Dáta bez pátosu: Nestrašme rekordmi, delta sa prelieva do regiónov s pevnejším očkovacím pancierom

Na Slovensku za posledný týždeň síce prudko narástol počet nových prípadov ochorenia COVID-19, jadro rastu už však tvorí najmä juhozápad krajiny, ktorý rastie z nízkych úrovní, zatiaľ čo najohrozenejšie okresy z pohľadu očkovania sa už podľa expertov z iniciatívy Dáta bez pátosu postupne stabilizujú.

Napriek vysokým rastom v počte prípadov nezrýchľuje ukazovateľ prírastku príjmov do nemocníc.

Podľa iniciatívy Dáta bez pátosu je to spôsobené postupným „prelievaním“ tretej vlny z najhorších okresov, ktoré už siahli alebo siahajú na svoj vrchol, do lepšie zaočkovaných okresov, kde sa tretia vlna rozbehla neskôr a deltou boli dosiaľ pobozkané len mierne.

Niektorí však upozorňujú, že to môže byť čiastočne spôsobené aj tým, že nemocnice v najzaťaženejších okresoch už neprijímajú nových pacientov (narážajú na lôžkovú kapacitu). Postupný „preliv“ pandémie z horších do lepších okresov je však pozorovateľný aj v ukazovateli incidencie.

Tretia vlna totiž nezačala všade na Slovensku v rovnakom čase. V najhorších okresoch na severovýchode krajiny sa rozbehla už začiatkom septembra, kým na juhozápade až v októbri, máme teda v jednotlivých okresoch viac ako mesačné rozdiely. Jednotlivé regióny preto dosiahnu vrchol v inom čase.    

Zo 72 okresov už máme jedenásť klesajúcich a rovnako veľa stabilizovaných v ukazovateli medzitýždenného prírastku nových pozitívnych. Necelých 50 okresov však stále rastie. Miernejší rast, prípadne pokles, sa však deje práve na severovýchode Slovenska, kde sa delta vlna pandémie rozbehla skôr a tie okresy sú na tom dnes najhoršie.   

Najlepšie je to vidieť na tejto mape:

Hoci nám týždenná incidencia vyrástla až k číslu 836 na 100-tisíc obyvateľov (v PCR testoch), nemusí to nevyhnutne znamenať aj rýchlejší rast počtu ťažkých pacientov či úmrtí. Naopak, v krátkom čase sa môže ukázať začínajúci pokles najdôležitejšieho ukazovateľa, a to počtu pacientov v nemocniciach, ktorý včera prekročil číslo 2 900 a ešte nejaký čas porastie.

Západné Slovensko má zhruba toľko obyvateľov ako zvyšok krajiny dohromady. A keďže aktuálne sú najrýchlejšie rasty nových pozitívnych práve na juhozápade, tento faktor môže mať na svedomí aj aktuálny prudký rast v dennom počte nových pozitívnych, ktoré v utorok presiahli rekord 8 000.

Ide ale primárne o rast v lepšie zaočkovaných okresoch, preto aj príjmy do nemocníc nerastú rovnakým tempom (hoci utorková „osemtisícovka“ sa prejaví v nemocniciach až s päťdňovým oneskorením). 

V lepšie zaočkovaných okresoch sa zároveň očakáva, že vrchol dosiahnu na lepších číslach, aké mali na svojom vrchole tie najhoršie okresy (nenakazí sa v nich toľko ľudí). Nasledujúca fáza tretej vlny, keď rastú primárne lepšie zaočkované okresy, kým tie najslabšie by sa mali čoraz častejšie ocitať v poklese, by tak už mohla byť menej drastická najmä pre vyťažených lekárov a sestry na východe a severe.

Aj európsky západ momentálne čelí prudkému rastu v počte novoinfikovaných, ale oproti nám majú vďaka výraznejšej vakcinačnej ochrane veľké rozdiely v počte ťažkých prípadov či umierajúcich.

