Keď sa z očkovania stane dogma alebo prečo je neskoro naháňať včerajšie ciele

Keď si Briti začiatkom leta vyrátali, že kolektívna imunita je v časoch delty nemožná, ihneď pochopili, že vakcína nebude zázračný prútik, a tak prekopali stratégiu manažmentu pandémie. U nás doma sme zatiaľ stále ukotvení na jesennej náuke viery, že hnusobe vykrúti krk jedno zázračné riešenie. Akurát ním už nie je plošné testovanie, ale očkovanie, z ktorého už dnes nie je len efektívna metóda, ale tiež svätý grál spásy, ktorý svojou žiarou zaslepuje oči. 

Bolo to v časoch, keď našu hokejovú reprezentáciu trénoval legendárny Jozef Golonka. Hrali sme prípravný zápas, myslím, že to bolo proti Kanade. Pred koncom duelu si tréneri vzali oddychový čas. Televízna réžia priblížila záber najprv na striedačku súpera, kde mal zahraničný tréner tabuľku s hracou plochou pokreslenú množstvom čiar, oblúkov a „borbélyovských“ diagonál. Skrátka, detailne premyslená, rafinovaná taktika, hráči mu viseli na perách, každý presne vedel, čo má robiť. 

Nasledoval prestrih na našu striedačku. Hráči boli zomknutí okolo Golonku, keď mikrofóny zachytili, ako majster tréner vykrikuje na svojich hráčov pre zmenu našu taktiku: „Zeberete puk a je..te to dopredu!“

Na túto milú príhodu som sa rozpamätal, keď som si uvedomil kontrast medzi britským manažmentom pandémie a politikou vlády u nás, ktorá je akoby postavená na jedinej „golonkovskej“ vete: „Zoberte vakcínu a rúbte to dopredu!“  

Streľba na bránu je zaiste kľúčovým faktorom víťazstva, ale málokedy vyhráte, ak celú taktiku podriadite bezhlavej streľbe. Presne takto sme dopadli s dogmou očkovania. Všetko sme jej podriadili, až sme na všetko ostatné zabudli.

Vyzerá to asi takto. Médiá kričia: „Treba posilniť percento očkovania!“ Zatiaľ odborníci kričia: „Treba posilniť očkovanie, primárne medzi seniormi, zároveň urobiť štúdiu premorenosti a podľa presných dát zacieliť metódy boja s pandémiou.“

Čo si z toho vezme vláda?

To, čo kričia médiá, alebo to, čo žiadajú odborníci? Samozrejme, že to prvé. A tak sa ocitáme v pasci odbornej metódy, ktorá bola prerobená na dogmu, mimo ktorej neexistuje debata.

Už ani nie je dôležité, koho zaočkujeme, dôležité je „percento zaočkovanosti“. Hoci je obrovský rozdiel, či máte vakcinovaného sedemdesiatnika po infarkte alebo zdravého puberťáka. A tak sme v čase, keď Briti ešte neočkovali ani štyridsiatnikov, u nás vakcinovali nedospelú mládež a stali sme sa jednou z prvých krajín v Európe, ktorá umožnila očkovať päťročné deti, a to ešte skôr, než mali experti vyhodnotené dáta, či to vôbec má medicínsky zmysel vzhľadom na pomer rizík a benefitov.  

Len preto, že sa nám nechcelo hľadať náročné riešenia, ako vakcínu dostať k seniorom. Tak sme otvorili okno pre čo najširšie ročníky, aby sme naplnili oné „percento“.

Táto pasca vyvoláva ďalšiu bezradnosť.  

Premiér sa minulý týždeň postavil pred národ a vyhlásil, že situácia je vážna, treba sprísniť opatrenia. Všetci chápeme a súhlasíme. Potom povie, že covid automat je nastavený dobre, len sa nedodržiava. Logicky teda očakávame, že premiér ohlási sprísnenie dodržiavania opatrení.

Ale vláda oznámila len toľko, že bude naháňať zamestnávateľov, aby podurili zamestnancov očkovať sa. Niežeby to nemalo zmysel. Hlavný problém je ale predsa len trochu inde. Sme pred vrcholom pandémie, kde nám už výrazne nepomôže, ak sa dajú tento mesiac zaočkovať ďalšie dve percentá ľudí v produktívnom veku, ktorým beztak imunita plne zafunguje až kdesi v polčase poklesu krivky. Stačí sa pozrieť na čísla v Česku či Maďarsku, kde je rádovo vyššia preočkovanosť a predsa máme podobné problémy.

Istý význam by malo, ak by sa urýchlilo očkovanie ľudí v kategórii 60+, kde je stále tretina neočkovaná. Tam by pomohlo každé percento, hoci aj tam je už neskoro. No táto tretina seniorov je už takmer výlučne voličským skupenstvom opozície, s imunitou voči čomukoľvek, čo táto vláda povie alebo urobí.

