Šéf SPP: Plynu na zimu je v zásobníkoch dosť. Zlyhať by musel Gazprom, ale to je spoľahlivý partner

SPP ako dodávateľ poslednej inštancie prebral tisíce zákazníkov skrachovanej firmy Slovakia Energy. Dobrovoľne im budete účtovať ceny za plyn, ktoré sú regulované, teda nižšie ako trhové. Museli vás veľmi presviedčať, aby ste to spravili?

Dodávateľom plynu poslednej inštancie sme v zmysle platného rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví [ÚRSO], naša povinnosť je uplatniť ho, ak dôjde k podobnej situácii. Je to na obdobie troch mesiacov. V tomto období, ak sa klient nedohodne s dodávateľom poslednej inštancie, hľadá si alternatívneho dodávateľa a prechádza k nemu za trhových podmienok. V prípade domácností tam prechádza za regulovanú cenu, lebo tak je nastavená legislatíva. V prípade, že si regulovaný zákazník po odchode jeho dodávateľa z trhu nájde nového alebo ostane pri dodávateľovi poslednej inštancie, má nárok na kredit, ktorý sa vypočíta ako rozdiel medzi trhovou cenou, ktorú zaplatil, a regulovanou cenou. Takýto zákazník v segmente domácností má akoby nárok na regulovanú cenu od samého začiatku.

Šéf ÚRSO Andrej Juris pre Štandard povedal, že vás o týchto cenách pre prebratých zákazníkov museli tuho presviedčať.

Na túto tému bola diskusia, ale ako manažér firmy sa na to musíte pozerať tak, že za tri mesiace tí klienti tak či tak prejdú na regulovanú cenu. A vy stojíte pred otázkou, či zainvestovať do informačného systému, aby ste vedeli vytvoriť novú položku vo vnútornom riadení, kde zákazníkovi priradíte vyššiu cenu s vedomím, že mu o tri mesiace ten rozdiel aj tak vrátite. Z pohľadu efektívneho riadenia firmy je jednoduchšie rovno prejsť na regulovanú cenu.

Takže vy ste nemali povinnosť prebrať zákazníkov za regulované ceny?

Ako dodávateľ poslednej inštancie máme povinnosť ich prijať. A máme právo im účtovať cenu, ktorá sa určí ako priemerná cena.

Mohli ste im účtovať trhovú cenu, ktorá je dnes výrazne vyššia ako regulovaná. V Česku sa to ozaj stalo po odchode Bohemia Energy, teda materskej firmy Slovakia Energy. Vyvolalo to búrku nespokojnosti.

Ak u nás ostanú, po skončení obdobia dodávky poslednej inštancie, teda po troch mesiacoch od prevzatia, budú pre nás štandardnými klientmi a budeme mať povinnosť dodávať im plyn za štandardnú cenu rovnako ako iným. Zároveň budeme mať povinnosť dodávať im za regulovanú cenu akoby spätne od času, keď vošli do režimu dodávky poslednej inštancie. Rozdiel medzi účtovanou vyššou cenou a regulovanou cenou by sme im museli po troch mesiacoch vrátiť tak či tak.

Potom vás šéf ÚRSO prechválil.

Prechválil? Ak by zákazník počas tých troch mesiacov, keď by sa mu účtovali vyššie ceny, od nás odišiel, peniaze by sa mu nevracali. To by bol rozdiel od situácie, ak u nás ostane.

Teraz asi ostane. Koľko je takýchto zákazníkov?

Čo sa týka plynu, je ich vyše stotisíc. Ale nie sú tam len domácnosti, ide aj o neregulovaných klientov.

Ministerstvo hospodárstva garantovalo, že po odchode Slovakia Energy sa nemusia báť zastavenia dodávok plynu.

To určite nemusia. Legislatíva rieši len cenovú úroveň prechodu.

Čo vás to bude stáť? Pri elektrine, kde napríklad Stredoslovenská energetika ako dodávateľ poslednej inštancie prevzala takmer 50-tisíc zákazníkov, sa to ukazuje ako problém. Má jej to zhltnúť celý tohtoročný zisk a firma uvažuje, či v budúcnosti vôbec bude poskytovať takéto služby.

Neviem, ako je to v ich prípade. Ak však máte správne nastavený risk manažment, vytvárate si určité rezervy na nepredvídané situácie. My to máme a dosah na nás určite nebude takýto.

Máte rezervy?