Situáciu by malo uľahčiť aj postupné vyrovnávanie tlaku na nemocnice. Aktuálnych 2 900 pacientov je totiž veľmi nerovnomerne rozdelených po krajine, preto sú niektoré špitály na východe či severe pred kolapsom, kým tie západoslovenské majú stále slušné rezervy. Kým dva východniarske kraje (Prešov a Košice) majú dnes spolu približne 1000 pacientov, teda tretinu z celonárodného počtu, trnavská a bratislavská župa mali ešte pred týždňom „len“ po 80 pacientov. Tieto dve prudko rozdielové čísla si však v najbližšom čase zrejme vyrazia naproti. 2 900 pacientov dnes je teda väčší problém, ako bude znamenať rovnaké číslo pri jeho rovnomernejšom rozložení po krajine. Azda si lekári a sestry na východe čoskoro aspoň trochu vydýchnu.    

Prelievanie zo severovýchodu na juhozápad najlepšie znázorňuje nasledujúci graf, pripomínajúci presýpacie hodiny:

Vrchol vlny by sme mali dosiahnuť vtedy, keď sa obrázok dostane do zrkadlovej podoby, horná (rastúca) polovica bude rovnaká ako spodná (klesajúca). Tretina okresov bude na vrchole stále rásť, tretina klesať a tretina bude stabilizovaná. Neplatí to však úplne presne, keďže západné okresy majú spravidla viac obyvateľov ako východné, bude to však vyvážené lepším očkovacím pancierom na západe, a teda zvýšenou ochranou pred ťažším priebehom ochorenia.  

Zaujímavé je aktuálne porovnanie dvoch okresov. Poltár, najslabšie zaočkovaný okres na Slovensku, poklesol v porovnaní s minulým týždňom v počte nových prípadov o osem percent, kým Dunajská Streda, najlepšie zaočkovaný okres, narástla o 36 percent. (Aktualizácia: mapa sa hýbe v reálnom čase, obe čísla medzitým narástli). Zdá sa teda, že kým v Poltári už vírus pomaly prečerpáva svoj zvyškový rezervoár, juhozápadné územia boli donedávna deltou zasiahnuté len mierne, vírus sa tu teda bude ešte nejaký čas šíriť rýchlo.

100 pozitívnych v Dunajskej Strede však znamená vďaka očkovaniu menší problém pre nemocnice ako 100 pozitívnych v Poltári.   

Preliv tretej vlny do lepšie zaočkovaných okresov teda spôsobí, že napriek stále vysokým číslam denných prírastkov pozitívnych budeme mať klesajúci pomer príjmov do nemocníc.

Napríklad súvislé územie piatich najlepšie zaočkovaných okresov na Slovensku (Dunajská Streda, Bratislava, Pezinok, Senec a Trnava), kde žije približne každý šiesty Slovák, a kde sa tretia vlna rozbehla relatívne neskoro, má vakcinačnú ochranu blížiacu sa „západoeurópskej“ úrovni, a preto keď sa tretia vlna postupne preleje sem, vysoké čísla pozitívnych na tomto území by už nemali byť takým strašiakom, ako boli napríklad v Gelnici, Poltári či Sobranciach.   

No keďže v súčasnosti pozorujeme najrýchlejšie rasty v západnej a lepšie preočkovanej časti krajiny, je preto na pováženie rozlišovať medzi očkovanými a neočkovanými pri aktuálnom vládnom sprísňovaní opatrení na najbližšie tri týždne, ktoré zasiahli najmä neočkovaných. Najvoľnejší režim budú mať totiž práve regióny, kde korona aktuálne zažíva najväčšie rasty.   

Tieto skromne optimistické vyhliadky by však ešte mohlo narušiť pomalé očkovanie treťou dávkou vakcíny najmä pre starších ľudí, keďže po polroku je pozorovateľný prudký úbytok protilátok. Práve najohrozenejší seniori boli u nás očkovaní prioritne už v prvých mesiacoch tohto roka, ich imunita je teda na vrchole vlny na vírus pripravená slabšie. To je faktor, ktorý sa môže ukázať ako veľmi zradný aj v lepšie zaočkovaných okresoch.

Hoci sa vláda poslednými opatreniami sústredí na naháňanie k očkovaniu najmä u ľudí v produktívnom veku, seniorov stále očkujeme slimačím tempom. Rovnako slabé je to aj v prípade tretej dávky pre skupinu 55+, zatiaľ sme ich preočkovali len okolo 200-tisíc.