Nepokoje na bieloruských hraniciach pokračujú. Poľsko a Pobaltie zvažujú požiadať o pomoc NATO

Migračná kríza na východných hraniciach členských štátov Európskej únie pokračuje. Prichádzajú nové správy o násilných stretoch či snahe bieloruských vojakov zničiť poľský hraničný plot. Krajiny EÚ susediace s Bieloruskom dokonca zvažujú aktiváciu štvrtého článku NATO.

Poľský premiér Mateusz Morawiecki v nedeľu 14. novembra 2021 vyzval Severoatlantickú alianciu k uskutočneniu konkrétnych krokov na riešenie tamojšej migračnej krízy. Podľa jeho slov Varšava zvažuje spolu s Litvou a Lotyšskom aktiváciu článku 4 Washingtonskej zmluvy.

Ide o zvolanie predstaviteľov členských štátov NATO v prípade, že je ohrozená územná integrita, politická nezávislosť alebo bezpečnosť dotknutých štátov. Ak by bol článok aktivovaný, problém by bol predmetom oficiálnych rokovaní na najbližšom stretnutí ministrov obrany začiatkom decembra tohto roku.

Na hraniciach Bieloruska a Poľska zatiaľ pokračujú pokusy nelegálnych migrantov o násilný prechod hraníc. Poľská strana prisťahovalcom pohrozila použitím sily, pokiaľ sa nebudú riadiť rozkazmi polície. Výzvu však často neposlúchajú a do agresívneho správania sa zapájajú aj bieloruské štátne zložky.

Aktualna sytuacja w Kuźnicy. Wszystkie nasze służby są w gotowości.

📣 Przez głośniki nadawane są komunikaty w kilku językach. pic.twitter.com/kMu6Y4M0Nc

— MSWiA 🇵🇱 (@MSWiA_GOV_PL) November 14, 2021

Ničenie plota i kamene

Zábery napríklad zachytávajú migrantov, ako po poľských mužoch zákona hádžu kamene, čo sa opakovalo na viacerých miestach hranice. Vo večerných hodinách sa zasa bieloruskí vojaci pokúsili zničiť časť medzného plota, pričom oslepovali Poliakov pomocou laserov a zábleskov svetla.

Cez víkend pribudla i prvá obeť na poľskej strane. Počas služby prišiel o život jeden z vojakov, išlo však o nešťastnú náhodu. Podľa agentúry AFP mal zomrieť po výstrele zo svojej služobnej zbrane.

Belarusian soldiers tried to destroy a Polish border fence last night.
Our servicemen were blinded by laser beams and strobe light as well as tear gas were used against Polish Border Guard. Another attempt to cross the Polish-Belarusian border illegally was prevented. https://t.co/3GERjLlgVO

— Chancellery of the Prime Minister of Poland (@PremierRP_en) November 13, 2021

V reakcii na zvýšený nápor ilegálnych migrantov poslanci poľského Sejmu koncom októbra odobrili výstavbu múru na hraniciach s Bieloruskom v cene asi 353 miliónov eur. Prezident Andrzej Duda zákon krátko nato podpísal.

Výstavba múru, ktorý by nahradil súčasný plot, sa podľa hovorcu poľskej vlády Piotra Müllera začne ešte tento rok a potrvá niekoľko mesiacov, keďže ide o problematické územie a bude potrebné ho riadne zabezpečiť. „Začať by sa malo v priebehu niekoľkých týždňov,“ povedal.

Varšava taktiež do týchto oblastí vyslala približne 10-tisíc vojakov, ktorí pomáhajú miestnym policajným príslušníkom a členom hraničnej stráže. Česká aj Slovenská republika vyjadrili nášmu severnému susedovi podporu. Malú skupinu vojakov vyslalo Poľsku napríklad Spojené kráľovstvo.

Dzisiaj w nocy zanotowaliśmy użycie przez służby Białorusi lasera koloru zielonego. Zakładamy, że były to próby oślepienia naszych funkcjonariuszy i żołnierzy patrolujących granicę. pic.twitter.com/uwCep4h369

— Straż Graniczna (@Straz_Graniczna) November 12, 2021

Lukašenko: Sú jednoducho tvrdohlaví

Bieloruský prezident Alexander Lukašenko v pondelok (15. novembra) vyhlásil, že je pripravený vrátiť nelegálnych migrantov späť do ich domoviny. Oni sa však vraj domov vrátiť nechcú.

„Sme pripravení, ako sme to zvyčajne robili, posadiť všetkých na lietadlá, vrátane lietadiel bieloruského leteckého prepravcu Belavia, ktoré ich okamžite odvezú domov,“ povedal. Migrantov však označil za „tvrdohlavé osoby“, z ktorých sa nikto nechce vrátiť domov. Podľa jeho slov doma nemajú prostriedky na zabezpečenie životných potrieb a niektorí sa boja o svoj život. 

Iracká vláda medzitým oznámila, že na štvrtok 18. novembra organizuje repatriačný let na „dobrovoľnej báze“ pre svojich občanov uviaznutých na poľsko-bieloruských hraniciach. S odvolaním sa na iracké ministerstvo zahraničných vecí o tom informovala agentúra AFP.

Dotknuté štáty Európskej únie sa však nestotožňujú s tvrdeniami Minsku, že migranti cestujú do krajiny dobrovoľne. Podľa viacerých obvinení stojí za vyvolaním migračnej krízy sám Lukašenko, ktorý sa takto západným susedom opláca za podporu bieloruskej opozície.

Tento názor zdieľajú aj ďalšie členské štáty, pričom v pondelok 15. novembra sa zišli ministri zahraničných vecí krajín EÚ, aby prerokovali uvalenie sankcií na Bielorusko. Očakáva sa, že Rada EÚ pre zahraničné veci schváli rozšírené sankcie proti režimu bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka.