Keď sa rozumná myšlienka spojí s populizmom. Na účet štátu

Igor Matoviè Minister financií a predseda OĽaNO Igor Matovič. Foto: Martin Baumann/TASR

Matovičov reformný návrh prichádza neskoro. Hoci v ňom možno nájsť podnetné návrhy, skôr čpie politickým populizmom. Akoby ho robili jeho ekonómovia pod zdvihnutou palicou.

Mala to byť daňovo-odvodová reforma. Ostalo pri daniach, odvody sa spomínajú málo, nejasne, a to môže byť kameňom úrazu. Istý je iba jeden zámer, že peňazí z odvodov – zatiaľ nevedno či sociálnych alebo zdravotných – bude menej a musí sa nájsť spôsob sanovania výpadkov. A to v čase, keď výdavky na zdravotníctvo praskajú vo švíkoch.

Mala to byť reforma, aké sa prijímajú v prvej polovici funkčného obdobia vlády. Už to tak nebude. Do konca roka sa nestihne nič, lebo predpokladané zmeny zákonov budú monumentálne. Diskusia sa presunie na rok 2022 a životaschopnosť reformného návrhu sa prejaví možno až pri prijímaní štátneho rozpočtu na rok 2023. Teda niečo vyše roka pred riadnymi voľbami, čo je na reformy už ozaj neskoro, lebo v takomto čase sa už vládne koalície zvyčajne rozglejujú. Napokon už predkladanie návrhov Igorom Matovičom bez predchádzajúcej diskusie v koaličnej rade a dávkovacia forma, akú používa šéf OĽaNO, už pripomína predvolebnú kampaň.

Mala to byť reforma, ktorá podľa vzoru vyspelých štátov presunie daňové zaťaženie práce na zaťaženie majetku. V tom by bola vyššia miera spravodlivosti a zároveň by sa podnietila ekonomická aktivita, zvyšovanie zamestnanosti a rast miezd. O tomto zatiaľ nepadlo ani slovo.

Mala to byť reforma – aspoň podľa niekdajších Matovičových vyjadrení, ktorá podporí rodiny. Nevedno, či najšťastnejší spôsob je nalievanie peňazí do krúžkov, doučovania detí, na rekreačné poukazy. Je tu síce aj zvýšený daňový bonus pre pracujúcich rodičov, vcelku však nevedno, čo je za Matovičovými číslami. Takto z návrhu trčí rozdávanie štátnych peňazí a čpie populizmus, ktorý znesie porovnanie s rekreačnými poukazmi Andreja Danka či obedmi zadarmo Roberta Fica.

Mala to byť reforma, ktorá napokon povedie k lepšiemu hospodáreniu štátu. Tak, ako ju šéf OĽaNO predložil, pripomína skôr presun peňazí medzi nákladovými položkami. Týka sa to najmä rodinnej politiky. Ministerstvu obrany sa uberie ročne 200 miliónov eur a tie sa pridajú na vyplácanie rekreačného bonusu. A podobne.

Mala to byť reforma, ktorá ukáže, ako hľadí vláda na hospodárenie miest, dedín, žúp. Nehovorí o tom vôbec nič, o sľubovanej reforme verejnej správy mlčí. Pritom hospodárenie samospráv priamo závisí od výberu dane z príjmov, ktoré podľa Matovičových zámerov klesnú, pričom samosprávy budú musieť obetovať na rodinnú politiku ďalších 200 miliónov eur ročne. Navyše, minister financií nepovedal nič k tomu, čo bude s majetkovými daňami, ktoré nie sú vysoké, ale predstavujú druhý najvýznamnejší príjem samospráv.

Návrh reformy nesporne prináša aj pozitíva. Je ním najmä zjednodušenie agendy pri zamestnávaní ľudí, zníženie daní pre zamestnancov i firmy, nižšie zdaňovanie investícií. Toto môže skutočne priniesť „dynamické efekty“, ako to nazývajú tvorcovia reformy, teda nové príjmy pre štát, lebo biznis sa viac rozbehne a bude sa menej platiť načierno. Túto skúsenosť máme z poslednej veľkej daňovej reformy zo začiatku milénia.

Hlavný problém je, že Matovičov návrh visí vo vzduchu. A ešte sa v ňom bude istý čas hompáľať, pretože ďalšie reformné kroky chce dávkovo vypustiť v piatok a potom ešte aj neskôr. Zatiaľ ide len o návrh ministra financií a predsedu najsilnejšej vládnej strany.

Udalosťou najbližších týždňov bude skôr štátny rozpočet na budúci rok a všetko, čo s ním súvisí. Tam sa bude lámať chlieb. Vo svetle najbližších hašterení môže ostať Matovičova vízia iba povinným čítaním na vianočné sviatky či pandemické lockdowny.   


Ďalšie články