Výskum: Emisie percenta najbohatších ohrozujú klimatické ciele najviac

Protest klimatických aktivistov v Británii Demonštranti protestujú pred ministerstvom obchodu v Londýne 26. augusta 2021. Foto: TASR/AP

Ľudia z bohatšej vrstvy zanechávajú najvyššiu uhlíkovú stopu a najviac ohrozujú klimatické ciele. Uhlíková stopa jedného percenta najbohatších je totižto podľa výskumu 30-krát vyššia, než je potrebné na obmedzenie globálneho otepľovania na 1,5 stupňa Celzia.

Štokholmský environmentálny inštitút a Inštitút pre európsku environmentálnu politiku sa vo výskume zamerali na pôvod emisií oxidu uhličitého, ktoré vznikajú spaľovaním fosílnych palív. Zhromažďujú sa v atmosfére, čím prispievajú k vzniku takzvaného skleníkového efektu. Výsledkom sú podľa prevládajúceho názoru stúpajúce teploty na Zemi, výkyvy počasia, suchá, zvyšovanie hladín oceánov či šírenie invazívnych druhov vrátane tých, ktoré prenášajú nákazlivé choroby. Výsledky analýzy publikovali vedci počas stretnutia svetových lídrov na klimatickej konferencii COP26 v Glasgowe. Informuje o tom BBC.

„Zdá sa, že malá elita má pri znečisťovaní voľné ruky,“ okomentoval Naftoke Dabi z neziskovej organizácie Oxfam, ktorá si dala výskum vypracovať.

Uhlíková stopa jedného percenta najbohatších je podľa výsledkov 30-krát vyššia, než je potrebné na obmedzenie globálneho otepľovania na 1,5 stupňa Celzia. Percento najbohatších tvorí každý, kto zarába viac ako 172-tisíc dolárov.

Štúdia sa zamerala aj na desať percent najbohatších na svete. Tí vypustia deväťkrát viac uhlíka, než by mali podľa svojho podielu.

Stredná trieda a chudobní sú ku klíme priaznivejší

Zo správy ďalej vyplýva, že 40 percent populácie so strednými príjmami sa na obmedzení emisií podieľa najviac. Ich uhlíková stopa sa zrejme ešte zníži. Môžu za to zmeny, ktoré sa od parížskej klimatickej dohody v roku 2015 uskutočnili na vládnej úrovni v sektoroch ako doprava a energetika.

Klimatické ciele neohrozujú ani emisie 50 percent najchudobnejších.

Klimatológovia varujú, že existuje obmedzené množstvo skleníkových plynov, ktoré môžeme naďalej uvoľňovať do atmosféry. V prepočte na celú dospelú populáciu by každý človek mohol do roku 2030 každoročne vypustiť 2,3 tony uhlíka, aby sa otepľovanie planéty udržalo pod hranicou 1,5 stupňa Celzia v porovnaní s predindustriálnym obdobím.

Európska zelená dohoda plánuje do roku 2050 spraviť z Európy prvý klimaticky neutrálny kontinent. Čisté emisie skleníkových plynov vyprodukované členskými štátmi Európskej únie sa majú vtedy rovnať nule. 

Vodu kážu, víno pijú

Jedným z hlavných dôvodov tejto nerovnováhy je doprava – ľudia z bohatších regiónov i vrstiev častejšie využívajú spôsoby prepravy, ktoré produkujú viac emisií. Ide najmä o väčšie a ťažšie automobily alebo lietadlá.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová čelí kritike za to, že pri svojich 34 oficiálnych cestách mimo Bruselu použila až 18-krát súkromné lietadlo. Letela dokonca aj 50 kilometrov medzi Viedňou a Bratislavou.

Upozornil na to bruselský denník The Brussels Times. V tejto súvislosti citoval hovorcu Európskej komisie, podľa ktorého podobné zahraničné cesty nie sú uskutočniteľné bežnými komerčnými letmi. „Letecké taxi“ podľa neho šéfka EK využíva iba vtedy, keď sa musí presúvať na rôzne miesta a má veľmi „nabitý“ program.

Dodajme, že aj na klimatický samit pricestovali mnohí svetoví lídri a podnikatelia súkromnými lietadlami.


Ďalšie články