Český imunológ Karel Drbal sa v súvislosti so súčasným prístupom ku covidu vyjadruje kriticky. Svoje postoje vysvetlil v rozhovore pre český portál Echo.

Rozhovor, ktorý nasleduje urobil Ondřej Šmigol po virálovom úspechu rozhovoru s imunológom Karlom Drbalom v Českej televízii. Veľa videní mal aj na Slovensku.

Rozhovor začína otázkou, prečo neurobilo očkovanie bodku za Covidom.

V Českej televízii ste hovorili o generických liekoch, ktoré sa dajú nasadiť v počiatočných štádiách ochorenia COVID-19.

Je to úplne bežná liečba. Používa sa na iné diagnózy, ktoré majú do činenia s pľúcnymi chorobami. Či už je to astma, alebo iné zápalové procesy v pľúcach, ako je napríklad bakteriálna pneumónia, jednoducho tam, kde je potrebné imunitnú odpoveď oslabovať. Tieto lieky sa používajú a vykonali sa na ne aj štúdie na covid. Ide hlavne o kortikosteroidy, čo sú látky, ktoré sa bežne klinicky používajú na desiatky diagnóz. Ale hriechom je, že nie sú v rukách praktických lekárov. Tým túto základnú liečbu komunita lekárskych špecialistov upiera. Ja skutočne netuším, aký je na to dôvod. Či je to obava, že by s tým nevedeli praktickí lekári zaobchádzať. Ale keď už by nevedeli zaobchádzať s kortikoidmi, tak neviem, s čím iným by praktik mal zaobchádzať, však?

Ako fungujú kortikoidy?

Krátkodobo tlmia zápalovú odpoveď a majú prísny denný rytmus – treba ho dodržať a podávať ich iba ráno. Možno ich podávať aj inhalačne. To znamená, že pôsobia lokálne, teda v pľúcach. Druhá vec je, že treba tlmiť zápalovú reakciu viac špecificky, tie kortikoidy fungujú pomerne širokospektrálne. Ale existujú lieky, ktoré používajú astmatici, napríklad montelukast, ktorý už niektorí praktickí lekári používajú. Je to inhibítor leukotriénov a má veľmi dobré výsledky aj proti covidu. Súvisí to s tým, že ľudia, ktorí sú liečení na astmu, nemajú také problémy s covidom. Takže sú to veľmi cielené lieky, pri ktorých poznáme mechanizmus účinku a ich bezpečnosť sa už dávno preukázala.

Je možné ich podať kedykoľvek počas choroby?

Musíme posudzovať čas od začiatku infekcie, od začiatku nástupu symptómov, od toho, aká nálož vírusu v jedincovi bola, ako sa časovo posúva dynamika ochorenia, aké sú individuálne klinické parametre. Otázkou tiež je, čo meriame v počiatočnom štádiu infekcie. Teraz hlavne meriame saturáciu kyslíkom. A meriame niečo iné? Meriame u toho človeka zápalové parametre? Meriame koagulačné parametre? Vo veľkej väčšine to jednoducho nerobíme, a pritom je to také jednoduché. Rovnako aj krvný obraz. Znamená to, že my nevieme, kedy a ako máme zasiahnuť.

Koniec koncov toto sú veľmi základné diagnostické a terapeutické nástroje. Pre tie koagulácie máme iks možností liečby. Tam je to veľmi dobre charakterizované na mnohých úrovniach. Ale opäť k praktickým lekárom, poisťovňa im nepreplatí tie najmodernejšie lieky, ktoré však stoja pár tisíc korún, sú tabletkové. Nemusia sa teda pichať ako nízkomolekulárny heparín a fungujú dokonca lepšie aj v neskoršom štádiu, keď už boli vytvorené mikrozrazeniny v cievach.

Je to niečo, čo by som označil za metódu liečby prvej voľby. My to nedávame praktikom, pretože by s tým nevedeli zaobchádzať? Tak to sú príklady látok, čo fungujú, ale takých látok je ešte veľa. Tiež tu máme viac doplnkov stravy, vitamínov a minerálov, ktoré môžeme odporučiť a použiť ako prevenciu, pretože sa populácia nachádza v dlhodobom hlbokom nedostatku.

Praktickí lekári by teda podľa vás mali zvládnuť s týmito liekmi pracovať?

Praktik to musí zvládnuť. Inak nech nerobí praktickú medicínu. Musí byť priebežne edukovaný. To je to, čo sa dnes u nás nedeje. V Česku chýba kvalitné celoživotné vzdelávanie lekárov. Hlavným problémom je, že praktici majú kartotéku svojich pacientov, ktorých vlastne ani nemusia vidieť, pretože sú platení kapitačne. Potom tiež musia balansovať s rozpočtami tak, aby niektorým pacientom mohli predpísať drahšiu liečbu, ale to si musia požičať od iných pacientov, pretože od poisťovne dostávajú plošnú platbu, ktorú nesmú prekročiť. Tých limitov primárnej starostlivosti je v Česku mnoho.

