Nasadenie ťažkej bojovej techniky aj rozsah ofenzívy sú novým míľnikom v pokusoch Azerbajdžanu o prienik na územie znepriateleného susedného štátu. Hoci sa Rusku opäť podarilo presadiť diplomatickou cestou obnovenie prímeria, pokračujúci tlak Baku pripravuje Moskvu o prestíž v celom regióne južného Kaukazu.

Najintenzívnejšie boje medzi arménskou a azerbajdžanskou armádou od konca minuloročnej vojny o Náhorný Karabach si v utorok údajne vyžiadali životy najmenej 15 arménskych vojakov, pričom ďalších 12 sily Baku zajali. Jerevan tiež priznal stratu najmenej dvoch bojových pozícií. Azerbajdžanské straty nie sú nateraz známe.

Informácie o situácii na fronte boli bezprostredne po ukončení bojov čiastočné a neraz protichodné, pričom dlho nebolo jasné ani to, na ktorom úseku spoločných hraníc ofenzíva azerbajdžanského vojska prebehla. Epicentrom bojov sa podľa dostupných informácií stala provincia Sjunik, ktorá oddeľuje Azerbajdžan od jeho exklávy Nachičevan.

Nekontrolovaná eskalácia alebo niečo viac?

Arménsky premiér Nikol Pašinjan označil vzniknutú situáciu za prejav agresie zo strany Azerbajdžanu. Arménske ministerstvo zahraničných vecí v tejto súvislosti uviedlo, že "najnovší útok je pokračovaním politiky Azerbajdžanu s cieľom okupovať územia Arménskej republiky". Baku ju začalo podľa ministerstva aktívne presadzovať 12. mája tohto roku, keď azerbajdžanská armáda po prvý raz prenikla na arménske územia v provinciách Sjunik a Gegharkunik.

Baku na vzniknutú situáciu reagovalo vyhlásením, že ofenzíva azerbajdžanských vojsk je priamym dôsledkom "rozsiahlych provokácií", ktorých sa arménska armáda mala dopustiť v azerbajdžanských provinciách Kelbadžar a Lačin. Podľa stanoviska azerbajdžanského ministerstva sa arménske sily pokúšali v utorok o 11:00 hod. miestneho času obsadiť strategicky dôležité vyvýšené body na území Azerbajdžanu.

(viac…)




Najnovšie autorské články