SPP nemá niekde uložený nejaký lacný plyn, z ktorého by čerpal v takýchto situáciách. Treba to vysvetliť. Donedávna sme mali takmer statický stav, keď sa trhové ceny plynu a elektriny menili len mierne. Akoby sme uverili predstave, že niečo také dynamické, ako sú trhy s komoditami, môže byť statické. Je tam však riziko, neviete, aká cena bude v budúcnosti. Hodnota rizika sa dá vypočítať na nárast, na pokles ceny. Nie je tu nejaký univerzálny zemný plyn a univerzálna elektrina, ktoré majú jednu cenu. Je tu neskutočné množstvo produktov, ktoré majú v rôznom čase, na rôznych trhoch, rôznu cenu. Ak viete riadiť riziká, vývoj vás nezaskočí. Musíte pracovať s aktívami, mať nevyhnutný ľudský kapitál, šikovných ľudí, ktorí rozumejú problematike. To vytvára pridanú hodnotu, vytvára rezervu. Nie je to tak, že by za vývojom cien boli napríklad len zmeny počasia, ktoré ich určite tiež ovplyvňujú. Ak dokážete riadiť riziko, odráža sa to na hospodárskom výsledku.       

Toto asi Slovakia Energy nerobila.

Nepoznám ich risk manažment, ale asi to nerobili ideálne.

Za ich odchodom z trhu mal byť podľa ich vlastných vyjadrení nevyhovujúci spôsob štátnej regulácie a strmý nárast trhových cien.

Áno, premenlivosť cien sa teraz prejavila v plnej nahote a vzniká problém. Čo je úlohou regulácie? Bežná domácnosť nemá šancu riadiť riziká ani po odbornej, ani po finančnej stránke. Úlohou regulácie je vytvoriť nejaký systém. ÚRSO nemôže priamo regulovať ceny, tie vznikajú na trhu. Nastavuje pásmo, z ktorého sa vytvára cenotvorba pre domácnosti. Zjednodušene povedané, cena je potom nejaký priemer. To garantuje slovenským domácnostiam, že síce nebudú platiť najnižšiu, ale ani nie tú najvyššiu cenu.

Ste spokojný s tým, ako to robí ÚRSO?

Sme spokojní s tým vzorcom, lebo ten odráža ceny na trhu. Naša diskusia s ÚRSO je o tom, ktoré náklady nad rámec komodity vstupujúce do cenotvorby sú legitímne a ktoré nie.

Tá diskutovaná položka je tých zhruba 40 percent ceny pre odberateľa a stanovuje ju ÚRSO.

Áno, tá sa týka nákladov dodávateľa s obsluhou zákazníka a zabezpečením dodávky plynu a elektriny vrátane nákladov na hedging [zníženie rizika pri veľkých výkyvoch na trhu, pozn. red.] ceny, ale aj uskladnenie plynu a primeraný zisk. Ďalšími časťami celkovej ceny sú náklady na sieťové poplatky.

Prečo dnes máme také vysoké ceny plynu na trhoch? Dostali sa násobky toho, čo tu bolo pred rokom.

Mali sme tu nejaké statické obdobie, keď sa ceny ustálili na základe rovnováhy ponuky a dopytu. Prvým hýbateľom súčasného cenového nárastu boli prvé pandemické lockdowny v ekonomike, ktoré začali vznikať v Európe a ktoré zasiahli do vzťahu ponuky a dopytu. Ďalej, v apríli a máji sa v Európe ochladilo. Prvý raz v histórii sme v máji ťažili plyn zo zásobníka. V júni sme potom zaregistrovali jednodňové výskoky na trhu, čo naštartovalo rast cien.

Boli tu ďalšie vplyvy súvisiace so zelenými politikami. Napríklad vo Veľkej Británii nezvyčajne prestalo fúkať a vypadli dodávky z veterných elektrární. V Nemecku odstavujú veľký blok jadrových elektrární. To vyvolalo dopyt po plyne, ktorý sa viac využíva na výrobu elektriny. Do toho prišiel ambiciózny projekt Európskej komisie s názvom Fit for 55. Toto sú nevratné zmeny a vplývajú na trh.

Áno, má to vplyv. Ale zdôrazňujem, že mať statický názor na niečo také premenlivé a dynamické, ako je trh s komoditou, je nesprávne. Za rovnako neprávny považujem statický názor, že všetko bude teraz len drahé. Energia môže byť lacnejšia. Netreba podceňovať risk manažment trhov.

Hrdíte sa vlastným risk manažmentom, lebo ste dostatočne veľká firma, zastrešujete 60 percent trhu, máte dostatočne veľké kapacity odborníkov. Takže čo sa bude diať s cenami v budúcnosti?

