Rektor poľskej konzervatívnej univerzity: Slováci k nám majú najbližšie. Spojme sily v rámci Medzimoria

zych Tymoteusz Zych. Foto: Wikimedia Commons.

Musíme vytvoriť integrovaný región Medzimoria, hovorí Tymoteusz Zych, člen konzervatívneho právneho think tanku Ordo Iuris a rektor univerzity Collegium Intermarium, ktorej cieľom je aj posilňovať väzby medzi štátmi strednej Európy. Medzimorie môže byť súčasťou Európskej únie alebo separátnou entitou, ktorá sa rozvinie nezávisle od fungovania EÚ. Slovenskí konzervatívci by si mali uvedomiť, že je to jedna z mála ciest, ako zachrániť konzervatívne hodnoty.

Boli ste na Konzervatívnom samite v Bratislave. Viackrát ste tam spomenuli Intermarium. Zdá sa, že chcete, aby si ľudia tento termín zapamätali.

Intermarium, teda Medzimorie, je geopolickým priestorom medzi troma moriami: Baltským, Čiernym a Jadranským.

Čo vychádza z konceptu Józefa Piłsudského [poľský štátnik v medzivojnovom období, pozn. red.].

On hovoril iba o priestore medzi dvoma moriami. My do toho zaradzujeme aj štáty na východ od EÚ. Ide o štáty, ktoré podľa mňa všetky prešli spoločným ideologickým experimentom. Teraz sa na nás snažia nanútiť nový ideologický experiment. Ja sa snažím, aby Stredoeurópania znovu objavili svoju spoločnú identitu. Nejde len o minulosť, ale aj o budúcnosť.

Zásadná vec je, aby sme odmietli myšlienku, že právo EÚ je nadradené nad právo členských štátov. Potom by sme v skutočnosti už neboli suverénnymi štátmi.

Ako to chcete dosiahnúť?

Spoluprácou. Veci ako minimálna mzda a ďalšie ekonomické problémy môžu byť vyriešené, len keď naše krajiny spolupracujú. Nemôže to byť obmedzené len na spoluprácu hláv štátov či rezortov. Nestačí to. Pokiaľ nezahrnieme akademikov, novinárov, IT špecialistov, celkovo ľudí z rôznych oblastí, tak tento rámec nebude práceschopný. Treba sa pozrieť na globalistov, ktorí majú všetky tieto veci podchytené.

Globalisti sú vnímaní ako opak nacionalistov. Je Medzimorie niečo medzitým?

Áno, jednoznačne, napovedá tomu aj identita tohto regiónu. Pri pohľade na historickú identitu tejto časti sveta vidíme akúsi subsidiaritu. Subsidiarita znamená, že menšie komunity majú prednosť, pokým sú schopné plniť základné funkcie. Ak sa vyskytnú špeciálne potreby, ktoré musia byť adresované iným štátom či Európskej únii, potom môžu zasiahnuť. Ale ak sa dá niečo riešiť na rodinnej či lokálnej úrovni, nechajme to v ich kompetencii.

Neznamená to, že odmietate štát ako taký, to s tým nemá nič spoločné. Nejde o žiadny libertarianizmus, ale menšie komunity sú spravidla efektívnejšie než tie väčšie. Som z Varšavy, a to je súčasťou mojej identity, ale som tiež Poliak a súčasťou Medzimoria.

V širokom zmysle sme aj súčasťou Európy. Na jej čele sú však aktuálne bruselské elity, ktoré majú vlastnú líniu a uberajú sa vlastnou cestou, ktorá je odlišná od priania ľudí v strednej Európe. Európska identita preto stráca na dôležitosti.

Vidíte Medzimorie ako tretiu silu medzi Lisabonom a Uralom?

