. Určite tomu nepomáha, ak sú kresťania roztrúsení. Každá spolupráca však musí mať zmysel a spoločný cieľ.

V kuloároch sa hovorí, že s KDH by sa chceli spájať aj tarabovci.

Predseda KDH jednoznačne odmietol spoluprácu s Tomášom Tarabom, ktorého spôsob komunikácie a vedenia politiky je agresívny, vyvoláva napätie a polarizuje spoločnosť.

Hovoríte o fotke prezidentkinej dcéry?

Hovorím o celkovej komunikácii.

Snažíte sa prichádzať s konštruktívnymi riešeniami a ovplyvňovať verejný diskurz. Na pondelkovej tlačovej konferencii ste napríklad kritizovali spôsob prerozdelenia eurofondov na Slovensku. Zhruba 70 percent ľudí si myslí, že sa Slovensko nehýbe správnym smerom, ale KDH stagnuje na piatich percentách. Koho je to vina?

Treba povedať, že hoci nám po národných voľbách analytici a komentátori predpovedali 2 až 3 percentá a postupný zánik, dnes nám agentúry uvádzajú nad 6 percent, ale najmä dlhodobý rastúci trend. Verím v silu hnutia, ktoré nevyrastie rýchlo a rýchlo aj padne, teda zažije instantný úspech, ale ktoré bude dlhodobo silné. Dá sa to len trpezlivo – mravenčou, postupnou, systematickou prácou. To sa teraz v KDH deje. Nič sa nedá urobiť zo dňa na deň – zvlášť, ak si uvedomíme, že KDH nie je strana 10 či 100 ľudí, ale veľký organizmus tisícok členov. KDH sa napriek tomu dokázalo pozviechať z povolebného negativizmu a teraz môže ísť ďalej. Naplno sa rozbehli odborné skupiny, rastie záujem o členstvo v strane a postupne sa darí napredovať. S pokorou budeme pracovať ďalej, nie sme na konečnej. Osobne verím, že to bude prinášať aj naďalej svoje ovocie.

Budete v ďalších voľbách kandidovať do Národnej rady?

Nemyslím si to, ale nemôžem to vylúčiť. Bude to závisieť od politickej situácie pred voľbami.

Bude predseda Milan Majerský kandidovať za župana?

V Prešovskom kraji je za ním vidieť obrovský kus dobrej práce a u občanov požíva dôveru. O svojom rozhodnutí bude verejne včas informovať on sám.

A Igor Janckulík v Žiline?

Je to predmetom rokovaní, nemôžem sa k tomu vyjadriť.

Neobáva sa Majerský, že mu OĽaNO v Prešove postaví silného protikandidáta? Máte s vládnou koalíciou dohodu?

Toto nie sú otázky na europoslankyňu. Ale k spojeným komunálnym a regionálnym voľbám môžem povedať, že KDH sa na ne pripravuje ako silný a rešpektovaný hráč a o konkrétnych podobách kandidatúr sa aktuálne vedú rokovania naprieč Slovenskom. V KDH to majú v rukách miestne štruktúry.

Ste europoslankyňa, europarlamentom pritom čoraz častejšie prechádzajú uznesenia, ktoré zasahujú do kultúrno-etických otázok suverénnych štátov. Pred desiatimi rokmi nám sľubovali, že sa to nebude diať. Akou cestou sa uberá Európska únia?

Nie je to dobrá cesta. Princíp subsidiarity, teda dohodnuté kompetencie, ktoré majú ostať na úrovni členských štátov, by mal dodržiavať aj europarlament. Ten argumentuje, že ako politický orgán sa môže vyjadriť k čomukoľvek, pričom nejde o legislatívne zasahovanie do kompetencií členských štátov, ale len o vyjadrenie názoru. Nepovažujem to za vhodné.

Ak sa začneme venovať otázkam, ktoré spadajú do právomocí členských štátov, o to menej sa budeme venovať otázkam, ktoré sú v našej kompetencii. Nemyslím si, že názory europarlamentu sa majú vyjadrovať formou rezolúcií, na ktorých pracujú stovky úradníkov. Má to ten istý postup aj finančné náklady ako legislatíva. Občan na to nikdy nedal povolenie. Na druhej strane si myslím, že ako členovia politického orgánu sa europoslanci môžu vyjadrovať aj k veciam mimo striktne poňatých kompetencií EÚ. To by malo prebiehať len ústne formou pléna, pričom v rokovacom poriadku sa jasne stanoví, kde bude taký priestor.

