Krčméry: Na Vianoce môže byť celé Slovensko čierne. V novom roku bude treba ďalšie dve dávky vakcíny

TK prezidentky SR s expertmi v súvislosti s aktuálnou pandemickou situáciou a celoplošným testovaním Vladimír Krčméry. Foto: Martin Baumann/TASR

Čoskoro bude zrejme celé Slovensko čierne, lebo počet hospitalizovaných môže byť na Vianoce aj päťtisíc. Ak nestanovíme núdzový stav s výnimkami pre zaočkovaných, zdravotníctvo skolabuje. Zdravotnú starostlivosť potom nedostanú zaočkovaní ani nezaočkovaní. Účinnosť vakcín klesá, v novom roku budeme možno potrebovať ďalšie dve dávky. Lieky by sa nemali masovo používať ako náhrada za vakcínu, lebo voči nim vzrastie rezistencia. Ochrana zdravia má prednosť pred právami jednotlivca, demokraciu môžeme uplatňovať len medzi živými, hovorí infektológ a člen konzília odborníkov Vladimír Krčméry.

Od pondelka platia na polovici Slovenska tie najprísnejšie opatrenia. V konzíliu odborníkov vidíte situáciu dopredu. Pribudnú aj ďalšie čierne okresy?

Už pred Sviatkom všetkých svätých sme odporučili obmedziť mobilitu ľudí v problémových okresoch, lebo o chvíľu budú všetky problémové. Zabezpečiť, aby netrpeli aj zaočkovaní, sa dá jediným spôsobom. Vyhlásiť núdzový stav a dať z neho výnimky pre zaočkovaných.

Čo by to v praxi znamenalo pre očkovancov?

Netýkalo by sa ich obmedzenie vychádzania, odporúčaný home-office či obmedzenie zhromažďovania. Občania, ktorí si vážia svoje zdravie, nebudú trpieť kvôli nezaočkovaným. Zároveň tým chránime zdravotný systém pre nezaočkovaných. Nemocnice a zdravotníci sú v takom stave, že nebudú vedieť poskytovať zdravotnú starostlivosť pre všetkých. Prečo by sme mali nechať skolabovať zdravotný systém ľuďmi, ktorí sú menej disciplinovaní a poškodiť tým všetkých? Právne sa to dá spraviť len reštrikciou, z ktorej budú mať výnimky zaočkovaní.

Čo si predstaviť pod tým, že všetky okresy budú čoskoro problémové?

Keby nemali jednotlivé okresy žolíka, celé Slovensko by bolo čierne. Čierne bude asi aj tak, lebo počet hospitalizovaných môže byť na Vianoce aj päťtisíc a vtedy nebudú žiadne žolíky platiť.

Čiže ani Bratislava nemá istotu, že bude v najhoršom prípade červená?

Ani Bratislava nemá istotu. Keby nemala dvoch žolíkov, už teraz by bola čierna. Vyčerpali sme všetky možnosti, ako presvedčiť ľudí, aby sa dobrovoľne zaočkovali. V tejto fáze musíme začať chrániť zaočkovaných aj nezaočkovaných. Nezaočkovaných preto, aby sa pre nich našlo v nemocnici lôžko, a zaočkovaných, aby nemuseli mať menšie práva.

Stotožňujete sa s myšlienkou ministerstva zdravotníctva o lokálnom núdzovom stave?

Myslím si, že núdzový stav sa čoskoro bude musieť týkať celého Slovenska. Zatiaľ ho treba začať uplatňovať aspoň lokálne. Možno to zaberie a niektoré okresy sa zmobilizujú k vyššej zaočkovanosti. Nedávam tomu veľkú šancu, lebo pribúda nedisciplinovanosti. Ľudia prestávajú nosiť rúška a napádajú tých, čo rúška nosia.

