Bol prvým rektorom univerzity v Petrohrade a mohol si dovoliť povedať viac ako vysoká ruská šľachta. A neskončiť na Sibíri.

Michal Baluďanský sa narodil v roku 1769 na území súčasného Slovenska v dedine Vyšná Olšava, vtedy Felsöolsva, aj keď na Zemplíne v tom čase nebola žiadna maďarská obec (podľa profesora Homzu). Pochádzal z rusínskej rodiny, jeho otec bol gréckokatolícky farár. Bola to chudobná rodina v chudobnom regióne. Nikto by si vtedy nepomyslel, že sa v budúcnosti stane profesorom a rektorom univerzity, šľachticom, ministrom, generálom štátnej služby a mimoriadne vplyvnou osobou, a to všetko v Ruskej ríši.

Dokonca, že sa v Rusku presadí aj potom, ako doma v Uhorsku patril medzi politických republikánov a liberálnych radikálov. Mal aj kontakt s Prešporkom, kde krátko študoval, poznal sa s Goethem aj Puškinom, žiaľ, na Slovensku je dnes jeho meno skôr zabudnuté. Nevolá sa po ňom žiadne námestie, nemá sochu, dokonca ani pamätnú tabuľu. Ak chýba aj v učebniciach, je to už takmer nepochopiteľné, posúďte sami.

Ešte pred predstavením jeho životného príbehu si ho ale zasaďme do jeho doby. Baluďanský bol o 7 rokov mladší ako Anton Bernolák, o 16 rokov starší ako Ján Hollý, narodil sa v tom istom roku ako Juraj Palkovič, profesor, ktorý bol dôležitý pre Štúra a štúrovcov. Pár rokov predtým, ako na lýceách vo Viedni, Kežmarku či Prešporku vznikali prvé česko-slovenské spoločnosti vrátane tej, ktorá vznikla okolo profesora Palkoviča, už Baluďanský zvádzal zápas za slobodu univerzity v Rusku. Neúspešne, ale o tom nižšie. Štúr ho nikde nespomína a ktovie, či o ňom vôbec vedel, Baluďanský ale navštevoval Karlove Vary, stretol sa s Pavlom Jozefom Šafárikom, Josefom Jungmannom a ďalšími. Zaujímavejšie azda je, že väčšinu z toho, čo Štúr vo svojom poslednom spise na Rusku obdivoval, sa snažil Baluďanský priamo zvnútra zmeniť a zreformovať.

Základné vzdelanie získal na gymnáziu v Novom Meste pod Šiatrom. Pokračoval v štúdiu na Kráľovskej akadémii v Košiciach (vtedy Kashau) a potom na Právnickej fakulte Viedenskej univerzity. Bol bystrý a študoval rýchlo. Viedenskú univerzitu absolvoval iba za dva roky. Poznal dielo a rozumel Adamovi Smithovi aj Charlesovi Montesquieuovi. Talentovaného mladíka, ktorý prejavil výnimočný sklon k vede, okamžite pozvali prednášať ako profesora na Civilnú akadémiu v Oradei (Veľký Varadín alebo Gross-Wardein) v súčasnom Rumunsku. Každé veľké uhorské mesto malo vtedy štyri názvy, v štyroch rečiach monarchie.

V roku 1796 – sedem rokov po vypuknutí Francúzskej revolúcie – získal doktorát z práva a prestúpil na univerzitu v Pešti, kde sedem rokov viedol katedry histórie a štatistiky, verejného a ľudového práva. Medzi ostatnými profesormi vynikal mimoriadnou hĺbkou a rozmanitosťou vedomostí. Jeho prednášky boli také populárne, že sa sláva mladého pedagóga rozšírila aj v zahraničí.

Ako sme už naznačili, osvietenstvo bolo na vrchole, Európanov vtedy ovplyvňovali idey Francúzskej revolúcie. Baluďanský sa ešte v Košiciach pripojil k hnutiu uhorských jakobínov – tajného Spolku slobody a rovnosti, politicky sa považoval za republikána, a odmietal teda monarchiu. Keď na to prišli uhorské úrady, jeho predtým brilantná kariéra i osobná sloboda sa ocitli vo vážnom ohrození.

Baluďanského politické presvedčenie bolo pre establišment neprijateľné, musel skončiť. Jeho talent si uvedomovali mnohí, ako vzdelanec žiaril. Napríklad neskorší kancelár Metternich – len o štyri roky mladší od Baluďanského – pri konci jeho kariéry v Rakúskej ríši povedal, že jeho odchod je strata pre Rakúsko.

(viac…)




Najnovšie autorské články