A keď sa deje pravý opak?

Naštrbuje to dôveru občanov v projekt EÚ ako taký a podkopáva to základy. Ak občania prestanú EÚ dôverovať, tento projekt prestane fungovať.

Nejde o otázku štátnosti, ale o dobrovoľný zväzok štátov s určitými hodnotami. O to viac sa musíme snažiť, aby mala EÚ dôveru občanov. Štát sa nerozsype tak rýchlo, lebo má silné vnútorné inštitúcie. Napríklad na Slovensku máme momentálne nízku dôveru voči vláde, ale nemôžeme povedať, že by sa rozpadal samotný štát. Čo sa týka Európskej únie, často rozmýšľam nad touto paralelou. Americký historik Timothy Snyder v diele Sleepwalkers opisuje (knihu napísal Christopher Clark, pozn. red.), ako sa svet ocitol v prvej svetovej vojne bez toho, aby si niekto uvedomil, kam to smeruje. Ľudia vtedy akoby v zasnení kráčali do strašnej vojny, do ktorej Európa postupne vtiahla celý svet. Keďže považujem projekt Európskej únie za výnimočný a vidím zároveň mnoho dobra, ktoré prináša, cítim povinnosť poukazovať na to, kam naše kroky môžu viesť.

Čiže akoby mal europarlament klapky pred očami.

Dalo by sa to tak opísať. Za také kroky považujem správu o rodovo podmienenom násilí, ktorá sleduje dôležitý cieľ, ale, žiaľ, navrhuje nevhodné prostriedky riešenia. Treba tiež spomenúť kontroverznú správu Matić, ktorá vyhlasuje potrat za právo a odporcov interrupcií za hrozbu pre demokraciu. Momentálne tiež napríklad poukazujem na to, že návrh novej dohody medzi EÚ a Organizáciou afrických, karibských a tichomorských štátov podmieňuje pomoc a spoluprácu prijatím opatrení a legislatívy, ktorá hrubo zasahuje do kultúrno-etických úzusov, napríklad aj v otázke ochrany života od počatia.

Dlhodobo komunikujem postoj, že EÚ by mala dodržiavať princíp subsidiarity aj vo svojej zahraničnej politike a rešpektovať postoje krajín, s ktorými uzatvára dohodu napríklad v otázke ochrany života. Európsky parlament tiež nedávno kritizoval dokonca i americký štát Texas za ich protipotratový zákon, čo znovu potvrdzuje, že zasahuje aj mimo Európy.

Zároveň sa europarlament vyhol kritike amerických Demokratov za zákon, ktorý povoľuje potraty až do dňa pôrodu. Kritizuje tiež Orbána, keď chce zakázať propagáciu homosexuality na školách a nechať túto vec v kompetencii rodičov. Toto všetko sa deje v čase, keď EÚ podpisuje investičnú dohodu s Čínou, ktorá postavila koncentračné tábory pre Ujgurov. Je toto normálne?

Ani ja si nemyslím, že je to normálne. Ľudia chcú, aby EÚ riešila tie problémy, na ktoré má vyhradené kompetencie. Tento presun kompetencií je riadený princípom subsidiarity, ktorý stanovuje čo a princípom proporcionality, podľa ktorého sa určí, do akej miery má určitú kompetenciu spravovať Únia. Napríklad teraz počas pandémie často počujeme, že Únia mala sťažené podmienky konať, lebo podľa princípu subsidiarity zdravotníctvo patrí do výlučných právomocí členských štátov. No zmluvy jasne stanovujú, že EÚ má konať tam, kde to dokáže robiť lepšie a efektívnejšie ako členské štáty. Podľa mňa je jasné, že otázky pandémie vie lepšie zodpovedať Európska únia v koordinácii s členskými štátmi. A ako to zvládame?