Očkovanie je veľmi dôležité, ale hlavnú stratégiu by som zmenil na O-R-O (očkovanie-rúško-odstup). Ak sa spoľahneme len na očkovanie, stane sa to, čo vo Veľkej Británii, kde mali pri 75-percentnej zaočkovanosti vysoké denné prírastky, a preto museli stanoviť reštriktívne opatrenia. Minulý rok sa nám vďaka núdzovému stavu a plošnému testovaniu podarilo prečkať do nového roka, kde sme už mali vakcínu.

Takmer od polovice decembra už ale platil aj lockdown.

Terajšie vyhlásenie núdzového stavu bude mať dočasný efekt, ale potrebujeme ho. Po Novom roku začne pribúdať počet zaočkovaných posilňujúcou dávkou a situácia sa do Veľkej noci stabilizuje. Pri chrípke máme očkovaciu sezónu rok. Pri koronavíruse zatiaľ deväť mesiacov, ale postupne sa možno prepracujeme k vakcíne, ktorá bude mať účinnosť dva alebo štyri roky.

Je zatiaľ správne vyhýbať sa celoštátnym obmedzeniam?

Zatiaľ stačí lokálny núdzový stav. Tri-štyri týždne pred Vianocami by mal podľa mňa platiť celoštátny núdzový stav s výnimkou pre zaočkovaných. Len tak môžeme na sviatky uvoľniť spoločnosť. Inak by sme museli stanovovať stále nové reštrikcie, čo je veľmi zložité a politicky málo priechodné.

Strany Sloboda a Solidarita a Za ľudí si nemyslia, že je potrebné stanoviť núdzový stav. Zdá sa, že toto opatrenie nie je politicky priechodné ani teraz.

Ak si to dané strany nemyslia, budeme trochu čakať. Keď skolabuje zdravotníctvo, bude to zreteľnejšie. V konzíliu sme trpezliví, o núdzovom stave sa bavíme už aspoň tri týždne. Ak politici chcú, aby sa situácia ešte zhoršila, môžeme to len rešpektovať. Nemáme páky zmeniť to. Vyhlásiť stav núdze je v kompetencii vlády.

Na stabilizovanie zdravotníctva by pomohli aspoň tri týždne. Hrozí, že v novom roku sa k zdravotnej starostlivosti nedostanú ani tí nezaočkovaní, ktorí budú potrebovať hocijakú pomoc, lebo nemocnice budú plné ich nezaočkovanými kolegami chorými na COVID-19.

Sú súčasné rozhodnutia odborné alebo politické?

Nikto nechce stratiť voličov, ale týmto postojom môžu strany stratiť zodpovednejších – zaočkovaných – voličov. V teréne niekoľko mesiacov zaznievala kritika, prečo polícia nekoná ráznejšie. Teraz o tom píšu už aj médiá. Núdzový stav by vyriešil súčasné napádanie policajtov a záchranárov, lebo by zaň hrozili vyššie trestné sadzby. Spoločnosť by nejaký čas musela držať spolu.

Vladimír Krčméry a predseda vlády Eduard Heger (OĽaNO). Foto: TASR/Pavel Neubauer

Teda robíme politické rozhodnutia.

Doteraz sa vláda mohla správať, akoby bolo dva mesiace pred voľbami. Ministri robili pozitívne rozhodnutia. Sú chvíle, keď vláda musí robiť aj menej príjemné rozhodnutia, ktoré však ocení história. Ak sa bude vláda naďalej tváriť, že je tesne pred voľbami a nechce robiť nepríjemné kroky, môže sa stať, že padne. Raz totiž prídeme do bodu, keď pribúdanie mŕtvych a kolaps zdravotníctva budú neúnosné, a zodpovednosť ponesie ministerstvo zdravotníctva a zvyšok vlády.

Pády vlád prispievajú k chaosu. Ak nechceme stále meniť ministrov, mať predčasné voľby a súčasne chceme stabilizovať zdravotníctvo a nechať deti v školách, je lepšie prijať na niekoľko týždňov nepríjemné opatrenia. Na Vianoce by mali byť registrované dva nové perorálne lieky proti covidu aj nové vakcíny.

