Polemika o klíme: Načo sa snažíme udržať terajší vzhľad prírody? Iba preto, že sme naň zvyknutí

Ľudský život je krátky a my nestíhame sledovať dlhodobé procesy. Myslíme si, že to, čo vidíme v súčasnosti, je optimálne a má to tak ostať navždy. Nič netrvá večne a bojovať proti tomu je nezmysel. Štandardná stratégia ochrany prírody zahŕňa odolnosť voči všetkým zmenám.

Klimatický summit OSN s názvom COP26 trval skoro dva týždne. Tá dĺžka mala zdôrazniť osudovú dôležitosť diskutovaných problémov. Na jeho konci, aby upokojili „zelenú loby“, sa zverejnili ďalšie politické vyhlásenia a odporučili drahé opatrenia. Ale tie sa – podľa mojej mienky – vôbec nebudú venovať tomu, čo je potrebné. Napokon, pompéznosť tohto festivalu organizátorom pokazila aj 18-ročná Greta Thunbergová. Závery jej nestačili.

Problém, pravda, vznikol už skôr. Na samite chýbal čínsky prezident Si Ťin-pching. Debatovať o klíme bez Číny je ako debatovať o globálnej bezpečnosti bez Ameriky. Nedá sa to.

Zachránime dinosaurov!

Aj ja milujem prírodu. Rád sa pozerám na les a hory, pozorujem zvieratá… Je desivé si pomyslieť, že toto všetko môže zmiznúť v dôsledku ľudskej činnosti alebo vplyvom iných príčin. „Zelených“ sa však obávam ešte viac ako klimatických zmien.

Mám taký pocit, že keby „zelení“ dostali možnosť cestovať v čase, ihneď by sa preniesli do minulosti spred 60 miliónov rokov, aby… zachránili dinosaurov. Sú také veľké a krásne. Prečo by mali zmiznúť? Skúsme trošku preháňať našu predstavivosť: Zelení v dávnoveku by sa nepochybne snažili znižovať sopečné znečistenie a zastaviť pád asteroidov…

Čo keby sa im to podarilo? Dinosaury by až dodnes chodili po Zemi. Ale nežili by na nej ľudia. Naši predkovia – cicavce – by nemali žiadnu šancu rozvinúť sa, znásobiť a ovládnuť svet v prítomnosti množstva obrovských mäsožravých plazov. Len zánik dinosaurov im poskytol takúto príležitosť.

Ak by sa Zelení nejakým zázrakom vedeli dostať do minulosti spred 12-tisíc rokov, určite by bojovali proti globálnemu otepľovaniu, vtedy oveľa výraznejšiemu ako teraz (priemerná teplota bola vtedy o 3 stupne Celzia, niekde dokonca až o 9 stupňov Celzia vyššia než aktuálna), vďaka čomu sa skončila ľadová doba. Ak by zvíťazili, severná a stredná Európa by stále boli pod ľadom a ľudia – ak vôbec – by žili len v oblasti rovníka.

Prečo má Grónsko taký názov?

V súčasnosti stále počúvame, že ľadovce v Grónsku sa onedlho úplne roztopia a bude z toho kalamita. Prečo vlastne?

Keď Viking Erik Červený (Erik Thorvaldsson) v roku 982 pre Európanov objavil Grónsko, dal ostrovu názov Zelená zem (z nórčiny – Grønland). Žiadny človek, vrátane tých farboslepých, ktorý videl súčasné Grónsko, by ho dnes nikdy zeleným nenazval. Očiam ponúka iba kombinácie bieleho ľadu a čierneho kameňa. V dobe Erika Červeného zrejme vyzeralo inak.     

Pravdepodobne to umožnilo tzv. stredoveké klimatické optimum (Medieval Climate Anomaly), čo je epocha teplého podnebia na severnej pologuli v 10. až 13. storočí. V tom období stratilo Grónsko ľadovú pokrývku a Vikingovia tam úspešne rozvíjali pôdohospodárstvo a chov dobytka. Žiadna katastrofa z toho nevznikla, oceán Zem nezaplavil. Nie je jasné, prečo by sa to malo stať dnes.       

Tento historický fakt veľmi dráždi Zelených. Členovia Medzivládnej skupiny expertov pre zmenu podnebia (IPCC) o ňom chceli vedome obmedziť šírenie informácií, aby verejnosť nepochopila, že terajšia situácia mala precedensy, ktoré nevyvolali antropogénne vplyvy na prostredie.

Stredoveké oteplenie sa skončilo bez účasti Grety Thunbergovej. V 14. storočí sa začalo ochladenie, takzvaná Malá doba ľadová. Vikingovia museli opustiť Grónsko.