Na začiatku pandémie vznikalo množstvo problémov, čo je aj pochopiteľné, keďže sme niečo také ako spoločenstvo krajín ešte nezažili. Na druhej strane sme však napríklad ignorovali fakt, že Svetovú zdravotnícku organizáciu začína postupne ovládať Čína. Aj preto sa podľa mňa pandémia vyhlásila neskoro. Viackrát som presadila v europarlamente apel, aby medzinárodné spoločenstvá prešetrili vznik tejto pandémie.

Tiež poukazujem na to, že je nevyhnutné zvýšiť našu sebestačnosť pri výrobe hlavne zdravotníckeho materiálu. Naša závislosť od Číny v tomto ohľade sa ukázala ako život ohrozujúca. Pri nákupe vakcín sme nemali transparentné zmluvy a často boli zle stanovené podmienky. Dnes vieme, že sme si mali lepšie ustriehnuť dosahy týchto zmlúv. V tejto oblasti máme kompetencie a mohli sme občanom poskytnúť lepšiu službu. Taktiež však vidím, že postupne sa naša koordinácia zlepšuje a zápas s pandémiou a jej následkami sa stáva účinnejším. V EÚ máme na viac. Zdá sa mi, že sa vyhovárame na princíp subsidiarity tam, kde to nie je v súlade so zmluvami a na strane druhej ho porušujeme v kultúrno-etických otázkach či daniach.

EÚ sa snaží využiť krízu na posilnenie vlastných kompetencií. Odpoveďou na pandémiu je Plán obnovy, čo zrejme znamená spoločné clá, dane a dlhy v situácii, keď Únia čoraz častejšie zasahuje do sociálno-etických otázok. Slovensko sa už len rozhoduje o tom, ako balík peňazí, ktoré sčasti sami zaplatíme, využiť. Diskusia o tom, či je pre nás výhodné Plán obnovy prijať, sa však vôbec neviedla.

Keď sa na začiatku hovorilo o Pláne obnovy, vracala som sa k otázke, do akej miery bude takéto zadlženie morálne správne. Na druhej strane si myslím, že v čase krízy dokáže finančná injekcia, ak je dobre investovaná, veci naštartovať. Pre mňa už otázka nestojí tak, či Plán obnovy podporiť. Ako Slovensko by sme boli aj tak spoluzodpovední za celú pôžičku ako takú v rámci Únie.

Ak tieto prostriedky využijeme vhodne, posunieme Slovensko dopredu. Myslím si, že reformy sú nevyhnutné, ale je otázne, či sa nám to podarí. Nebolo by dobré povedať, že peniaze nechceme, lebo sme neschopný štát, ktorý ich nevie dobre zužitkovať.

Cítiť z toho trochu bezmocnosť. Sme malí a sedíme v rozbehnutom vlaku, z ktorého nemôžeme vystúpiť.

V EÚ sú menšie krajiny, ktoré dokážu perfektne využiť možnosti, ktoré im EÚ poskytuje. Pobaltské štáty, Chorvátsko a Slovinsko sú toho príkladom. My sme nastavili spôsob používania eurofondov tak, že je to plné byrokracie a často až nezmyselných požiadaviek. Nemáme doriešené problémy týkajúce sa verejného obstarávania či požiadavky riešiť stavebné povolenie na projekt, ktorý ešte nie je odklepnutý.

Keď robia starostovia z KDH cezhraničné projekty s poľskými kolegami, je vidieť rozdiel. Napriek tomu, že začnú naraz, keď náš starosta poklepkáva základný kameň, poľský už strihá pásku. Poliakom stačí niekoľko formulárov a peniaze dostanú ešte pred tým, ako idú projekt realizovať. Naši grantisti najprv roky nespia, lebo nevedia, či im projekt v konečnom dôsledku preplatia a potom nespia, lebo aj keď jeden štátny úrad potvrdí, že sa verejné obstarávanie uskutočnilo v poriadku, iný štátny úrad to neskôr môže spochybniť. A za zodpovedného je nezmyselne braný ten, kto bral príspevok od EÚ, nie štátny úrad, ktorý primárne odobril postup.

Približne polovica eurofondov ide v Poľsku cez samosprávy. Na základe nastavenia Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie to bude u nás 12 percent. Neznie to príliš reformne.