Samozrejme, že medzi štátmi či regiónmi strednej Európy môžu byť rôzne druhoradé problémy. V minulosti boli závažné. Ale teraz, keď ide o našu budúcnosť, vytvoriť integrovaný región sa ukazuje nevyhnutnosťou. Či už bude súčasťou EÚ, alebo bude separátnou entitou, ktorá sa rozvinie nezávisle od fungovania Únie. Podstatou však je, že musíme pracovať spoločne.

Deliace línie nie sú jasné stanovené. V Taliansku nie je isté, ako dopadnú voľby a či moc prevezme pravicová koalícia. Vidíme, že Viktor Orbán a poľská strana Právo a spravodlivosť podporujú Mattea Salviniho. Môže sa koncept Medzimoria rozšíriť aj do tých oblastí, ktoré z historického a kultúrneho hľadiska neboli jeho súčasťou? Mohli by sme do tohto konceptu zahrnúť napríklad Taliansko?

Taliansko nie je od Medzimoria tak ďaleko a sú tam korene európskej kultúry. Z hľadiska etických, kultúrnych, náboženských a politických otázok má Taliansko veľmi blízko k Medzimoriu. Oveľa bližšie než ktorýkoľvek iný západoeurópsky štát. Talianska politika je v porovnaní s nemeckou či francúzskou veľmi odlišná. Podobne by sme do tohto konceptu mohli zahrnúť aj Grécko.

Podporuje vás poľská vláda?

Nie je tajomstvom, že dostávame granty, ale sme financovaní najmä zo súkromných zdrojov a vo všeobecnosti sme od vlády nezávislí.

To, čo robíte, trochu pripomína „soft power“ Varšavy.

Môže to tak vyzerať, pretože sa prekrývame. Dúfam, že sme soft power, s ktorou by sa mohla identifikovať každá stredoeurópska vláda a národ.

Medzi niektorými slovenskými národnými konzervatívcami a eurorealistami vidíme tendenciu inklinovať k Rusku. Táto tendencia možno v rámci celkového slovenského konzervativizmu nie je dominantná, ale je významná. Vidíte to ako problém v budúcej spolupráci?

Nemyslím si, že je to hlavný problém. Mali by sme sa sústrediť na našu identitu. Celá stredná Európa zažila rôzne formy nadvlády. Poľsko veľa dekád podliehalo Nemcom a Rusom, preto sme voči Ruskej federácii skeptickí. Tieto skúsenosti môžeme zúročiť v našej spolupráci. V politike neexistujú dogmy. Mal by som sa pokúsiť presvedčiť tých slovenských konzervatívcov, ktorí sa zameriavajú len na spoluprácu s Ruskom, aby sa sústredili na náš vlastný projekt. Medzimorie presahuje takéto rozdelenie. Na prvé miesto treba dať náš spoločný rámec, iné môžeme klásť na ďalšie miesta. Musíme však začať so zdôrazňovaním našej spoločnej identity a záujmov.

Rusko tu je a aj bude – nemôžeme ho ignorovať, poprieť či vyhlásiť mu vojnu (smiech). Musíme však brať na vedomie, že aktuálny revizionistický a konzervatívny postoj Ruska môže byť niečo krátkodobé. Nie tak dávno bolo Rusko obhajcom marxistickej ideológie a všetkých bludov, ktoré sa rozšírili na Západ. Nemali by sme podľahnúť čaru ruského konzervativizmu, pretože to je len časť obrazu. Avšak aj nepriatelia Ruska by sa mali lepšie pozrieť na veci, ktoré Rusko zvládlo úspešne. Tiež treba povedať, že príklon k Rusku u mnohých konzervatívcov vychádza z toho, že konzervativizmu je na Západe strašne málo. 

Hovoríte teda, že iba v porovnaní so Západom vyzerá Rusko konzervatívne.

Áno. Ak niekto silou mocou hľadá alternatívu, môže ju nájsť v Rusku.

Rusko je oveľa väčšie než iné štáty, preto je táto alternatíva viditeľnejšia.

