Zerowasterka: Mladí ľudia vedia, že to, ako žijeme, nie je v súlade s prírodou. Chcú to meniť

Danka Moderdovská. Foto: archív D. Moderdovskej

Danka Moderdovská, na sociálnych sieťach známa ako zerowasterka, je mama, autorka ekoknižiek pre deti so širokým portfóliom sledovateľov na sieti TikTok. Prednáša o bezodpadovom spôsobe života a snaží sa motivovať Slovensko k osobnej aktivite pri ochrane našej planéty. Kedy si uvedomila, že planétu treba ochraňovať a začať žiť bez odpadu, prezradila v rozhovore pre Štandard. 

Váš internetový pseudonym je zerowasterka. Mnohí slovné spojenie zero waste poznajú, ale veľmi mu nerozumejú. Mohli by ste ho objasniť?

Zero waste je anglický názov, ktorý znamená nulový odpad. Nie je to len pojem, je to cieľ a životný štýl. Snaha o život tak, aby sme tvorili čo najmenej odpadu, ktorý nesmierne zaťažuje našu planétu.

Kedy ste si osobne uvedomili, že ochrana planéty je dôležitá téma? 

Vieme to všetci, veď vidíme, čo sa deje okolo nás. Ale také ozajstné uvedomenie prišlo u mňa až na dovolenke v Thajsku. More tam deň čo deň vyplavovalo nesmierne množstvá odpadu. Najmä plastového. Každý deň to tam čistili, ale na druhý deň to bolo rovnaké. Dostávali sme v hoteli denne aj päť plastových fliaš vody a keď som ju raz tak držala v rukách, uvedomila som si, že aj ja som toho súčasťou, tvorcom tohto problému. Odvtedy sa moje vnímanie a hlavne moje každodenné kroky zmenili.

Viedli vás už od malička k udržateľnému životnému štýlu?

Nie. V komunizme bola ochrana životného prostredia na vedľajšej koľaji. Nanajvýš sme zo školy išli vyzbierať odpadky. Ale ako ich netvoriť, o tom sa učíme až teraz. Preto sa o tom snažím hovoriť s mojím synom a viesť ho tak, aby to nielen robil, ale tomu aj rozumel. Naše každodenné kroky a rozhodnutia majú následky a bola by som rada, keby boli čo najmenej škodlivé pre našu planétu. 

Kde začať?

Nie je to ťažké. Stačí si povedať, začínam dnes. Na začiatok si zoberte jednu zmenu. Takú, o ktorej si myslíte, že ju zvládnete. Zamerajte sa napríklad na pitie. Noste si vlastnú fľašu na vodu. Všade. Do práce, do školy, na nákupy, na cesty vlakom, na prechádzku alebo do čakárne u lekára. Nekupujte zbytočne sýtené vody v jednorazových fľašiach. Takisto si môžete nosiť aj vlastný hrnček na kávu. Ušetríte veľa plastových pohárov. Chvíľu to trvá, kým na to pri odchode z domu prestanete myslieť. 

Na začiatok si zoberte jednu zmenu. Takú, o ktorej si myslíte, že ju zvládnete.

Potom ako si zvyknete, vyberte si niečo nové. Napríklad vyskúšať tuhý šampón. Ten sa dá kúpiť bez obalu alebo len v papierovom obale. Ušetríte tak planéte plastový obal, ktorý by ste vyhodili.

Alebo sa zamerajte na jedlo a snažte sa spotrebovať všetko. Veľa zvyškov sa dá ešte zužitkovať. Napríklad z jablkových šupiek a ohryzkov sa dá urobiť ocot. Z prezretých banánov muffiny, z mrkvovej vňate zasa pesto. Prípadne sa zamerajte na to, ako nakupovať len toľko, koľko naozaj spotrebujete a nakupovať potraviny v obaloch šetrnejších k prírode.

Kde končí odpad, ktorý vyprodukujeme?

Zmesový odpad končí na skládkach. V lepšom prípade v spaľovniach, ale tie máme na Slovensku len dve. Stále sa málo recykluje – a to je veľká škoda. Papier sa dá ešte spracovať, sklo a kovy taktiež. S plastom je to komplikovanejšie, ale aj tam už existujú technológie, ktoré určité plasty vedia znova použiť. Ale nie všetky.​ Žiaľ. Veľa odpadu sa však tvorí úplne zbytočne. Dá sa to aj inak a o tom nás učí zero waste. Ako netvoriť tento zbytočný odpad.

Prečo ste sa rozhodli písať knihy práve pre deti?

