Označovať Žilinku za Ficovho poskoka je v záujme Smeru a mafie

40. schôdza Národnej rady SR Foto: Martin Baumann/TASR

Neustále nálepkovanie generálneho prokurátora Maroša Žilinku ako partnera Smeru kvôli jeho sebaobrane paragrafu 363 či niektorých jeho kontroverzných rozhodnutí môže dopadnúť presne naopak, ako sa nazdávajú Žilinkovi oponenti. Paradoxne to zapadá do taktiky Smeru, presne tak, ako ju na poľovníckej chate opísal Robert Kaliňák.

Pomaly sme si na to zvykli. Každý politik alebo verejný činiteľ, ktorý nekoná „správne“, teda tak, ako to vyhodnotia politicko-mediálni morálni trendsetteri, je celkom určite v područí úhlavných démonických síl našej politiky.

Často sa takéto závery u nás robia proti logike. Motívy aktérov bývajú však často komplikovanejšie.   

Dlhodobo sa podsúva, že generálny prokurátor Maroš Žilinka zjavne nekoná na základe svojej právnej intuície, ale kdesi v pozadí sa už iste stal spojencom mafie a Roberta Fica, ktorí na neho musia mať nejaké páky. Pochybnosti nad Žilinkovým konaním sú často oprávnené, keďže nezriedka pôsobí účelovo či dokonca zvláštne, no vysvetľovať ich automaticky spojenectvom s Ficom a povestnou „mafiou,“ ktorá si zachraňuje krky, bolo bez akýchkoľvek dôkazov či prinajmenšom reálnych indícií prehnaným zveličením.

Doterajší komentátorský naratív o Žilinkovom pobrataní sa s Ficom sa rozbil práve na správach z poľovníckej chaty. Odposluchy ukázali, že politici Smeru síce vkladajú do Žilinkovho atómového kufríka zn. 363 veľké nádeje – čo je pochopiteľné, napokon, ako uznávajú chatári, „všetko je to dnes o Žilinkovi“ –, no z viacerých zverejnených rozhovorov je zrejmé, že sa im ku Žilinkovi napriek úporným snahám nedarí preniknúť.

Dnes už vieme, že Robert Fico sa síce kontaktovať Maroša Žilinku snažil, no bezvýsledne. Líder Smeru sa na nahrávkach sťažuje, že sa pred nimi generálny prokurátor úplne uzatvoril, izoloval a nekomunikuje. Na sms správy odpovedá (čítaj neodpovedá) „smajlíkmi“, Fico dokonca hovorí, že musel pribrzdiť a prestať vyvolávať na Žilinku nátlak. Gašpar mladší dokonca označil Žilinku za neúplatného.

Je zjavné, že chatári pochopili situáciu so Žilinkom omnoho realistickejšie ako novinoví komentátori. Uvedomujú si jeho nepriateľstvo s Danielom Lipšicom a jeho snahu „dostať ho z postu špeciálneho prokurátora“.

Práve to je cesta, ktorú Fico s Kaliňákom rozpoznali ako schodnejšiu. Cieľom Fica tak nie je priame ovplyvňovanie Žilinku, čo sám uznáva ako nereálnu cestu. Za omnoho realistickejšie pre ich zámery považujú podkurovať konflikt medzi dvomi najvyššími prokurátormi, ktorý už dávno presiahol kritickú hladinu po profesionálnej, bezpečnostnej i hormonálnej stránke.  

Aj preto smeráci zvolili taktiku podporných stanovísk pre Žilinku. Skrátka, snažia sa z neho mediálne urobiť svojho spojenca. Perličkou je, že chatárom je zrejmé, že sám Žilinka podporu zo strany Smer vníma ako čosi nepríjemné. Fico aj tu uznáva, že musel zvoľniť.