Oni sú naozaj medzi niekoľkými mlynskými kameňmi a nemajú to jednoduché. Ale dnes fungujú veľmi administratívne. To znamená, že predpisujú e-recepty alebo posielajú pacientov k špecialistom. Tí sú potom často naštvaní, pretože väčšina pacientov patrí do primárnej starostlivosti, nie k špecialistom. Takže tu dochádza k veľkému treniu medzi praktikmi a nemocničnou starostlivosťou.

Ako je to so šírením covidu? Vy tvrdíte, že sa šíri ohniskovo, vaši kritici zasa, že komunitne.

Samozrejme, že dnes ministerstvo tvrdí, že sa covid šíri komunitne, pretože nezvládli na začiatku identifikovať ohniská a eliminovať ich postupne. Dnes sú tu tisíce ohnísk, možno desiatky tisíc. To už je potom nemožné všetky tie ohniská zmapovať. To sa musí urobiť na začiatku vlny, nie v jej priebehu. Tak to robia v juhovýchodnej Ázii, ale aj v Dánsku. Covid sa nešíri komunitne ako chrípka. Pri chrípke jeden človek nakazí jedného človeka. Ale tu jeden jedinec nakazí sto jedincov alebo tisíc alebo tisícpäťsto. Potom je tu väčšina ľudí, ktorí nikoho neinfikujú. To je ten rozdiel.

Rieši sa tu stále R číslo, ale to je iba priemerné číslo šírenia vírusu v populácii. To znamená, že tým môžem popisovať komunitné šírenie, ale rozhodne tým nemôžem popisovať ohniskové šírenie. Notabene, to R číslo kalkuluje ÚZIS [Ústav zdravotníckych informácií a štatistiky ČR, pozn. red.] zle. Keď som sa pýtal, prečo to vôbec robia, tak mi zástupca ústavu povedal, že to takto chcú médiá.

Ako sa R číslo kalkuluje zle?

To, ako ho počítajú už viac ako rok, koreluje iba s tým, akú zmenu v absolútnom počte testov v tom časovom úseku vykonám. Keď pôjde hore počet testov, tak bude rásť R číslo. Keď pôjde testovanie dole, tak bude R číslo klesať. To nevypovedá nič o infekcii.

Objavil sa aj názor, že očkovanie je najlacnejší spôsob, ako s covidom bojovať.

Je tu niekoľko pilierov boja v podstate s každou infekciou a pre túto to platí obzvlášť. Lekár musí komunikovať s pacientom, môže s ním komunikovať online, telefonicky, ale potrebuje s ním komunikovať. Musí pravidelne dostávať informácie, v akom je stave a na to reagovať. To robí praktik, pretože pacienta pozná najlepšie. To nič nestojí.

Ceny tých spomínaných generických liečiv – kortikosteroidov, antiastmatík, nesteroidných antireumatík, antikoagulačných a antiagregačných látok a ďalších – sa pohybujú od desiatok korún po nižšie tisíce. Ceny špeciálnych monoklonálnych protilátok idú do desaťtisícov českých korún a hospitalizácia na JIS potom do státisícov korún.

Primárna včasná starostlivosť je z tohto pohľadu veľmi lacná. Praktik zistí, že dotyčný človek má problém a začne ho riešiť. V akútnej fáze už nie je riešením vakcína. Súbeh vakcína a infekcia nesmie nastať. Takže dávať teraz vakcíny, pretože ľudia panikária z ďalšej vlny, veľmi múdre nie je. Pravdepodobnosť, že dostanú spolu s vakcínou aj vírusovú infekciu, je celkom vysoká. Vakcína je preventívna záležitosť. Je lacná, ale vakcíny sú v prípade covidu nového typu nedostatočne testované. Za tým si stojím.

Po druhé – plošné použitie vakcín po infekcii, kde viem, že sa veľká časť populácie s tou infekciou už stretla a že zároveň toto prirodzené stretnutie oveľa lepšie stimuluje imunitný systém a ochráni jedincov proti ťažkým prípadom ochorenia, tak to mi nedáva žiadne právo do týchto ľudí aplikovať liečebnú látku typu vakcíny. Pretože vakcíny na začiatku pandémie boli testované na neskúsených jedincoch, nie na tých, ktorí chorobu už prekonali. Dáta pre urýchlené finálne schválenie vakcín nie sú aktualizované. Dodatočné dáta, napríklad z Izraela, ktorý začal masívne očkovať ako prvý, do toho neboli doplnené. Počas týždňa potom americká FDA schválila Pfizer pre tretiu dávku, respektíve finálne použitie, a nie všetci členovia s tým súhlasili. Navyše tam boli neriešené rozpory s ďalším regulátorom – americkým CDC [Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb, pozn. red.]. Dvaja členovia FDA kvôli tomu odstúpili.