Bola to taká milá náhoda. Chcela som synčekovi vysvetliť, prečo sú mikroténové vrecúška pri nákupoch pre planétu škodlivé a prečo my používame vlastné látkové vrecká. Ako vysvetlíte trojročnému dieťaťu, čo je plast a mikrotén? Ako má pochopiť dobové problémy životného prostredia? Tak som mu začala hovoriť príbeh o planéte Zem, ako sa usmieva pri tých látkových vreckách a ako plače pri mikroténových. Z jedného príbehu bolo päť a knižka bola na svete. 

Danka Moderdovská. Foto: archív D. Moderdovskej

O čom sú vaše knihy? Koľko ich je? Plánujete ďalšie?

Knižka sa volá Planéta Zem sa usmieva a je o rodine Zelenkovcov, ktorí majú tri deti a všetci sa snažia robiť veci tak, aby sa planéta Zem usmievala. Každý príbeh v knižke sa opiera o realitu a približuje deťom témy zero waste a ako aj oni môžu chrániť našu krásnu planétu. Vydala som aj druhý diel a teraz práve príde na svet tretí. Deti si planétu a jej príbehy veľmi obľúbili, čo ma nesmierne teší.

Ako je možné v tejto problematike vzdelávať aj dospelých?

Pre dospelých o zero waste prednášam. Navštevujem firmy, organizácie, podujatia, kde prednášam a robím workshopy. Dospelí majú tú výhodu, že si môžu informácie alebo tipy ľahko nájsť na internete. Napriek tomu mám pocit, že je lepšie to vidieť ako čítať. Ľudia majú radi tipy, ktoré fungujú a sú jednoduché, pripravené na použitie, aby sa nemuseli predierať tisíckami informácií. Vidím pokroky, ktoré sa dejú,​ keď sa ľudia správne naladia.

Ľudia majú radi tipy, ktoré fungujú a sú jednoduché, aby sa nemuseli predierať tisíckami informácií.

Ako ste sa dostali k sociálnym médiám? V čom vidíte ich prínos?

Priznám sa, že sociálne siete boli pre mňa veľká výzva. Však ja som vyrastala s čiernobielym televízorom. Je to zručnosť, ktorá je momentálne veľmi potrebná. ​Žijeme so sociálnymi sieťami v úzkom vzťahu, v dennodennom spojení. Ich prínos vidím v tom, že ktokoľvek môže dnes osloviť verejnosť. Napríklad aj ja. Môžete tak komunikovať to, čo je pre vás dôležité. Predtým to všetko mala v rukách malá skupina vyvolených, ktorí tvorili mienku v televízii, rádiu alebo novinách. Dnes sa môžeme kedykoľvek vyjadriť aj my, obyčajní ľudia.

Pre mnohých je sieť TikTok stále záhadná. Ako to tam funguje a ako sa vám podarilo dosiahnuť množstvo reakcií od prevažne mladého publika?

TikTok bol pre mňa kanál pre teenagerov. Nevenovala som mu pozornosť. Ale raz ma kamarátka nahovorila urobiť krátke video o lufe – prírodnej špongii z tekvice, ktorú používam na umývanie riadu a ktorá sa dá kompostovať. A video vystrelilo. Za pár dní malo vyše 300-tisíc pozretí a ja som mala niekoľko desiatok tisíc sledovateľov. Spravili sme druhé video a už sa to nedalo zastaviť.

Mladí ľudia chcú vedieť, ako na zero waste. Nikto ich to v škole alebo doma neučí, preto ich to oslovilo. Vedia, že to, ako žijeme. nie je v súlade s prírodou a chcú to meniť. ​Čítam to v ich komentároch, vidím to v číslach mojich videí. TikTok je kanál, ktorý je pre nich zrozumiteľný a naladený na nich. Tak prečo nie? A hlavne, čoraz viac starších ľudí tiktokuje, lebo je to aj veľká sranda a mňa osobne to čoraz viac baví.

Zdá sa, že naša mladšia generácia je viac ochotná naskočiť na zero waste životný štýl ako generácia našich rodičov. Čím to je?

Je to tak. Generácia našich rodičov síce vie, že ten zero-waste je dobrá vec, ale už akoby nevládali, už im je ťažšie vyjsť zóny pohodlia a zmeniť svoje návyky. Moji rodičia, napriek tomu, že sú moji fanúšikovia, stále nakupujú do spomínaných mikroténových vrecúšok a je im zaťažko triediť odpad. Na druhej strane sa nájdu aj starší nadšenci a na prednáškach dávajú rady a tešia sa, že sa modernizujú ​recepty našich prastarých mám.

Moji rodičia, napriek tomu, že sú moji fanúšikovia, stále nakupujú do mikroténových vrecúšok a je im zaťažko triediť odpad.

Je možné žiť úplne bez odpadu? Najmä v dobe, keď sa takmer všetko predáva v plastovom obale.