Lockdown odmieta podľa prieskumu Ako sa máte Slovensko? viac než 45 percent občanov.

Stav núdze a lockdown nemusia byť nevyhnutne spojené. Ani ja nepodporujem úplný lockdown. Som za núdzový stav s výnimkami pre zaočkovaných. Tí budú môcť voľne pracovať, cestovať či navštevovať hotely a wellness centrá. Až keď počet hospitalizovaných stúpne nad určitú hranicu, dôjde k čiastočnému alebo absolútnemu zákazu vychádzania.

V Taliansku alebo Grécku sa musíte každé dva dni testovať, ak nie ste plne zaočkovaný, inak nemôžete ísť do práce. V Európe je takých štátov asi šesť. Grécko je kolískou demokracie, zrejme nemôžeme tvrdiť, že je nedemokratické.

Grécky premiér povedal, že Grécko zvláda pandémiu vďaka tomu, že počúva odborníkov. To sa na Slovensku nedialo a ani nedeje.

Nehovorím, že my na tom nemáme svoj podiel, ale antivaxerské skupiny za posledný rok v očiach verejnosti skompromitovali časť odborníkov. Je to klasický spôsob, ako vytvoriť atmosféru bez autorít. Paušálna neúcta k autoritám vedie pri akejkoľvek pandémii vždy k vysokej úmrtnosti. Ak zlikvidujete autority, epidémia sa šíri a vzniká chaos alebo občianska vojna.

Spomínali ste štáty, kde platia prísnejšie pravidlá. Na príklade Talianska či Francúzska vidíme, že ak sa zamestnanie podmieni covid pasom, väčšina sa nakoniec zaočkuje. To navrhuje aj konzílium.

Postupne sa do toho zapájajú aj ďalšie štáty, je ich takmer desať. Dôrazne alebo veľmi dôrazne naznačujú, že nechcú, aby očkovaní doplácali na neočkovaných.

Analytici z Dát bez pátosu hovoria, že kľúčové je zaočkovať takmer 190-tisíc seniorov.

Potrebné je zaočkovať seniorov a aj tých, čo sa o nich starajú. Radi by sme robili výjazdy a doočkovali seniorov, ale zdravotníctvo to nestíha a očkovacie tímy čelia útokom. Núdzový stav by túto agresiu zastavil a získali by sme skoro mesiac na doočkovanie rizikovej skupiny.

Epidemiologička Henrieta Hudečková v nedávnom rozhovore pre Štandard uviedla, že kedysi poznala iných antivaxerov a dnes je to skôr o agresivite. Ľudia vraj nevedia, proti čomu bojujú.

S tým sa úplne stotožňujem.

Na snímke účastníci protestu proti očkovaniu a vláde SR pred Prezidentským palácom 1. septembra 2021 v Bratislave. Foto: TASR/Jakub Kotian

Sú rôzne protesty v obchodoch a útoky na zdravotníkov skôr výsledkom spoliehania sa na to, čo hovorí niekto na internete, než vlastným presvedčením aktérov?

Áno. Väčšina serióznych médií aj televízie sú na strane očkovania. Odporcovia sú síce v menšine, ale majú prístup na sociálne siete, a preto sú hlasnejší. V histórii Slovenska poznáme veľa prípadov, keď väčšina bola mlčiaca. Núdzový stav umožní komunikačnú rovnováhu.

Informačná nerovnosť spôsobuje u časti spoločnosti agresiu. Sprísnenie mobility pre nezaočkovaných je v ich prospech. Nepoznám prípad, kedy by zdravotníci odmietli nezaočkovaného v ťažkom stave – práve naopak. Nezaočkovaní tvoria 80 percent lôžok na ventilátoroch.

