- Regióny
Kým francúzski pravičiari súperia medzi sebou, Zemmour stále rastie. Diktuje témy a nedokážu mu konkurovať
repulikani_twitter_Pascal_France Uchádzači o prezidentskú kandidatúru zo strany Republikáni. Zľava Michel Barnier, Xavier Bertrand, Eric Ciotti, Philippe Juvin a Valérie Pécressová. Zdroj: Twitter / Pascal FrancePodporujú jadrovú energiu, vymedzujú sa proti imigrácii a ich hlavným súperom je Emmanuel Macron. Pätica francúzskych pravičiarov v televíznej debate súperila o hlasy straníkov. Iba jeden z nich sa môže stať prezidentským kandidátom. Kým diskutujú, Zemmour rastie v prieskumoch a dovolil si to, čo by iným neprešlo.
Francúzsku pravicu kedysi reprezentovali silní politickí lídri. Charles de Gaulle, Valéry Giscard d’Estaing, Jacques Chirac či Nicolas Sarkozy boli mená, ktoré sa zapísali do histórie a dokázali zburcovať davy. Pravica (republikáni, gaullisti a ich mutácie) sa roky striedali pri moci so socialistami.
Ostatných desať rokov, po odchode Nicolasa Sarkozyho z Elyzejského paláca, si strana Republikáni nedokáže nájsť presvedčivého lídra. Partaj sa preto rozhodla pre stranícke primárky, v ktorých v štyroch televíznych debatách súperia piati kandidáti: Michel Barnier, Xavier Bertrand, Valérie Pécressová, Eric Ciotti a Philippe Juvin.
Favoritom je zatiaľ bývalý minister práce Xavier Bertrand s nadpolovičnou podporou straníkov, na druhom mieste je bývalý brexitový vyjednávač Michel Barnier s 26 percentami a na treťom šéfka regiónu Ile-de-France (metropolitnej oblasti Paríža) Valérie Pécressová so 16-percentnou podporou.
Bezpečnosť, drogy a problematické štvrte
Prvá debata podľa pozorovateľov nepriniesla šokujúce odhalenia alebo nečakané vyjadrenia. Spája ich kritika Macrona: Barnier a Pécressová v diskusii vylúčili, že by vstúpili do jeho vlády, ak by opäť vyhral. Zaujímavé odpovede priniesla otázka, kam by smerovali ich prvé kroky, keby vyhrali vo voľbách.
„Mojá prvá cesta by bola spolu s ministrom vnútra do štvrtí na severe Marseille. Chcem ukázať tam, kde Emmanuel Macron zlyhal, že naša republika o nijaké časti územia neprišla,“ vyhlásil Betrand.
Podobne sa vyjadril Éric Ciotti s tým, že drogoví díleri podľa neho majú pod kontrolou päťso mestských štvrtí vo Francúzsku. Jediná ženská kandidátka Valérie Pécressová by zasa navštívila autistické deti. Barnier a Juvin by zašli do robotníckych a vidieckych oblastí.
Moderátor im pripomenul, že ani jeden z nich si nevybral za miesto prvej cesty Berlín, kam išli po zvolení všetci traja poslední prezidenti (Macron, Hollande, Sarkozy). Zaznelo viacero návrhov na bezpečnostné opatrenia, rozšírenie kapacity väzníc, obmedzenie nosenia moslimských šatiek na univerzitách.
V migrácii najtvrdší Barnier
Za obmedzenie imigrácie do Francúzska sa vyjadrili všetci piati kandidáti. Podľa očakávaní Michel Barnier zopakoval, že chce na tri až päť rokov zastaviť imigráciu do Francúzska. V Štandarde sme v septembri písali o tom, že v tejto oblasti chce dokonca právny frexit a navrhuje podobné kroky ako Poľsko.
Vymedzil sa proti teórii veľkej výmeny (grand remplacement), ktorá hovorí o systematickom nahradzovaní pôvodných obyvateľov Francúzska prisťahovalcami z Afriky a Blízkeho východu. Teóriu spopularizoval filozof Renaud Camus a jej hlavným nositeľom je v súčasnosti publicista Éric Zemmour.
Za jadro, proti veterným turbínam
Francúzsko je známe využívaním a ďalším vývojom jadrovej energie, pravica dupľom. Niet div, že téme rezonovala aj televíznej debate. Kým Bertrand by dal postaviť desať jadrových elektrární, Pécressová aspoň šesť.
Pri veterných turbínach už piati pravičiari neboli zajedno. Téma ostatné mesiace rezonuje vo francúzskej verejnej debate.
„Francúzske scenérie tvoria našu krajinu, zastavím anarchickú výstavbu veterných turbín,“ uviedol Bertrand. Jeho stranícka súperka namietala, že pri ceste k bezuhlíkovej budúcnosti sa im úplne vyhnúť nedá.
Republikáni sa hádajú, Zemmour rastie
Vo viacerých témach priamo či nepriamo zaznelo meno Érica Zemmoura, ktorý v nedeľu vyhlásil, že je pripravený kandidovať a už si len vyberá spôsob a načasovanie. Doteraz sa o kandidatúre vyjadroval neurčito.
Republikáni sa nevedeli dohodnúť, kto bude kandidovať. Idú mesiac diskutovať na televíznych obrazovkách. Až na začiatku decembra si potom vyše 100-tisíc straníkov vyberie jedného z nich, kto bude vyzývateľom súčasného prezidenta Emmanuela Macrona.
Zemmour nemohúcnosť súpera využil, predbehol pravičiarov a odsunul ich až na štvrtú priečku. V prieskumoch sa opakovane dostal na druhú priečku za Macrona a je možné, že postúpi do druhého kola namiesto Marine Le Penovej.
Aby toho nebolo málo, pravé krídlo Republikánov zvažuje, že podporí Zemmoura. Názorovo je im bližší, ich vlastná strana je nejednotná a vnímajú ho ako možného zjednotiteľa celej pravice, keďže oslovuje voličov Marine Le Penovej.
Zemmour si dovolil siahnuť na symbol
Prešlo mu dokonca aj to, čo sa vo Francúzsku len tak neodpúšťa. Len pár dní pred 51. výročím smrti generála Charlesa de Gaulla, hrdinu francúzskeho odboja a prezidenta, sa zastal jeho protipólu Philippa Pétaina. Ten bol na čele Vichystického Francúzska, režimu kolaburujúceho s Adolfom Hitlerom.
Zemmour (pôvodom berberský žid) tvrdí, že Pétain zachránil počas vojny pred smrťou viacero židovských rodín. Pierre de Gaulle, vnuk známej postavy francúzskej histórie, to považuje za urážku. „Moju tetu aj pratetu deportovali za účasť v odboji. Pétain zašiel v protižidovských zákonoch ďalej ako Hitler, ktorý z toho bol sám prekvapený.“
Podľa niektorých zdrojov je tento spor jedným z dôvodov, prečo si Zemmour na rozdiel od republikánov a Le Penovej nešiel v utorok pripomenúť výročie smrti de Gaulla – nechcel riskovať stretnutie s jeho vnukom.
Ďalšie články
V Nemecku sa dvíha vlna odporu proti zelenému socializmu
