Vyšehradská skupina je najdôležitejšia pre Maďarov, vyplýva z prieskumu. Poľsku je bližšia Litva ako Slovensko

Summit V4 a Južnej Kórey Samit Vyšehradskej skupiny a Južnej Kórey v Budapešti, november 2021. Foto: TASR/DUNA/MTI-Zoltán Fischer

Vyšehradské štáty považujú odovzdávanie kompetencií do Bruselu za pravdepodobné a prínosné. Slováci by sa vzdali práva veta v zahraničnej politike. Litva a Maďarsko sú pre Poľsko bližšími a dôležitejšími partnermi ako Slovensko. Vyplýva to z komparatívnej štúdie realizovanej v štvorici stredoeurópskych štátov.

Aké sú trendy v zahraničnej politike V4 a jej jednotlivých štátov? V komparatívnej štúdii sa to pokúšala zistiť skupina analytikov, ktorí oslovili politikov, úradníkov, výskumníkov a novinárov vo všetkých štyroch štátoch. Niektoré odpovede vás možno prekvapia.

Pre tri štáty V4 je najdôležitejším partnerom Nemecko. Slovensko je výnimkou a najviac sa spolieha na Prahu. Slovenskí respondenti Nemecko a Francúzsko uvádzali až ďalšie v poradí. V rámci V4 sú najužšie väzby medzi Maďarskom a Poľskom.

Poľsko sa jednoznačne orientuje na väčšie štáty (Nemecko a Francúzsko), ktoré považuje za najdôležitejších partnerov. Respondenti Slovensko zaradili až na deviatu priečku, predbehli ho Litva, Švédsko, ale dokonca aj Holandsko a Taliansko. Väčšia poľských respondentov označila za najbližšie partnerské štáty Maďarsko a Litvu.

Kompletné výsledky štúdie sa môžete prečítať tu.

Česko a Maďarsko – dva protipóly vo Vyšehrade

Je pomerne známe, že najčastejšie sa na Vyšehrad odvoláva Maďarsko, najmä vo vzťahu k Európskej únii. Obrovskú podporu tejto platforme vyjadrili aj maďarskí respondenti v prieskume. Až 92 percent z nich považuje V4 za prínosné pri presadzovaní národných záujmov.

Trochu menšiu dôležitosť V4 prisudzujú Slováci (77 percent) a Poliaci (69 percent). Česko je rozdelené – presne polovica oslovených vidí v stredoeurópskej organizácii nástroj na dosahovanie cieľov.

Štvorica sa zhodne na tom, že počet oblastí spolupráce vo V4 by sa mal zvýšiť. Vyzdvihujú najmä koordináciu v rámci EÚ a spoluprácu pri budovaní infraštruktúry.

V4 a Únia

Pomerne prekvapivo sa takmer 80 percent respondentov vyjadrilo, že hlbšia a rýchlejšia európska integrácia bude pre jednotlivé štáty V4 prínosná. Hoci lídri v Maďarsku a Poľsku často hovoria o tom, že chcú „Európu národných štátov“ a menej kompetencií pre európske inštitúcie, respondenti v prieskume vyjadrili opačný názor. Scenár návratu k EÚ spojenej len jednotným trhom by bol prínosný podľa menej ako 15 percent oslovených v oboch štátoch.

V celej V4 nadpolovičná väčšina oslovených podporila zrušenie práva veta v zahraničnej politiky. Najvýraznejšie za hlasovanie kvalifikovanou väčšinou sa vyjadrili Slováci (66 percent).

V európskej politike štáty V4 očakávajú v najbližších rokoch rovnaké prioritné témy: klíma, energetika, migrácia. V jednej téme Poľsko vystupuje z radu. Až 38 percent poľských respondentov si myslí, že jednou z dôležitých tém bude právny štát, o čom momentálne Varšava s Bruselom vedie spor.

Vzťahy s veľmocami

Napriek rôznorodým zahraničnopolitickým záujmom sa V4 zhodla aj vo vzťahu k Rusku, Číne a USA.

Väčšina respondentov vo všetkých štyroch štátov (okolo 70 percent) podporuje zachovanie sankcií proti Rusku uvalených za anexiu Krymu. Podobne viac ako tri štvrtiny opýtaných považujú Čínu za bezpečnostnú hrozbu. V4 tiež podporuje rozvoj vzťahov s USA a je v oblasti optimistickejšia po zvolení Joea Bidena.

Dlhodobá zhoda panuje v rozširovaní EÚ na západný Balkán. V horizonte desiatich rokov V4 podporuje vstup kandidátskych štátov (Srbsko, Čierne Hora, Albánsko, Severné Macedónsko).

Autor článku je členom medzinárodného tímu, ktorý pod vedením českej Asociace pro mezinárodní otázky (AMO) realizoval komparatívny projekt „Trendy vyšehradských zahraničných politík“. Cieľom projektu bolo prostredníctvom dotazníka zmapovať názory politikov, úradníkov, výskumníkov, novinárov a ďalších osobností z Českej republiky, Maďarska, Poľska a Slovenska na témy súvisiace s európskou politikou a EÚ. Dotazník celkovo vyplnilo 489 respondentov. Ak sa chcete dozvedieť viac, dňa 23. novembra o 10. hodine je naplánovaná online prezentácia výsledkov komparatívnej štúdie.


Ďalšie články