Budeme sa snažiť presvedčiť tých, čo sa nechcú očkovať, že je to v ich prospech. Chceme im tak zabezpečiť ústavné právo na zdravotnú starostlivosť. Bez núdzového stavu zdravotníctvo skolabuje. Nebude miesto nielen pre nezaočkovaných, ale aj pre očkovaných, ktorí budú mať iné choroby. Jedni sa nedostanú do nemocnice s covidom a druhí na takzvanú bielu medicínu.

Nebudú výhody pre zaočkovaných pre túto neinformovanú časť spoločnosti ešte demotivujúcejšie?

V pravom slova zmysle ich nezvýhodňujeme, len im vraciame zaslúženú slobodu. Je normálne, že zaočkovaní sa dožadujú väčšej slobody. Možno bola ich motívom na očkovanie práve sloboda a nie zdravie. Opakujem: obmedzenie cestovania a vychádzania je aj v prospech neočkovaných, lebo bude menej nakazených a tí, čo sa nakazia, nájdu miesto v nemocnici.

Dá sa v praxi odkontrolovať, či si výhody užívajú skutočne len očkovaní?

Myslím si, že vláda by už dávnejšie stanovila výnimky z covid automatu v čiernej farbe, keby bolo možné odkontrolovať, že výhody budú platiť len pre zaočkovaných a tých, čo covid prekonali. Zatiaľ máme pocit, že to zamestnávatelia ani prevádzky nedokážu odkontrolovať. Veľkou výhodou je aplikácia na kontrolu covid pasov, ktorú si môžu bezplatne stiahnuť. Na účinnú kontrolu potrebujeme pomoc polície, lebo verejní hygienici sú veľmi preťažení a napádaní. V núdzovom stave by ich museli ľudia viac rešpektovať.

Osobne poznám prípady, keď sa zaočkovaný človek nakazil a vírus preniesol na ostatných kolegov vrátane tých, čo boli tiež plne očkovaní.

Frekvencia prenosu je u plne očkovaného sedemnásobne nižšia a aj jeho vírusová nálož je 5- až 10-násobne nižšia. V štatistike nových prípadov je denne okolo 20 percent zaočkovaných. Ale ťažké stavy na umelej pľúcnej ventilácii a úmrtia očkovaných, ktorí sa zaštepili pred menej než pol rokom, tvoria pomer 1:5 až 1:10. Plne zaočkovaní zomierajú často „s“ covidom a nie „na“ covid. Rozdiel v mortalite a ťažkom priebehu je u oboch skupín výrazný. Asi tretina vakcín funguje tak, že nechráni pred nákazou, ale pred ťažkým priebehom a smrťou.

Aj médiá zrejme urobili chybu, keď od začiatku písali bombastické články o tom, ako je ochrana pred nákazou vyššia než 90 percent a málo sa venovali tomu, že môžu prísť nové varianty a účinnosť vakcín môže v čase klesnúť.

Mnohé veci sme nemohli vedieť. V roku 2003 vypukol v Hongkongu SARS a jeho ďalší variant mal minimálnu smrtnosť, dokonca časom prestal byť nákazlivý. Choroba sa tam ešte stále vyskytuje, ale vo veľmi miernej forme. Hongkong to dosiahol bez vakcíny len prísnymi karanténnymi opatreniami. Ihneď vyhlásil výnimočný stav, uzavrelo sa letisko a všetci išli do absolútneho lockdownu.

To isté sa udialo vo Wu-chane. Neprišiel tam nový variant, stále majú pôvodný kmeň koronavírusu. Na začiatku stanovili dvojmesačný lockdown a teraz majú jedny z najnižších prírastkov na svete. Nevedeli sme, že varianty vzniknú. Mnohé veci sa ťažko predvídajú, lebo ide o nový koronavírus. Ani v Saudskej Arábii nevznikli v roku 2005 z vírusu MERS žiadne varianty. Saudská Arábia a Čína však nie sú dobré príklady pre Európsku úniu a USA. To sú demokracie, ktoré nemôžu prijímať také drastické opatrenia. To dáva vírusu priestor na mutovanie.