Je väčšie, ale veci sú komplikovanejšie. Mali by sme byť veľmi pragmatickí a mať v podvedomí skúsenosti z nedávnej minulosti.

Neviem, do akej miery sledujete slovenskú politiku, ale ste v otázke spoluúčasti slovenskej strany na projekte Medzimoria optimistom alebo pesimistom? Vidíte ideologickú blízkosť medzi Slovenskom a Poľskom či Maďarskom?

Spomedzi všetkých štátov Medzimoria má Slovensko k Poľsku zrejme najbližšie. Zdieľame veľa spoločného. Každý z nás by mohol hovoriť svojím jazykom a porozumeli by sme si.

Len by sa to ťažko prepisovalo.

(Smiech.) To áno, angličtina je ľahšia. Ale nejde len o jazyk, spája nás náboženstvo a kultúra, sympatie sú na oboch stranách. Naše bilaterálne vzťahy sú pekným príkladom vzájomného puta, čo nie je nevyhnutne pravidlom v žiadnom vzťahu. Nemusíme prekonávať žiadne historické problémy, dokonca ani tie malé nie sú súčasťou spoločnej pamäti.

Až na „drobnosti“ počas druhej svetovej vojny.

Áno, ale nemyslím si, že by bol ktokoľvek v Poľsku predpojatý voči Slovákom pre boje ohľadom Spiša a Oravy z roku 1939. Naopak, miestni Poliaci si zrejme povedali, že ich Slováci zachránili od Nemcov (smiech). Slovenskí vojaci mali dokonca uniformy podobné poľským. Naše národy majú naozaj veľa spoločného a je očividné, že Slovensko je naším primárnym spojencom v regióne. Možno nie vzhľadom na veľkosť vašej krajiny, ale určite, keď porovnáme naše spoločnosti.

Nechcem popierať dôležitosť Európskej únie, vyplývajú z nej určité pozitíva. Nechcem robiť stanoviská typu: Úniu by sme mali odmietnuť a nahradiť niečím iným. Dúfam, že politické elity si väčšmi uvedomia, že spolupráca Medzimoria je primárna. Mimochodom, aj pôsobivý septembrový Konzervatívny summit v Bratislave ukázal, že vaši politickí predstavitelia sú poväčšine konzervatívni.

Sú podujatia tohto typu jedným z prvých krokov na ceste k vízii Medzimoria?

Áno, ale veľa slovenských politikov vrátane tých konzervatívnych si stále neuvedomuje dôležitosť tejto spolupráce. Aj keď silno podporujú ďalšiu európsku integráciu, mali by si uvedomiť, že stratíme naše kultúrne bohatstvo, ak budeme konať sami. Vtedy určite zlyháme v ochrane konzervatívnych hodnôt. Naopak, spoločne ich môžeme zachrániť.

Čo by ste na záver odkázali Slovákom?

Treba povedať, že aj v porovnaní s Maďarskom a Poľskom vidíme na Slovensku skvelé iniciatívy. Pred covidom som sa v Bratislave zúčastnil na Pochode za život a bol som ohromený tým, čo som videl.  Bolo to pôsobivé, moderné a s ohľadom na veľkosť populácie Slovenska naň prišlo množstvo ľudí.

Na druhej strane si myslím, že politické kruhy na Slovensku si úplne neuvedomujú dôležitosť Medzimoria. Rozhodnutie je na Slovákoch, som však ohľadom vašej krajiny optimistický. Myslím si, že aj vďaka konferenciám, ako bol Konzervatívny summit, budete schopní integrovať slovenské konzervatívne hnutie. To hovorím z pohľadu človeka, ktorý sa hlási ku konzervatívnym hodnotám a európskej identite. Z pohľadu Poliaka si zas myslím, že je úlohou našich politikov a inštitúcií ako Collegium Intermarium zdôrazňovať potrebu vzájomnej spolupráce.


Ďalšie články