Pri vojne väzňov v Ekvádore použili aj dynamit. Guvernér opisuje 68 obetí ako totálny masaker

E33 Foto: YouTube

Kolabujúci väzenský systém v Ekvádore si cez víkend prešiel ďalšou zaťažkávacou skúškou. Počas vojny gangov, pri ktorej došlo popri strelných a bodných zbraniach aj na použitie dynamitu, skonalo takmer 70 trestancov. Guvernér regiónu hovorí o totálnom masakri. Prezident krajiny medzitým kritizuje ústavný súd za to, že sťažujú nasadenie armády priamo vo väzniciach.

Väzenské násilie, nanešťastie, patrí v Južnej Amerike do koloritu bežného života. Situácia, ktorou si však počas uplynulého víkendu a tesne pred ním prešlo ekvádorské zariadenie Litoral v meste Guayaquil však všedný priemer ďaleko presahuje.

Počas masakru v ňom totiž zabili najmenej 68 trestancov a 25 ďalších utrpelo zranenia. Stalo sa tak len mesiac po tom, ako prišlo medzi múrmi Litoralu pri nepokojoch o život najmenej 119 osôb. The Guardian pripomína, že aktuálne išlo o najsmrteľnejšiu väzenskú vzburu v Ekvádore vôbec.

Kompetentní skloňujú totálny masaker

Tamojšie úrady uviedli, že súčasnú vlnu násilia spustil vznik mocenského vákua po tom, ako predčasne prepustili vodcu jedného z gangov. Zvyšné skupiny moment využili a podľa guvernéra provincie Guayas Pabla Arosemena naštartovali „totálny masaker“.

Rozsah a surovosť násilia medzi súperiacimi gangmi obchodujúcimi s drogami, ktoré zápasia o kontrolu nad miestnymi väznicami, tento juhoamerický štát ohromila.

Počas pokusu o prienik do jedného z oddelených pavilónov sa v zmysle slov Arosemena použil aj dynamit. Na záberoch z areálu vidieť obhorené telá. Podľa zistení agentúry AFP prišlo aj na použitie rôznych ostrých predmetov či strelných zbraní. Niektorí zadržaní na videách prosili o pomoc.

Podľa slov oficiálnych predstaviteľov trvala streľba približne osem hodín a popoludní v časti väznice hlásili nové potýčky. Na upokojenie situácie úrady nasadili neuveriteľných deväťsto policajtov.

Prezident kritizuje zdráhavosť súdov

Krviprelievanie nenechalo chladným ani ekvádorského prezidenta Guillerma Lassa. „Základnou povinnosťou štátu je garantovať životy občanov bez diskriminácie. Je to základné ľudské právo,“ napísal Lasso na Twitteri.

„Bohužiaľ, dnes túto prácu znemožnili súdne rozhodnutia, ktoré prehnane obmedzujú koordináciu medzi bezpečnostnými zložkami štátu pri obrane života. Nedovoľujú nám brániť život,“ povedal 65-ročný politik, ktorý je bývalým bankárom.

Lasso v septembri vyhlásil 60-dňový výnimočný stav vo väzenskom systéme, čo uvoľnilo vládne financovanie a umožnilo zmobilizovanie armády pri udržiavaní poriadku vo väzniciach. Jej nasadenie však komplikujú práve stanoviská ústavného súdu, ktoré jej využitie priamo vo väzniciach blokujú. Hliadkovať tak môže len pred väznicou.

Foto: YouTube

Príbuzná: Brat žije, cítim to v srdci

V sobotu sa pred múrmi basy zhromaždili desiatky príbuzných a priateľov väzňov, ktorí čakali na správy o svojich blízkych. Jednou z nich bola podľa Reuters aj 58-ročná Christina Monserratová, ktorej chýbali informácie o mladšom bratovi, ktorý si odpykal už rok trestu.

„To, čo sa deje vo vnútri, je odsúdeniahodné. Ľudia sa navzájom zabíjajú a najsmutnejšie na tom je, že nemajú žiadne svedomie,“ povedala. „Môj brat žije, hovorí mi to moje srdce,“ dodala.

„Už toho bolo dosť! Kedy zastavia zabíjanie? Toto je väzenie, nie bitúnok, sú to ľudské bytosti,“ doplnila ju rovnako zdesená Francisca Chancayová, ktorej brat sa do výkonu trestu dostal pred ôsmimi mesiacmi.