Čo sme vlastne vedeli predvídať?

Vedeli sme, že žiadna vakcína nemá stopercentnú účinnosť a že bude treba vyvíjať nové vakcíny. Nekomunikovali sme to, lebo sme nevedeli, koľko bude trvať protilátková odpoveď po očkovaní. Stále to nevieme. Covid pas platí rok, ale v realite pretrvajú protilátky dlhšie ako rok asi polovici obyvateľstva. Zistiť sme to však mohli až rok po Wu-chane, keď sa zanalyzovali protilátky tých, čo sa nakazili v prvej vlne.

Na snímke muž počas očkovania proti ochoreniu COVID-19 v priestoroch NFŠ 6. novembra 2021 v Bratislave. Foto: TASR/ Pavel Neubauer

Čiže protilátky z prekonania choroby vydržia rok len 50 percentám ľudí.

Áno. Novú očkovaciu sezónu bude treba začať skôr než po roku.

Nebude to teda ako pri chrípke, kde sa preočkuje po roku.

Posilňujúcu očkovaciu dávku bude treba dať skôr. Skupina, ktorej v čase klesnú protilátky, vytvára tých 20 až 30 percent zaočkovaných, čo sa nakazia. Môžu zomrieť, mať ťažký stav covidu či vírus ďalej šíriť, hoci je tá šanca podstatne nižšia než u nezaočkovaných. Možno budú čoskoro zaočkovaní tvoriť až 40 percent nakazených, lebo ich protilátková úroveň bude klesať.

S koľkými dávkami máme v novom roku rátať?

Nevieme vylúčiť, že v novom očkovacom období budú musieť ľudia opäť dostať dve dávky. Nie je to však len o očkovaní. Naše schéma sa nevolá O-O-O, ale O-R-O. Vo veľkej skupine ľudí treba používať rúška a dodržiavať odstupy. Návštevou Svätého Otca sa z epidemiologického hľadiska nič nestalo, hoci tomu spočiatku nikto neveril. Infikovaní začali pribúdať od polovice októbra, teda mesiac po návšteve pápeža. Dosiahli sme to vďaka nefarmakologickým opatreniam.

Pred 20 rokmi sa začali v Afrike kondómy prezentovať ako stopercentná ochrana pred HIV. Kondóm síce chráni, ale neznamená zníženie výskytu ochorenia. Varovali sme, že ľudia dostanú falošný pocit bezpečia. Potvrdilo sa to v Keni, kde vtedy stúpli prípady kvapavky aj syfilisu. Ľuďom treba zrozumiteľnejšie hovoriť o tom, že vakcíny nesmú vyvolať pocit falošného bezpečia a že lieky, ktoré prichádzajú na trh, nebudú náhradou vakcíny. Ak sa dané lieky začnú používať masovo ako náhrada za vakcínu, vzrastie voči nim rezistencia.

Zažili sme to pred desiatimi rokmi v Nórsku, keď sa objavil liek proti chrípke. Ľudia sa prestali očkovať a spoliehali sa na lieky. Danú sezónu bolo chrípky menej, ale nasledujúci rok bol tento liek úplne neúčinný.

Môžeme si byť istí, že keď sa budeme neustále očkovať, nevyvinie sa rezistencia aj na vakcínu?

Ostanem pri príklade lieku proti chrípke. Rezistencia na daný liek sa nevytvorila na Islande, kde je nižšia hustota zaľudnenia a kde sa proti chrípke zaočkovalo viac ľudí. Mnohé veci nevieme predvídať, ale s pokorou si myslím, že lieky by nemali byť náhradou vakcín proti covidu.

