Povinné očkovanie pre starších, to je vážna dilema a záruka rebélie

Ak niekedy existovala dilema, v ktorej by som sa ako kompetentný nikdy nechcel ocitnúť, bolo by to práve rozhodovanie o povinnom očkovaní v aktuálnej situácii na Slovensku, ktorá je definovaná na jednej strane hroziacou humanitárnou katastrofou a na druhej strane sociologickým a politickým stavom našej spoločnosti.

Plne si uvedomujem pohodlie komentátora, ktorý nenesie zodpovednosť za politické rozhodnutia, a mám veľký rešpekt pred vážnymi dilemami, pred ktorými dnes stoja naši politici. Žiaľ, nervydrásajúcim dilemám sa nevyhnú.

Téma povinného očkovania – reálne je priechodné len pri senioroch, ak vôbec –, ktorú cez víkend otvoril premiér Eduard Heger, pričom na tejto Pandorinej skrinke už pár dní predtým poodomkol dvierka aj minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský, sa vzhľadom na vývoj pandémie stáva čoraz reálnejšou.

No politici by okrem pandemickej nevyhnutnosti, ktorú akiste aktuálne veľmi intenzívne prežívajú, mali zvažovať aj sociologickú realitu a horúci zemiak v rukách precítiť naozaj veľmi obozretne. Iste, časť ľudí dokáže povinné očkovanie naozaj zaočkovať, ale časť sa ohradí.

Je totiž veľmi silný predpoklad, že posledných 30 percent seniorov, ktorí odmietajú očkovanie, patria výlučne do voličstva opozície, s nulovým rešpektom voči aktuálnej vláde. Presnejšie by ale bolo hovoriť o agresívnom dešpekte, kde si hnev čoraz viac razí cestu pod tlakovým hrncom.  

Nezdá sa však, že by naši politici tento faktor vzali dostatočne v úvahu, v médiách sa ľudový občiansky pocit nahnevanej časti Slovenska veľmi nereflektuje a ak áno, zväčša sú jeho nositelia zjednodušene označení za spodinu ľudstva. Táto „spodina“, ktorá vraj musí „skuvíňať“, však u nás tvorí polovicu populácie.

Naša politická reprezentácia, ktorá si zvykne obraz o stave krajiny vytvárať skôr z médií než zo skutočnej reality, tak nemusí mať úplne jasno, čo sa práve deje za bránami Versailles (ak dovolíte narážku na nešťastníčku Máriu Antoinettu pred tým, ako prišiel lynč). A hlavné médiá síce prinášajú pravdivý obraz o katastrofálnom stave našich nemocníc a vyčerpaných lekároch, no spravidla neprinášajú pravdivý obraz toho „druhého Slovenska“, ktorým pohŕdajú.

Nikdy inokedy nebol tento rozpor taký nebezpečný ako dnes.

Áno, musíme prudko stúpiť na brzdu, o tom nikto nepochybuje. Ale je rozdiel brzdiť v lete na pevnej vozovke a iné je prudko zabrzdiť v zime na snehu. Ak sa vám neaktivuje systém ABS, rozbijete sa o stenu. A práve tieto limity brzdenia a možnosti „politického ABS“ musia dnes lídri zvažovať tiež.    

Povinné očkovanie môže prejsť v Rakúsku, kde sa búri menšinová populácia, ale nie u nás.

Isteže, môžeme oprávnene predpokladať, že masy sedemdesiatnikov sa nevyberú do Bratislavy preskakovať ploty Úradu vlády. Teda, pokiaľ ich nebudú alternovať mazurekovsko-kotlebovské gardy, ale to sú skôr mladší ľudia, a nezdá sa, že by prejavovali ktovieaký záujem hájiť práve záujmy seniorov. Tento zápas by, dúfajme, nevzali za svoj. 

No rebélia môže mať aj iné podoby. Nezaočkovaní dôchodcovia môžu nariadenie o povinnom očkovaní jednoducho zvysoka „okašľať“. Ak porušíte zákon, štát má vtedy už len represívne možnosti. Viete si v dnešnej situácii predstaviť, že by polícia po dedinách stredného a východného Slovenska perzekvovala dôchodcov, ktorí sa odmietli dať zaočkovať?

Je tu teda riziko, že aj napriek zákonnej povinnosti očkovania seniorov môže prísť minimálny efekt. A ešte väčšie rozdúchanie polarizácie spoločnosti. Rozhodne totiž nie sme v situácii, keď naše politické elity požívajú na takýto krok dostatočnú dôveru a autoritu. Nevraviac o tom, ako by to zneužili cynickí lídri opozície.   

Zvážiť treba aj to, či by takéto riziká naozaj stáli za to. Aj keby sa seniori hneď zajtra nahrnuli do očkovacích centier, naše očkovacie kapacity v najlepších časoch dosahovali 30-tisíc podaných vakcín denne. Preočkovať tretinu z pol miliónovej ohrozenej seniorskej populácie plus ďalej pokračovať v očkovaní treťou dávkou, to zaberie celé týždne. Plnú imunitu aj tak nedosiahnu skôr než v polovici januára. Opatrenie by teda malo najväčší význam pre potenciálnu štvrtú vlnu, ale jeho efekty pre tú súčasnú sú v lepšom prípade polovičaté. 

Aj uprostred hrôzy treba myslieť rozvážne. Milé vládne elity, naozaj vám to rozhodovanie nezávidím. Ale úpenlivo vás prosím, premyslite to z každej strany! Verím, že rozhodnete správne, a hoci sa od komentátora zvyčajne očakáva jasne pomenované tvrdenie, v tomto prípade naozaj netuším, kde sa to múdre rozhodnutie nachádza.