Akokoľvek, týmto smerom vláda nijaké opatrenie nepredstavila. Žiadna stratégia, žiaden plán, ako komunikovať s obvodnými lekármi, ktorí už od leta mali byť motivovaní osobne telefonovať a pozývať na očkovanie svojich starších pacientov. To je príliš komplikované riešenie, nezapadá do predstavy, že jediné správne riešenia sú tie jednoduché a rýchle.

Médiá tlačia jedným smerom: tí, čo sú neočkovaní, musia skuvíňať od bolesti. Dogma nepustí, čo tam po tom, že sa zamierilo na skupinu, ktorá chodí do roboty, pričom tá kľúčová je na dôchodku.

Musíme sa skrátka zmieriť s tým, že viac ako polovica očkovaných u nás už pred vrcholom tretej vlny jednoducho nebude. To je náš zoslabnutý pancier a všetky skutočné možnosti ho vystužiť pred najnáročnejšou bitkou sú už za nami. Tomu sa musí prispôsobiť taktika boja.

V našom detskom náboženskom presvedčení, že vakcína je zázračný prútik, sme zabudli na všetky ostatné domáce úlohy. V lete sme si „zabudli“ zistiť základné dáta o premorenej populácii, hoci bol veľmi silný predpoklad, že kvôli vážnej invázii druhej vlny pôjde u nás doma o dôležitý faktor. U nás sa ale v tom čase takáto debata považovala ako od diabla. Očkovanie je vraj jediná cesta, prekonanie choroby je na druhej koľaji. Už v tom čase bola táto dogma popretá a odborne vyvrátená, ale nás to netrápilo. Nič predsa nemôže narušiť auru svätosti a výlučnosti očkovania, tak vtedy hlásali médiá, ktoré sa stali „odborným“ klérom strážiacim posvätné knihy a striehnucim na čarodejnice, ktoré treba včas a účinne eradikovať.   

Británia mala pri nástupe tretej vlny niekoľkomesačný náskok, pripravila rozumnú a prešpekulovanú stratégiu, ktorá vyšla. Stačilo sa inšpirovať.

Ale na to je treba byť pripravený odhodiť tie odborné predpoklady, ktoré sa ukázali byť nesprávne a rýchlo sa adaptovať na novú situáciu. To je skutočná veda, oslobodená od dogiem. Je to aj ukážka toho, že aj vo vede sa ľahko vytvorí dogma z vedeckého predpokladu, ak nie ste ochotný nad ním zdravo vedecky pochybovať a posunu v odbornej debate sa včas prispôsobiť.

Pôvodne sa predpokladalo, že kolektívna imunita bude možná. V Portugalsku, kde je preočkovanosť blížiaca sa k 90 percentám, to funguje. Ale ak majú krajiny nižšiu preočkovanosť, povedzme 60 percent v Maďarsku (čo bol pôvodný cieľ aj u nás), situácia už vyzerá inak. Maďari majú rovnaké starosti ako my.

Viera v kolektívnu imunitu teda nebola žiadnou pavedou. Len sa predpoklady napokon nepotvrdili. A to má okamžitý vplyv na taktiku zvládania pandémie.

Vo chvíli, keď Británia a Izrael ako „experimentálne“ prvé krajiny porozumeli rýchlosti delty a zároveň jasne uvideli, že v nemocniciach je násobne viac zaočkovaných, ako sa predpokladalo, spoznali, že musia rozšíriť metódy, ako s hnusobou bojovať. Briti si spravili detailnú štúdiu premorenosti až na úroveň malých regiónov, ktorú pravidelne aktualizujú a na základe nej vedia s chirurgickou presnosťou dávkovať opatrenia.

Zároveň rýchlo preočkovali staršie skupiny a postupne išli nižšie a nižšie. Mladých ľudí koncom leta doslova nahnali po diskotékach – áno, aj to bola súčasť nedogmatického riešenia, skrátka nechali jeden z granátov kontrolovane vybuchnúť, keďže nie je jedno, či vám aspoň jeden vybuchne v lete alebo všetky naraz na jeseň. Všetko detailne premyslené, rafinovane prešpekulované.

Pravdaže, v tom najdôležitejšom bode, miere očkovania, sa s Britmi porovnávať nemôžeme. Ale my sme neurobili ani len štúdiu premorenosti, spustila sa až nedávno, keď je neskoro. Nemáme základné dáta, netušíme, čo sa u nás deje a v tejto chvíli sme v panike nielen kvôli ťažkému stavu v nemocniciach, ale najmä preto, že netušíme, na akom vrchole sa náhle rozbesnená krivka zastaví.

Sme bezradní a netušíme, čo treba robiť. Tápeme v hmle. A ešte nejaký čas budeme.