To nikto presne nevie. Možno však povedať, že vo všeobecnosti sa očakáva pokles. Závisí to aj od toho, aká bude zima v Európe.

Takže vo vašich očakávaniach sledujete aj modely vývoja počasia?

Áno, počítame aj s vpádom studeného vzduchu v januári, februári či marci a s tým, aké dosahy to na nás bude mať.

Prevádzkový zisk z dodávok plynu ste dosiahli až vlani, inak bol SPP od zoštátnenia v roku 2014 v strate. No v konečnom účtovaní máte zakaždým zisky z dividend z čiastočne vlastnených firiem, ako je napríklad prepravca plynu Eustream. Na mieste vášho konkurenta by som si vzdychol – tým sa žije, keď majú príjmy z dividend, na rozdiel odo mňa majú z čoho zakrývať straty.

Tak to nie je. Jedna vec je výsledok z hospodárenia, ktorý bol za rok 2020 kladný, druhá príjem vyplývajúci z akcionárskych podielov.

Dobre, i tak trvám na námietke o nerovnakých podmienkach podnikania, a to aj z pohľadu skrachovanej Slovakia Energy. Druhá vec je, že dodávate ročne do štátneho rozpočtu stovky miliónov eur z dividend. Nie ste medzi dvoma kameňmi? Štát od vás žiada, aby ste dodávali domácnostiam plyn za nízke ceny, čo vás tlačí do strát, a zároveň chce z vašich vysokých ziskov napĺňať štátny rozpočet.

Opakujem, prevádzkový výsledok SPP za rok 2020 bol kladný. Keď sa zráta prevádzkový zisk a zisk z dividend, výsledok nemôže byť zlý. 

To je diplomatická odpoveď, opýtam sa inak. V dividendách poberáte peniaze napríklad z vašej vnučky, prepravcu plynu Eustream, pričom náklady na prepravu napokon vstupujú do ceny plynu pre domácnosti. Nebijú sa vám záujmy?

Fungovanie Eustreamu je striktne oddelené v zmysle legislatívy, práve s cieľom zabezpečiť nezávislosť v jeho spravovaní. Okrem toho, na ceny prepravy ani nemáme mať ako dosah, lebo ich určuje ÚRSO.

Ale máte z nej dividendy a nie je vám jedno, aké budú.

Výška dividend odzrkadľuje úspešnosť riadenia spomenutých firiem. My ich manažérom len predkladáme obchodné plány, aké očakávame dividendy.

Keď sa tvorí štátny rozpočet, oslovuje vás vláda, s akými príjmami z dividend môže od vás počítať?

My tieto požiadavky dostávame a posúvame ich príslušným firmám, kde máme podiely, aby sa k nim vyjadrili.

Ako vás počúvam, cez vás tie peniaze vlastne len pretečú.

Štát má v týchto firmách vlastných zástupcov.

Štát? Veď podiely tam má SPP, teda vy.

Nepriamo. SPP má podiel v SPP Infrastructure, ktorá má podiely v týchto firmách. V predstavenstvách firiem sú zástupcovia súkromného akcionára a štátu, pričom súkromný akcionár má v predstavenstve vždy väčšinu. Tieto osoby zodpovedajú za hospodárenie. Spôsob obsadzovania orgánov podlieha dohodám medzi štátom a súkromným akcionárom a vyžaduje si spoluprácu súkromného akcionára, ministerstva hospodárstva a SPP.

Reálne ich podľa zákona musíte nominovať vy. Ale necháme to tak, poďme k bezpečnosti dodávok. Nedávno ste vyhlásili, že ak sa neobjaví problém s obmedzovaním dodávok, nevidíte dôvod na obavy pri zásobovaní plynom. Aký problém by to mohol byť?

Pri diskusiách o naplnení zásobníkov vznikali nejasnosti, ako to bude s dodávkou zemného plynu. Z pohľadu zásobníkov vo vzťahu k spotrebe je plynu dostatok. Jedine, že by sa prerušili priame dodávky, ale Gazprom je spoľahlivý partner.  

Čo by sa muselo stať z pohľadu budúceho počasia, aby plyn v zásobníkoch nestačil?

To by musela prísť kataklizma, že by bolo mínus dvadsať stupňov do budúceho decembra. V SPP máme namodelovanú priemernú zimu i nejaké ochladenie, počítame aj s vpádmi arktického vzduchu do Európy.

A ak bude taká nezvyčajne studená jar, aká bola tento rok, ste na to prichystaní?

Určite.