Aj Ficova informácia o tom, že Žilinka im mal cez „dvoch sprostredkovateľov“ poslať akési ubezpečenie, že sa nemusia báť zmien ohľadom paragrafu 363, je jednak zmätočná (nevieme nič o tom, že by šlo naozaj o snahu komunikovať s lídrami Smeru), ale zároveň aj „nulová“ a zbytočná: Žilinka sa paragrafu 363 verejne zastáva, napokon, ako sám vraví, nechce zostať „štatistom“.

Robert Kaliňák hovorí, že Žilinka si „vnútri v kancelárii pi..je na toho Lipšica všetko, čo môže“ a uznáva, že hoci Žilinka „má rád funkcie“, ale rovnako si potrpí na svoju nezávislosť v rozhodovaní.

Kaliňák následne pomenúva niečo, čo by sme mohli označiť za taktiku: Lipšic vraj robí chybu, keď neustále poučuje Žilinku a tvári sa stále ako jeho nadriadený. Podľa Kaliňáka sa Žilinka takýmto spôsobom niekam „posunie“.

A práve tam budú smeráci čakať na svoju príležitosť.

Akoby očakávali, že médiá budú Žilinku čoraz viac tlačiť do konfliktu s Lipšicom, jeden je vnímaný ako zapredaný šerif a druhý ako dobrý kovboj. A jakobínske mediálne tímy pravdoláskarov opäť zohrajú svoju rolu v prospech Smeru.  

Pritom jediný politik, o ktorom zatiaľ vieme, že so Žilinkom neprerušil všetky kontakty, je Boris Kollár. Zároveň vieme, že Kollár bojuje za svojich ľudí.

No práve Borisa Kollára sa týka druhý podobný omyl. Tiež naň upozornili chatárske odposluchy. Aj jeho sa médiá snažili predstavovať ako Ficovho spojenca, komentátori si boli takmer istí, že táto dvojica je už vlastne dohodnutá na páde vlády a zložení novej. Komentátori sa pritom nenechali nijako vyrušiť tým, že o tomto temnom spojenectve nič nevypovedá.

Práve naopak. Fico napríklad vyprovokoval a fakticky ponížil Kollára, keď v parlamente nechal hlasovať o predvedení Vladimíra Pčolinského z kolúznej väzby. Vôbec nešlo o to, že by to bolo reálne, to si uvedomoval aj Fico, ale vrazený klin do koalície zafungoval dokonale. Hlasovať o svojom manželovi mala poslankyňa parlamentu a jeho brat. Išlo o umnú pascu. Kollár vtedy – viditeľne zaskočený – habkal pred kamerami čosi o tom, že tentoraz sa rozhodol „konať srdcom“.

Podstatné ale je, že Fico svojho údajného spojenca dotlačil do pasce. Vyzeralo to ako čokoľvek iné, len nie ako spojenectvo medzi Kollárom a Ficom.

Na nahrávkach z chaty pritom Fico dal svoje pohŕdanie Kollárom priamo najavo, pričom potvrdil to, čo sme predtým už dávno vedeli: „Pre neho sa zrušením obvinenia Pčolinskému všetko skončilo.“ Žiadny spojenec proti policajnému „gestapu“, ani bojovník za ochranu „politických väzňov“ z Kollára veru nebude.

Boris Kollár je dokonca jedným z trojice Kaliňák-Lipšic-Kollár, ktorých chceli chatári pozabíjať.

Keď Smer privítal prepustenie Pčolinského, Kollár kontroval jednoznačným postojom, že kto si myslí, že sa „zvezie po chrbte Vlada Pčolinského, tak je na veľkom omyle“.  

Nahrávky z chaty tak prinášajú dôležité ponaučenie. Ak budeme mafiu vidieť za každým rohom, ťažko jej budeme môcť vzdorovať. Komentátori ľahkovážnymi a nelogickými úvahami vyrábajú Smeru ďalších spojencov. V záujme Smeru toho robia viac ako Žilinka s Kollárom.


Ďalšie články