Treba sa na to pozerať tak, že aj naše telo produkuje odpad. Akokoľvek sa budeme snažiť, nejaký ten odpad po nás zostane. Ide však o to aký. Najlepšie taký, ktorý sa vie rozložiť alebo ešte využiť. Tak žili tie naše prastaré mamy. V dnešnej dobe je to ťažšie, ale nie nemožné.

Nákup vecí v plastových obaloch sa dá obmedziť. Potraviny ako zelenina a ovocie sa dá kúpiť aj nebalené. Suché potraviny sa dajú kúpiť v papierových obaloch alebo v bezobalových obchodoch. Kozmetika už teraz vie byť kompletne bezplastová. Šampón, kondicionér, telové mydlo, make-up, krém, balzam na pery a iné majú svoje alternatívy v tuhej forme a papierovom obale. Problém vidím v mlieku a mäsových výrobkoch. Tam je doba plastová, ale v iných oblastiach to ide na 90 percent obmedziť.

Danka Moderdovská. Foto: archív D. Moderdovskej

Ako sa žije zero waste vo veľkomeste?

Ako všetko, má svoje výhody a nevýhody. Výhoda je to, že je tu vytvorená veľmi silná komunita a tipy na zero waste vo všetkých smeroch sa zdieľajú. Podporujeme sa. Máme tu niekoľko bezobalových obchodov. Niektoré sídliská majú dokonca svoje komunitné záhrady, kompostujú a majú vlastné včelie úle. Ide to, keď​ sa chce. Nevýhoda je, že sa kompostuje málo. Je problém ekologicky spracovať kuchynský odpad a pritom ten tvorí polovicu zmesového odpadu. Zbytočne tak končí v spaľovni a na skládkach. 

Vedeli by ste nám objasniť pojem fast fashion?

Rýchla ​móda. Každé dva týždne meniace sa oblečenie v obchodoch. Nízke ceny. Neskutočné množstvá tovaru, ktoré sa nestíha vykúpiť. Oblečenie známych značiek vyrobené v krajinách tretieho sveta. Neľudské podmienky tých, ktorí látky vyrábajú a šijú. A nevykúpené státisíce kusov oblečenia končí na skládkach alebo sa posiela do Afriky, kde sa páli a znečisťuje životné prostredie v tých najchudobnejších oblastiach sveta.

​K fast fashion nás vychovali v podstate obchody a ich neustále sa meniace kolekcie. Kým neprestanú oni, dá sa vôbec niečo s fast fashion urobiť, okrem toho, že osobne tento trend nepodporím? 

Kúpa produktu dáva značke najavo, že sa mi ich výrobok páči. Keď produkt nekúpim, dávam im najavo, že to, čo robia, sa mi nepáči. Chce to však ešte viac. Chce to písať značkám, komentovať na ich sociálnych sieťach, konfrontovať ich. Žiaľ, ľudia majú radi nízke ceny a majú radi nové trendové oblečenie​. Takže v prvom rade, treba ľudí informovať, stále dokola im hovoriť, o čo tu ide. Problému textilného priemyslu sa venujem aj v knižke Planéta Zem sa usmieva 3. Deti by tiež o tom mali vedieť, aby sa mohli v budúcnosti rozhodovať v prospech našej planéty.

Aj pápež František neustále vyzýva na ochranu životného prostredia. Zachytili ste v tomto smere jeho iniciatívu?

Zachytila a veľmi sa tomu teším. Vážim si jeho veľké srdce a otvorenú myseľ. Aj on vidí a cíti, že je čas konať a som rada, že túto tému oslovuje. Žijeme na dlh a ten budú splácať naše deti. 

Už len to, ako málo recyklujeme, nám ukazuje, ako na tom sme. A pritom je to také jednoduché a ešte aj farebne rozlíšené, že aj deti v škôlke to pochopia.

Mnoho sa vraví o tom, čo by sme mali v smere udržateľného životného štýlu napraviť. Mohli by ste, naopak, vymenovať praktiky, ktoré už robíme ako spoločnosť a sú pre planétu dobré? 

Ťažko sa mi odpovedá. Chcem byť pozitívna, ale nejde mi to. Ako spoločnosť napredujeme veľmi pomaly. Už len to, ako málo recyklujeme, nám ukazuje, ako na tom sme. A pritom je to také jednoduché a ešte aj farebne rozlíšené, že aj deti v škôlke to pochopia. Takže nebudem oslavovať spoločnosť. Praktiky dobré pre planétu vidím skôr na komunitných a individuálnych úrovniach. Tam sa deje veľa a verím, že sa to bude nabaľovať ako snehová guľa. Držme si palce.

Miroslava Melicherčíková
Ďalšie články