V Poľsku len v predošlom programovom období 2014 – 2020 bolo z celkového balíka eurofondov alokovaných pre regióny až 42 percent, kým u nás iba 10 percent. V súčasnom období (do 2027) je pre slovenské regióny alokovaná čiastka 12 percent, ale po započítaní zdrojov z Plánu obnovy sa tento pomer ešte zníži. Vo financovaní regiónov sme sa tak v novom programovom období nijako neposunuli. Hoci vláda sľubovala opak.

Navyše nepochopiteľne uťahuje opasky aj miestnym akčným skupinám, ktoré majú potenciál regióny úspešne rozvíjať. Regióny jednoznačne musia mať možnosť rozhodovať o veciach, ktoré sa ich týkajú a vláda ich nesmie obchádzať. Musí ich viac počúvať a dať aj viac peňazí do územia, teda k samotným ľuďom. Aj zahraniční členovia sociálneho výboru Európskeho parlamentu boli na nedávnej návšteve Slovenska zhrození mierou chudoby našich regiónov a neschopnosťou použiť na riešenie stavu voľné eurofondy. Treba to zmeniť.

Pravdepodobnosť, že Plán obnovy nestihneme vyčerpať, hraničí s istotou. Ako to vidíte vy?

Obávam sa toho. Nevidím jasné kroky, ktoré by menili skutočnosť, že sme neschopní minúť tieto fondy. Reformy majú kozmetický charakter. Nezmenili sme základné príčiny, ktoré nám neumožňujú rýchlejšie čerpať peniaze.

Bude v nasledujúcich eurovoľbách kandidovať váš kolega Ivan Štefanec?

To sa musíte opýtať jeho.

Bude ho chcieť KDH na kandidátke? Je liberálnejší než vy.

V KDH ešte nekomunikujeme o budúcej eurokandidátke, máme pred sebou ešte dva a pol roka. Medzitým budú ešte ďalšie voľby.

Ak sa KDH dostane do parlamentu, bude žiadanou nevestou pre všetkých vrátane súčasnej opozície. Viete si predstaviť budúcu koalíciu so Smerom či Hlasom?

Koláč, ktorý nie je dopečený, sa nekrája a hovoriť o zložení budúceho parlamentu je dnes predčasné. Vydali sme však stanovisko, že nebudeme spolupracovať s extrémistami a s tými, ktorí sú zodpovední za nehorázne zneužívanie moci.

Pre mnohých končí zneužívanie moci pri Smere, ale spolupráca s Hlasom je prípustná. Robíte rozdiel medzi Hlasom a Smerom?

Ako hovorí vedenie KDH, pri Hlase výrazne bliká červená kontrolka a hovoriť dnes o spoluprácach s kýmkoľvek je predčasné, lebo v nasledujúcich mesiacoch môžeme byť ešte svedkami mnohých zmien a prestupov, ktoré môžu dnešný stav výrazne zmeniť.

Ste optimistka alebo pesimistka ohľadom budúcnosti EÚ?

(Ticho.) Nie som typ človeka, ktorý vidí budúcnosť len čiernu. Dúfam, že EÚ sa poučí zo svojej minulosti a budeme vedieť upozorniť, že niektoré jej kroky sú samodeštrukčné a jej problémy netreba riešiť polarizujúcimi rezolúciami a silnými vyhláseniami, sankcionovaním a rozdeľovaním medzi dobrými a zlými členskými štátmi.

Takto sa nedopracujeme k výsledku, potrebujeme politické riešenia. K riešeniu krízy právneho štátu v Poľsku povedala bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová, že takéto veci treba riešiť pri okrúhlom stole a dialógom. Myslím si, že toto je cesta a dúfam, že sa nájdu politickí lídri, ktorí nahlas povedia, že niektoré kroky sú rozdeľujúce a pre projekt EÚ deštrukčné.

Únia prešla mnohými krízami a vždy sa vyriešili dohovormi. Dohovor je len vtedy trváci, keď každý trochu ustúpi, lebo si uvedomuje, že tým získava. Dúfam, že sa to podarí aj v otázkach, ktoré sú dnes na stole a sú veľmi ťažké. KDH je proeurópska strana a verím, že Európa nájde silu a cestu, ako efektívne spolupracovať pri rešpektovaní právomocí národných štátov.