Urýchlené testovanie a schvaľovanie na základe politickej objednávky nie je dobrým vysvedčením regulátorov – to je jedna vec. Druhá vec je, že vakcíny sú síce lacné, ale nemôžeme ich používať plošne za iných podmienok a pre iné cieľové skupiny, než to bolo na začiatku testované. Podľa môjho názoru je plošná aplikácia vakcín veľmi odtrhnutá od toho, ako boli covidové vakcíny pôvodne testované. Európska EMA potom viac-menej kopíruje rozhodnutie amerického regulátora FDA. Naopak, ECDC – európska analógia CDC – je orgán, ktorý z môjho pohľadu funguje pomerne lepšie.

Môže štát meniť podmienky podávania vakcín?

Štát môže iba zmierniť podmienky, ktoré boli v pôvodných testoch. Nemôže ich sprísňovať, ale to sa deje opakovane. Štát skracuje dobu, odporúča podávať vakcíny bez toho, aby boli pre cieľovú skupinu ešte schválené. To je vážne pochybenie. Keď sa vrátim k cene, vakcíny sú lacné, ale mohli by byť ešte lacnejšie, keby sa schválili vakcíny, ktoré sú vytvorené štandardnou technológiou na základe hotových naprodukovaných proteínov, a nie informácií pre vytváranie proteínov v našom tele, čo sú tie existujúce – či už mRNA, alebo adenovírusové na úrovni DNA. Tie nám dávajú do tela informáciu, aby si telo vytváralo proteín. A my už netestujeme, čo sa s tým ďalej deje, nevieme, ako dlho príjemcovia ten proteín produkujú.

Tieto farmakokinetické testy sa urobili veľmi zle, pokiaľ vôbec. U niektorých vakcín vôbec neboli, boli odkázané na iné podobné vakcíny, u ktorých sa to urobilo. To je realita. Vakcíny klasického proteínového typu môžu byť ešte lacnejšie, ale trištvrte roka stoja u regulátora bez toho, aby boli schválené. Nikto nevie, kedy sa tak stane. Sú to pritom klasické vakcíny, ktoré používame na mnoho iných ochorení desiatky rokov. Je pre mňa záhadou, prečo sa tieto klasické vakcíny nedostávajú na trh. Samozrejme, môže to mať veľa dôvodov, kapacita výroby a tak ďalej, ale mali by už byť na trhu ako alternatíva.

Čo ma zaráža najviac, a to ja neviem, kto dáva výrobcom zadanie, ako tie vakcíny majú vyzerať, ako má vyzerať ich návrh a aký má byť endpoint [konečný výsledok, pozn. red.] klinického testovania, na ktorý sa testuje ich účinnosť. Na čo sa teda v testovaní majú sústrediť. Súčasné covidové vakcíny sa sústredili na produkciu protilátok. Fajn, to dokážu. Ale my zároveň hovoríme, že protilátky nesúvisia s tým, ako toto ochorenie človek zvládne. Protilátky sú iba konečnou známkou toho, že imunitná reakcia prebehla, ale nesvedčia nič o tom, ako kvalitne prebehla a ako to dlhodobo ochráni človeka proti ťažkému priebehu pri následnej reinfekcii.

Teraz vidíme, že aj očkovaní sa dostávajú do ťažkých stavov, pretože to nikto netestoval v dobe rýchlo sa šíriaceho delta variantu. Preto je veľmi dôležité reportovanie a rýchle vyhodnocovanie všetkých vlastností vakcín v teréne vrátane nežiaducich účinkov, čo je vlastne finálna fáza testovania vakcín. Na to dnes nie je čas.

Máte pocit, že diskusia okolo covidu vo vedeckej komunite je spolitizovaná?

Jednoznačne. Je to priame ovplyvňovanie riadiacich zložiek politickej reprezentácie. To sú tí, ktorí nesú zodpovednosť a rozhodujú. Vedecká komunita je jednak celosvetovo rozpoltená, ale tiež nezastáva svoje základné princípy. Veľmi prísne nekontroluje to, čo komunikuje, čo oznamuje smerom k médiám a politikom. Viac-menej je to nezodpovedné blogerstvo. Každý si môže hovoriť, čo chce a nikto za to nenesie žiadnu právnu zodpovednosť. Iba morálnu a, bohužiaľ, mnohým vedcom slovo morálka nič nehovorí.

Text vyšiel na portáli Echo. Vychádza so súhlasom redakcie.





Najnovšie autorské články