Zmeny sú spôsob bytia prírody

V histórii našej planéty bolo tisíce oteplení a ochladení, povodní a sucha, zemetrasení a sopečných erupcií, ničivých orkánov a katastrofických zosuvov pôdy. Zakaždým zanikali početné druhy živých organizmov, ale vyvíjali sa iné, schopné lepšie sa prispôsobiť meniacim sa podmienkam.

Príroda sa neustále mení, je to jej spôsob bytia. Jej momentálny stav je výsledkom predchádzajúcich zmien a začiatkom budúceho vývoja. Tak načo sa snažíme udržať jej terajší presný vzhľad? Nie náhodou najmä preto, že sme na to zvyknutí? Ľudský život je krátky a my nestíhame sledovať dlhodobé procesy. Myslíme si, že to, čo vidíme v súčasnosti, je optimálne a má to tak ostať navždy.

Aj celé ľudstvo existuje iba krátko. Veď čo je to jeden milión rokov v porovnaní so 160 miliónmi dinosaurej doby alebo so 4,5 miliardy rokov, čo je predpokladaný vek Zeme. Preto ťažko chápeme a prijímame nestálosť všetkého, čo nás obklopuje.

Zelení dnes presviedčajú ľudí, aby chránili pralesy. Známy americký biológ Eugen Odum upozorňoval, že keď sa pozeráme na panenský les a myslíme si, že tu bol vždy, nikdy sa nám nezdá, že pred tisícmi (nehovoriac o miliónoch) rokov tu existoval absolútne iný landšaft (Základy ekologie, Praha, 1977). Pralesy tu neboli vždy a ani sa nezachránia navždy. Nič netrvá večne a bojovať proti tomu je nezmysel.

Na niečo v tomto duchu upozornila aj Ayaan Hirsi Ali, keď si na Twitteri proti-apokalypticky vzdychla, či by sa pri zvyšovaní hladiny mora nemalo viac hovoriť o holandskom príklade.

If sea levels rise, then what? Apocalypse?
No, the situation is called the Netherlands.
Perhaps, we should all learn how to build dikes.
Next climate summit and all climate summits after that should be held in Holland. Proost!

— Ayaan Hirsi Ali (@Ayaan) November 8, 2021

Sú, samozrejme, veci, ktoré treba dať do poriadku a nedovoliť, aby pokračovali, ako zbytočné hromadenie odpadkov alebo milióny plastových fliaš plávajúcich v oceánoch. Všetko sa dá robiť rozumne a „upratovať“ prírodu ako vlastný domov.

Napriek tomu štandardná stratégia ochrany prírody zahŕňa… odolnosť voči všetkým zmenám. Jej to iba škodí. Istí jej nadšenci by ju mali viac rešpektovať a dať jej možnosť sa rozvíjať vlastnou cestou, hoci takýto rozvoj zahŕňa aj obete.     

Slávny americký filozof a naturalista Henry Thoreau napísal: „Milujem, že príroda je taká bohatá životom, že môže obetovať nespočetné množstvo živých bytostí a umožňuje im navzájom sa ničiť.“ (Walden aneb Život v lesích, Praha, 2006). To je – myslím – vzor pravého ekologického postoja.

Komplex viny alebo komplex Boha?

Tak načo by sme zachraňovali dinosaurov alebo nejaké iné vyhynuté druhy živých bytostí neschopných sa adaptovať na meniace sa podmienky prostredia? Počúvame aj takúto odpoveď: terajšie zmeny nie sú prirodzené, sú antropogénne, vznikli iba vplyvom ľudských činností.   

Prepáčte, a pokojne berte túto moju vetu ako pozvánku k polemike, ale domnievam sa, že ešte nikto rozhodne nepreukázal, že súčasné globálne otepľovanie a vyhynutie živočíšnych a rastlinných druhov je výsledkom ľudských aktivít. Zelení, ktorí to sebavedome tvrdia, tým v ľuďoch pestujú komplex viny, aby verili, že sú zodpovední za všetko, čo sa na planéte deje, a podporovali tak ich návrhy.

Výsledok je však opačný: ľudstvo získava komplex Boha – predstavu, že to iba jeho činnosti menia Zem. Je to bezbrehá a ničím neopodstatnená pýcha, nezodpovedajúca ani kresťanskému svetonázoru.  