BBC píše, že rodina a priatelia sa tie najhoršie správy dozvedali zo stĺpu nachádzajúceho sa pred budovou. Práve na ňom bol totiž prilepený zoznam tých, ktorí sa domov už nikdy nevrátia.

Foto: YouTube

Ďalšie podcenenie situácie?

K eskalovaniu konfliktu pritom vôbec nemuselo prísť, keďže náznaky blížiacej sa katastrofy boli známe v dostatočnom predstihu a podľa ABC News nemohli byť jasnejšie.

Medzi väzňami sa o pripravovanom útoku vraj hovorilo celé dni a v piatok skoro ráno zatkla polícia troch mužov, ktorí sa pokúšali do Litoralu prepašovať dve pušky, päť ručných zbraní, tri granáty, dynamit a stovky nábojov.

O niekoľko hodín neskôr muži zákona oznámili to, čo už väzni v Litorale vedeli: Traja zadržaní páchatelia patrili k väzenskému gangu, ktorý skladoval zbrane.

Tie sa podľa nemenovaného zdroja agentúry AP priamo z väznice do jej útrob dostávajú pomerne hladko. Medzi dozorcami a väzňami údajne dochádza k tajnej dohode, na základe ktorej sa zbrane umiestňujú do nákladných vozidiel zabezpečujúcich zásobovanie. Nápomocné sú v tomto smere neraz aj drony.

Bachari pritom trestancom nepomáhajú zo sympatie, ale častokrát kvôli tomu, že drogoví baróni vyvíjajú nátlak na ich rodiny. Gangy kontrolujú väznice do takej miery, že ich členovia niekedy dokonca opustia väzenie a vrátia sa naspäť so zbraňami. Ak by im na um prišiel útek, šéfovia by ich vďaka sieti kontaktov fyzicky zlikvidovali.

Úrady tvrdia, že sa dianie vo väznici snažia kontrolovať a okrem iného nainštalovali sieť rušičiek signálu, aby zabránili väzňom – a vodcom gangov – komunikovať s vonkajším svetom. Ale zdá sa, že to v praxi nefunguje. Aj samotná AP hovorila so svojím zdrojom v Litorale pomocou mobilu.

Väzenie, ktoré riadia väzni

Plukovník Mario Pazmiño, bývalý riaditeľ ekvádorskej vojenskej rozviedky, skonštatoval, že posledné vlny násilia preukázali, že vláda nie je schopná „bojovať proti hrozbe, ktorá sa už dávno vymkla spod kontroly“.

„Úroveň korupcie je taká vysoká, že väzenský personál a dôstojníci sú úplne skorumpovaní a väzenie riadia väzni,“ dodal Pazmiño. „Je to totálny chaos,“ posťažoval sa a uviedol, že brutalita narástla po tom, ako začali miestne gangy pracovať pre mocnejšie mexické drogové kartely Sinaloa a Jalisco New Generation.

Ekvádor (ne)stráži vo väzenskom systéme okolo 40-tisíc väzňov, čo je ďaleko nad vyhradenou kapacitou 30-tisíc osôb. Z tohto celkového počtu asi 15-tisíc ešte ani nebolo odsúdených. Litoral samotný je určený pre 5-tisíc väzňov, ale v súčasnosti sa v ňom nachádza zhruba 8,5 tisíca kriminálnikov.

Guillermo Lasso po víťazstve v prezidentských voľbách. Foto: TASR/AP

Stovky obetí len od začiatku roka

Arosemena uviedol, že úrady v Ekvádore budú riešiť preplnenosť väzníc udelením milosti, premiestnením väzňov a prevozom niektorých odsúdených ľudí zo zahraničia späť do ich vlasti.

Guayasský guvernér sa takisto nechal počuť, že Ekvádor dostane medzinárodnú pomoc od krajín ako Kolumbia, Spojené štáty americké, Izrael a Španielsko, aby sa s väzenskou krízou vyrovnal. Pomoc bude spočívať v zabezpečení zdrojov a v logistike.

V tomto roku zomrelo vo väzniciach v Ekvádore takmer tristo väzňov a septembrové násilie súvisiace s gangmi bolo najhoršie v celej histórii takmer 18-milónovej krajiny.


Ďalšie články