O odhadoch významu očkovania treba informovať rozvážnejšie, propaganda na ľudí neúčinkuje

Rusi sa oèkujú v Chorvátsku Ilustračné foto: TASR/AP

Viaceré redakcie pred niekoľkými dňami uverejnili prepočet matematikov, koľko ľudí by sme mali v nemocniciach dnes, ak by sme mali vyššiu zaočkovanosť. Z odhadov vyplýva, že Slovensko je akási zázračná krajina, kde by mal každý vakcinačný vpich navyše násobný význam, ako má v porovnateľných krajinách Európy.

Ide o vážne rozdiely, ktoré už na prvý pohľad prinášajú istú skepsu. Stačí si urobiť skúšku správnosti, ako sa počty vyvíjajú v krajinách, ktoré dané úrovne preočkovanosti dosahujú.

Podľa odhadov matematikov by sme pri 60-percentnej zaočkovanosti mali v nemocniciach takmer 5-násobne menej pacientov ako dnes. K danému dňu, teda 15. novembra, bolo 2 626 Slovákov v nemocniciach. Ak by sme však boli zaočkovaní o tretinu viac, bolo by ich tam vraj len 552.

Máme okolo nás niekoľko krajín so zaočkovanosťou na úrovni 60 percent, Maďarsko a Rakúsko. Aká je situácia u nich?  

Slovensko má v nemocniciach v prepočte o 85 percent pacientov viac ako Rakúsko (64-percentná zaočkovanosť). Ak by sme „prevzali“ ich mieru vakcinačnej ochrany, mali by sme po prepočte zhruba 1 420 pacientov. Matematici vo svojom odhade ale veštia číslo 552, a to „len“ pri 60-percentnej zaočkovanosti (čísla smerom k 70 percentám podľa ich odhadov naďalej prudko klesajú). Pri rakúskej miere vakcinácie by sme teda boli podľa ich odhadov na trojnásobne lepších úrovniach, než je rakúska realita.

Ešte väčší problém týchto odhadov sa ukazuje na príklade Maďarska (presne 60 percent zaočkovaných), ktoré má v prepočte na počet obyvateľov k danému dňu dokonca oproti nám o približne 18 percent viac pacientov v nemocniciach.

Hrozivé sú odhady, ako by to u nás vyzeralo, ak by sme boli zaočkovaní menej. Pri 30-percentnej preočkovanosti by sme mali podľa odhadov matematikov vraj až 12 500 pacientov.

Ak by sme chceli nájsť porovnateľný štát, ponúka sa Bulharsko, jedna z najslabšie zaočkovaných krajín v Európe, ktoré má zaočkovanosť oboma dávkami len 23,7 percenta, čiže ešte podstatne menej ako oných 30 percent. Napriek tomu majú v nemocniciach o približne 2,55-násobne viac pacientov ako Slovensko. Ale my by sme podľa odhadu matematikov mali mať oproti súčasnosti pri 30-percentnej zaočkovanosti takmer päťnásobok pacientov.

Pravdaže, porovnanie s ostatnými krajinami nemôže byť úplne presné, pretože každá má svoj vlastný čas vrcholu, niekde sa tretia vlna začala skôr, inde neskôr. Lenže Slovensko sa už blíži k vrcholu pandémie, čiže aj keby sme zohľadnili tento faktor, len ťažko by sa dalo zdôvodniť, prečo by sme mali byť pri lepšej zaočkovanosti na násobne lepších číslach ako porovnateľné krajiny. Respektíve prečo by sme pri horšej zaočkovanosti mali byť na násobne horších číslach, než sú v danej situácii iné krajiny relatívne blízko nás.

Všetky dáta ukazujú, že očkovanie má veľký význam. Lepšie zaočkované krajiny majú dnes podstatne menej pacientov a aj lepšie vyhliadky. Preto treba zdôrazniť: vďaka Bohu aj šikovným vývojárom za vakcíny! Pokojne za tou vetou dodám aj tri výkričníky.

Nadhodnocovať však význam očkovania na násobky oproti realite – a považovať to za vznešený nástroj presviedčania skeptikov – ničomu nepomáha.

Polovica Slovákov sa nechce dať zaočkovať, pretože expertom nedôverujú. Už pol roka vidíme, že podobná hysterická masáž (tobôž preháňajúca propaganda) na nich nijako neúčinkuje. Je dokonca možné, že ich skôr odrádza.   

Poslednýkrát, keď sa naše reflexy strachu dokázali aktivovať na všeľudovej úrovni, bolo po tom, ako expremiér Peter Pellegrini na začiatku pandémie zverejnil šialený odhad vývoja, ktorý sa napokon ukázal byť smiešny. Aj preto dnes mnohí nedokážu rozlíšiť medzi odborníkom a šarlatánom. Zdá sa, že Slováci sú odvtedy na podobné odhady výrazne imúnnejší než naši susedia aj zvyšok Európy.


Ďalšie články