Veda stále potrebuje pochybovať. Niektorí realisticky zmýšľajúci vedci, ktorí nepodľahli tlaku zelených, poukazujú na to, že zmeny podnebia nastávajú v dôsledku pôsobenia mocných vesmírnych síl. Napríklad známy srbský vedec Milutin Milanković spájal klimatické zmeny s osciláciami Zeme pri pohybe na jej obežnej dráhe (Канон осунчавања Земље и његова примена на проблем ледених доба, 1941). Jeho koncept neskoršie spresnili, a tak celkom presvedčivo vysvetľuje priebeh globálnych procesov.

Tieto procesy sú cyklické a relatívne pravidelne sa opakujú – krátkosť našej existencie nám však nedáva príležitosť pozorovať ich priamo v plnom rozsahu. Mnohí však zásadne nesúhlasia s tým, aby uznali svoju bezmocnosť pred kozmickými silami. Preferujú myšlienku, že ľudia už dosiahli schopnosť, aby určovali podnebie. Obávam sa, že príroda ich pýchu už čoskoro schladí.

Winter Is Coming

V klimatickej histórii Zeme sú oteplenia relatívne krátke. Pomer medzi glaciáciami a interglaciálmi je zhruba v pomere 8:2 a typickým stavom je zaľadnenie.

Jedna z teórií hovorí o tom, že teraz sme na konci medziľadovej doby, ktorá trvá už posledných 12-tisíc rokov. Keď sa skončí, ľadovce zase pokryjú nielen Grónsko, ale aj polovicu Európy a Severnej Ameriky. Vtedy nám potomkovia budú závidieť, že sa nám podarilo žiť v takomto šťastnom a priaznivom období, akým bolo dnešné globálne oteplenie…

Nedávno niekoľko odborníkov – klimatológov prednieslo alarmujúce vyhlásenia. Najskôr ruskí experti uviedli, že si všimli jasné známky vzniku ďalšej doby ľadovej. Potom to nemeckí vedci zdôvodnili: zaznamenali rekordné spomalenie Golfského prúdu, ktoré je typické pre doby s veľmi nízkymi teplotami na severnej pologuli. Ak sa tento trend potvrdí, Európu a USA čaká výrazne ochladenie podnebia.

Je jasné, že by nám radikálne ochladenie prinieslo oveľa viac problémov ako súčasné otepľovanie. Aby ľudstvo prežilo, potrebuje k dispozícii každý watt energie, každú kalóriu tepla. No, bojujúc proti otepleniu, môžeme krátkozrako zastaviť použitie niektorých zdrojov energie (ako uhľovodíky), bez ktorých si s chladom neporadíme.   

Winston Churchill raz povedal, že generáli sa vždy pripravujú bojovať vo vojne, ktorá sa už skončila. Aj dnes vidíme, ako svetové vlády rozpútavajú boj proti nepriateľovi, ktorý už sám odchádza. A pravé ohrozenie sa blíži z opačnej strany – kam sa takmer nikto ani nepozerá.

Korporatívne záujmy voči verejným

Boj proti klimatickým zmenám už nabral na sile a nebude ľahké ho zastaviť alebo preorientovať. Tzv. „zelená energetika“ sa stala výhodným biznisom. Investície do obnoviteľných zdrojov energie plynú ako rieka, zatiaľ čo tradičné priemyselné odvetvia, ktoré údajne prispievajú k otepľovaniu klímy, všetci odsudzujú.

Tisíce a tisíce štátnych úradníkov a zamestnancov mimovládnych organizácií sa živia vďaka našim obavám o stratu obľúbeného prírodného prostredia. Musia podporovať a zvyšovať takéto obavy, aby dostávali financie na svoju činnosť. Vyhovuje to aj politikám, ktoré, aby zabezpečili hlasy voličov, strašia hroznými predpokladmi.

Nepochybujem, že v tejto oblasti pôsobí aj veľa čestných a úprimných ľudí, ktorí vykonávajú užitočnú prácu. Ale všetci spolu tvoria korporáciu, ktorá má svoje vlastné záujmy. Dobre vieme, že korporatívne záujmy nie sú rovnaké ako verejné.

Preto podozrievam, že nové „zelené“ opatrenia povedú k zvýšeniu počtu zle koncipovaných projektov, ktoré pod sloganmi ochrany prírody budú iba brániť jej prirodzenému vývoju. A to na náklady zastrašených daňových poplatníkov a v prospech „zelenej“ korporácie.

A hlavne kvôli tomu riskujeme, že sa ľudstvo s novou dobou ľadovou stretne úplne nepripravené a odzbrojené. Naši potomkovia mrznúci v snehu si ani milým slovom nespomenú na tých, ktorí mrhali námahou a prostriedkami v nezmyselnom odpore voči prírodným procesom.