Ján Sojka (60) túžil po rodine od nepamäti. Keď ho Boh požehnal štyrmi synmi, viedol ich viere tak, ako bol vždy vedený on sám. Veril, že vedie dobrý kresťanský život, no zároveň v ňom videl svoje pokrytectvo. Keď však jeho synovia prepadli závislostiam, Boh ich priviedol k spoločenstvu Cenacolo, kde sa jeho synovia učili úplne novému životu. A Ján spolu s nimi.

Kto a kde je Boh? Hoci ho niektorí ľudia nepoznajú, odmietajú alebo pre nich neexistuje, iní s ním majú osobný vzťah. V sérii rozhovorov Boh nie je mŕtvy prinášame skutočné príbehy ľudí, ktorí dennodenne chodia okolo nás. Možno sú celkom nenápadní, no nesú v sebe jedinečné poznanie. Ich životné skúsenosti hovoria o Božom konaní a o tom, ako aj v každodennosti cítia, že Boh je živý.

Ako dlho ste ženatý?

Dnes je to už vyše štyridsaťdva rokov, čo znamená, že som sa ženil skôr, než som dovŕšil osemnásť rokov. Hneď potom sa nám narodil náš prvý syn.

Pamätáte si na svoj pocit po tom, ako ste sa dozvedeli, že budete otcom?

Neviem, či dnešní tínedžeri snívajú o deťoch, no ja som sa na tie svoje veľmi tešil. Mal som pätnásť rokov a už vtedy som sníval a premýšľal, ako ich budem vychovávať, akých ľudí z nich spravím. Túžil som mať deti a Pán Boh ma požehnal štyrmi synmi. No nezačalo sa to všetko úplne chvályhodne.

Čo sa stalo?

Zamiloval som sa veľmi mladý v čase, keď ešte neexistovali spoločenstvá, ktoré by nám povedali, ako žiť čistý život. Tak ostala moja manželka tehotná ešte predtým, než sme sa vzali. Vedeli sme, že to nie je úplne správne. Snažil som sa to napraviť a chcel som vziať zodpovednosť za to, čo sme spôsobili. Išli sme za kňazom, vyspovedali sme sa a prijali sme sviatostné manželstvo. Takže som sa stal naozaj mladým otcom, ale keďže som po tom vždy túžil, istým spôsobom som sa na to pripravoval už od puberty.

Ako sa však na to pozeralo vaše okolie?

Vtedy na nás nebolo dvakrát príjemné. Neverili nám, že to manželstvo vydrží. A dnes tu sedím o štyridsaťdva rokov neskôr a viem, že som svoju manželku nikdy nemiloval tak veľmi ako teraz. Kedysi som ju miloval z čistej vášne, dnes ju milujem, pretože je.

Kedysi som manželku miloval z čistej vášne, dnes ju milujem, pretože je.

Bolo pre vás náročné dostať sa do roly otca v takomto mladom veku?

Vtedy som to takto nebral. K výchove som sa snažil pristupovať najlepšie, ako som vedel. Všetko, čo som dostal, som sa snažil aj odovzdať a všetko, čo som sa naučil pri svojej vlastnej výchove, som sa snažil aplikovať do výchovy mojich detí. Samozrejme, že to bolo náročnejšie, keďže som bol neskúsený, no moja túžba mať deti a rodinu bola veľmi silná.

Boli ste v mladosti vedený k viere?

Mal som veľmi dobrých rodičov, ktorí ma milovali, starali sa o mňa a viedli ma k viere. Rodičia sa narodili v Rumunsku a počas celého obdobia totality sa ma snažili vychovávať ako kresťana. Chodil som na náboženstvo, do kostola a dokonca som pravidelne miništroval. Môžem so cťou povedať, že všetky moje základy viery pochádzajú od nich, od mojich drahých rodičov.

Našiel som si aj kresťanské dievča a spoločne sme sa snažili prežívať našu vieru. Samozrejme, nedarilo sa nám to vždy. Moja viera bola niekedy až príliš tradičná a málo živá, dôsledkom čoho som začal zlyhávať v mnohých oblastiach.

O čo išlo?

Keby som mal na túto otázku odpovedať predtým, tak by som to nevedel. Nedokázal som vidieť pravú podstatu svojho problému. Dnes to už viem presne. Bolo to pokrytectvo. To je to slovo, na ktoré som postupom času prišiel a ktoré opisovalo moje prežívanie viery. Bol som veľmi nestály, jeden deň som túžil dávať všetok svoj času Bohu a stretávať sa len s kresťanmi, no a keď sa mi na tom niečo nepáčilo, tak som to jednoducho zmenil a žil tak, ako sa mi v tej chvíli zachcelo.

Pamätáte si na konkrétny moment, keď ste zažili živý dotyk Boha?

Možno by ste takúto odpoveď nečakali, no prvý moment, keď som zažil živý dotyk Boha, bolo moje počatie. Nezáleží na tom, že si ho nepamätám. Viem, že Boh ku mne vtedy vstúpil prvýkrát. Potom bolo milión momentov, keď sa ma Boh dotkol – a ja som o tom ani nevedel. Moja maminka ma vodila ako chlapca celý život do kostola. Miništroval som, poznal som snáď každú kostolnú pesničku – a možno práve preto mi viera v určitom bode zovšednela.

Vedeli by ste v stručnosti opísať svoju cestu k živému Bohu?

Dôležitým míľnikom na mojej ceste bolo spoločenstvo Cenacolo. Tam som spoznal, že Boh ľudí neodsudzuje, snaží sa im pomôcť. Stretol som tam mnoho mladých ľudí, ktorí dostali druhú šancu, chytili sa jej a Boh ich zachránil. Bolo neuveriteľné vidieť osudy stratených ľudí, ktorých život visel na vlásku. Život mnohých z nich sa zdal prehraný. Našli ich pri kontajneroch, s rozpadnutými pľúcami a bez zubov. Priviedli ich do Cenacola a zrazu svedčia o tom, aký je Pán Boh dobrý. Vidieť tieto premeny a zázraky bolo pre mňa veľkým svedectvom o Božej všemohúcnosti.

Do tohto spoločenstva ste sa dostali prostredníctvom svojich synov. Mohli by ste priblížiť aj túto cestu?

Moji synovia postupne prichádzali k prvým skúsenostiam s alkoholom a drogami, o ktorých som zo začiatku nevedel. Postupne to gradovalo a keď za mnou prišiel môj syn, že má problém s pervitínom, tak som nevedel, čo robiť. Povedal som mu, že ho mám rád a že mu skrze tú lásku dávam určité podmienky, ktorými sa má riadiť. Nie je ľahké byť tvrdý k vlastným deťom, keď sú v úplnom fyzickom a psychickom zúfalstve. Cítil som veľký strach a úzkosť.

No vedel som, že tieto podmienky môj syn musí dodržať a ja na nich musím trvať. Potom sme našli spoločenstvo Cenacolo, ktoré učí ľudí zbaviť sa rôznych závislostí. Stali sme sa jeho súčasťou. Moji dvaja synovia strávili v tejto komunite tri a pol roka. Doslova sa tam učili novému životu.

Nie je ľahké byť tvrdý k vlastným deťom, keď sú v úplnom fyzickom a psychickom zúfalstve. Cítil som veľký strach a úzkosť.

https://www.youtube.com/watch?v=0og1Q5MlwTQ&t=2s

Obviňovali ste sa za ich závislosti?

(viac…)




Najnovšie autorské články