Vatikánska knižnica sa otvára verejnosti. Niektoré regály teraz namiesto kníh vypĺňajú les, stromy a lístie

255710526_312131800490847_8622204877584196333_n Z Vatikánskej knižnice. Foto: autor

Nová výstavná sieň vo Vatikánskej apoštolskej knižnici má posilniť kultúru stretnutia a dialóg medzi knihami a moderným umením. Knižnica nie je prežitok a odkladisko minulosti, povedal pre denník Štandard pápežský knihovník, kardinál José Tolentino de Mendonça. Vyzdvihol aktuálnu výstavu od umelca, ktorý utešoval deti po masakri v základnej škole v ruskom Beslane.

„Táto výstava je dôležitá, lebo odráža dvojitú úlohu knižnice: primárne je uchovávať dedičstvo, kresťanskú tradíciu, ktorú máme tu vo vatikánskej knižnici pápežov. Zároveň nás pápež František pozýva byť laboratóriom kultúrnej produkcie a tvorby. Knižnica nie je prežitok a odkladisko minulosti, ale miesto, kde sa minulosť prelína a stretáva s pohľadom, potrebami a nádejou dneška,“ povedal pre denník Štandard kardinál José Tolentino de Mendonça.

Portugalský prelát je archivár a knihovník Vatikánskej apoštolskej knižnice a novú sálu pre verejnosť v priestoroch svojho úradu veľmi víta.

Sieň s tamojšou výstavou máp s názvom „Všetci. Ľudstvo na ceste“ slávnostne otvoril pápež František minulý týždeň. Svet podľa pontifika „potrebuje novú krásu“ a „nové mapy, aby ľudstvo objavilo zmysel bratstva, sociálneho priateľstva a spoločného dobra“.

Umelec utešoval deti po masakri v ruskom Beslane

Autorom výstavy je Pietro Ruffo, ktorý sa inšpiroval Františkovou spoločensko-ekologickou encyklikou Laudato si‘ o starostlivosti o spoločný domov. Rímsky umelec povedal, že „celý Vatikán pozostáva z diel, ktoré boli svojho času súčasným umením“, a tak jeho diela plne zapadajú do tamojšieho kontextu.

Na prezentácii novinárom kurátor exhibície povedal, že počas inaugurácie za účasti pápeža jeden z prítomných kunsthistorikov považoval Ruffove diela za súčasť vatikánskej klasickej zbierky. To značí, aké umelé a skreslené sú často naše predstavy o tom, čo je moderné a klasické umenie, vysvetlil kurátor: „Ľudstvo je v pohybe, nemôže sa zastaviť, a to platí aj o umení.“

Pietro Ruffo sa dostal do povedomia vďaka umeleckému projektu „Umenie a nemocnica v Beslane“ a tvorivým dielňam pre deti, ktoré prežili rukojemnícku drámu v ruskom Beslane v roku 2004. Tamojšiu základnú školu obsadili teroristi a o život prišlo vyše 300 ľudí vrátane detí.

Taliansky umelec sa vo svojich dielach vo Vatikáne zameral na súčasné témy, ktoré popisuje Františkova encyklika, ako migrácia, chudoba, svet internetu a bratstvo. Vytvoril aj denník, v ktorom k citátom z Laudato si‘ pripojil kresby, ktoré chcú ozvláštniť každodennosť. Človek je podľa neho povolaný zamyslieť sa nad širším kontextom a prepojiť svoje každodenné aktivity s veľkými témami dneška.

Knižnica nie je slonovinová veža, hovorí kardinál

V miestnosti s názvom Sala Barberini vyplnil umelec prázdne regály kresbami, ktoré pripomínajú les. „Predstavujem si, že každý deň si knihovník vyberá knihu z regálu, čo predstavuje cestu do úplne nového sveta.“ Les, stromy a lístie, ktoré teraz vypĺňajú regály namiesto kníh, majú tiež poukázať na prepojenie čítania a kníh s vonkajším svetom a prírodou.

Tento opus, ktorý pozýva k dialógu medzi umením a knihami, sa obzvlášť páči kardinálovi José Tolentinovi de Mendonçovi. Ako povedal pre Štandard, tým ukazuje, že knižnica nie je slonovinová veža:

„Táto inštalácia je šťastné a emocionálne stretnutie medzi knižnicou a umením. Starobylá knižnica je pre Vatikán úplne kľúčová a starostlivo ju uchovávame s jej dielami a knihami. Teraz (je v nej aj) osobitný spôsob, akým umelec Pietro Ruffo číta pápežovu encykliku Laudato si‘.

Namiesto kníh dal do knižných regálov les. To nám naozaj veľmi pomáha uvedomiť si, že knižnica nie je slonovinová veža, ktorá stojí mimo súčasnej ľudskej drámy a hlasov, ktoré k nej doliehajú z celého sveta, ale je miesto, kde sa schádza príroda, existencia a život.“

Kardinál José Tolentino de Mendonça v „lese“. Foto: Bohumil Petrík

Novú sálu i výstavu financovali dediči biznismena a filantropa Kirka Kerkoriana, a preto nesie jeho meno. Prispeli tiež nadácia „Sanctuary of Culture Foundation“ a dobrodinci z medzinárodnej únie katolíckych podnikateľov známej pod skratkou Uniapac.

Vstupné na výstavu otvorenú pre verejnosť do konca februára 2022 zahŕňa spomínaný denník (katalóg) s citátmi z Laudato si´ a kresbami talianskeho umelca. Prihlásiť sa treba na webstránke knižnice.


Ďalšie články