Pri vakcínach rezistencia nie je, ale môžu sa začať selektovať varianty, ktoré budú menej citlivé. Nie je to nič nové. Napríklad v Spojených štátov sa pred 20 rokmi začali všetky deti očkovať proti pneumokokom. Vakcína bola proti šiestim sérotypom a zrazu sa začali rozširovať sérotypy, ktoré nezahŕňala. To je normálne, vytvorila sa vakcína, ktorá mala 12 sérotypov. Už teraz sú vo vývoji vakcíny proti súčasným variantom SARS-CoV-2. Posilňujúca dávka zdvihne ochranu pred nákazou na 95 percent.

Tetanus a čierny kašeľ v mnohých krajinách úplne vymizli a celosvetovo sa redukovali 20-krát. Vakcíny proti koronavírusu tu nebudú navždy, len získavame čas. Na Vianoce budeme mať dva proticovidové lieky, na Veľkú noc vakcínu v spreji pre deti. Bojujeme s chorobou a získavame čas. Niekedy ide vyslovene o čas. Ak viete, že zápas trvá 90 minút a vy ste v 85. minúte, budete sa brániť. To prenesene znamená spraviť lockdown alebo vyhlásiť núdzový stav, aby ste sa dopracovali do konca zápasu a uhrali remízu.

Z vášho pohľadu sú vakcíny prevenciou a potrebujeme aj nejaké opatrenia. Zároveň hovoríte, že sme demokratickým kontinentom. Opatrenia sa u nás nedajú až tak vynucovať, a preto máme silnú delta vlnu.

Skôr by som povedal, že sme menej disciplinovaní a viac sa sústredíme na internet než na hĺbavé premýšľanie. Poznám aj demokratické štáty, ktoré majú dobré pandemické čísla. Prílišná bezstarostnosť a nerešpektovanie pravidiel môže viesť k tomu, čo zažili Spojené štáty za Donalda Trumpa, ktorý situáciu zľahčoval. Jeho nástupca Joe Biden dáva väčší priestor odborníkom. Prevencia znamená určité obmedzenia a dotýka sa to demokracie. Ale je to v záujme toho, aby sme si demokraciu vôbec mohli užiť.

Ľudia si už teraz myslia, že štát získava veľa moci. Je otázne, či si to nevyžiada ešte väčšie vzbury.

Platnosť opatrení sa dá vypočítať. Treba ľuďom dopredu povedať, koľko to bude trvať.

To vláde pred rokom chýbalo. Vyhlásila núdzový stav a nakoniec sme ho neustálym predlžovaním mali dlhšie než sedem mesiacov.

Áno. V Rakúsku občanom povedali, že núdzový stav bude trvať, dokým bude určitý počet nakazených.

Ako zabrániť tomu, aby ľud vnímal odborníkov ako novú vládnucu triedu?

Je potrebné stanoviť objektívne podmienky. Treba jasne komunikovať, že opatrenia sú na vopred určený čas a sú v prospech neočkovaných. Nepopulárne opatrenia robíme pre ľudí. Nejde o strašenie. Vláde by stačilo logicky vysvetliť, že ak sa teraz prijmú prísnejšie opatrenia, ľudia nestratia prístup k zdravotnej starostlivosti a budeme mať voľnejšie vianočné sviatky. Delta vlnu zvládneme, ak sa vláda prestane správať, akoby bolo pred voľbami.

Zákony na ochranu verejného zdravia majú prednosť pred inými ľudskými právami. Svedčia o tom viaceré prípady. Slovenský Ústavný súd v decembri 2014 zamietol odvolanie rodičov, ktorí nesúhlasili s pokutou za neočkovanie svojich detí. Ústavný súd Českej republiky napísal nedávno na 50 strán zdôvodnenie, prečo má ochrana života prednosť. Demokracia je výborná vec, ale môžeme ju uplatňovať len medzi živými. Konzument demokracie môže byť len živý – a podľa mňa psychicky aj fyzicky zdravý – človek.


Ďalšie články