Cigániková: SaS dobieha OĽaNO a to je problém

Ako by ste z vášho pohľadu ohodnotili tento rok?

V osobnom živote výborný. Vydala som sa. Dokonca sa to podarilo tak, že sme si to už v decembri 2019 naplánovali na 5. september 2020 a vyšlo nám to akurát medzi tými obdobiami, keď bolo všetko zakázané. Čo sa týka politiky, prežívam pristátie na zemi, lebo eufória z toho, že konečne skončil Fico a jeho zbojnícka družina, bola veľká a s tým boli spojené aj veľké očakávania. Myslím si, že také očakávania mali aj ľudia, avšak nie úplne sa naplnili v zmysle spolupráce. V zmysle spravodlivosti a toho, čo sme očakávali od našej vlády, je to perfektné a som veľmi spokojná. Dúfam, že to bude pokračovať takto aj ďalej, že spravodlivosť nebudú ovplyvňovať politici a prokurátori, sudcovia a polícia si budú môcť robiť svoju robotu.

Čo teda nie je podľa vašich očakávaní?

Komunikácia vlády ako celku s občanmi. Spomínam to ako prvé, lebo si myslím, že je to najväčší problém. Nie je zlé mať rôzne názory a meniť ich na základe diskusie s odborníkmi. To sa deje vo všetkých vládach a najmä za takýchto chaotických podmienok. Ale my to robíme po komunikačnej stránke tak, že z toho občania majú veľký zmätok a komunikácia je problematická aj vnútri.

V čom konkrétne?

Od začiatku dostávam ako koaličný partner na diskusiu veci až vtedy, keď sú zverejnené, čo najneskôr, len aby som si náhodou nepripravila argumenty a nejaké zmeny. Z toho som dosť sklamaná a moje plány na to, ako budeme spoločne meniť zdravotníctvo k lepšiemu sa nenapĺňajú tak, ako by som si priala.

Kto za to môže?

Nedá sa jednoznačne povedať, že iba jeden. Mám pocit, že ministerstvo by mohlo lepšie komunikovať so zdravotníckym výborom, vláda by mohla lepšie komunikovať s parlamentom, a to nielen so mnou, ale aj s opozíciou. Nezabúdam, že som bola štyri roky opozičná poslankyňa a nemala som rada, keď mi na poslednú chvíľu chodili zákony, robila som preto veľký cirkus. Poslanec rozhoduje o tom, ako budú ľudia žiť a ak mu niečo príde a za hodinu to má schváliť, nemá si to kedy naštudovať. Takto si poslanci nevedia robiť svoju robotu. Prekáža mi to o to viac, že sa odo mňa očakáva, že ako koaličný partner budem len tíško šúchať nohami pri situáciách, ktoré som štyri roky z opozície kritizovala. Ja taká nie som. Keď niečo robím, chcem, aby tá robota mala zmysel, preto potrebujem čas na prípravu. Aj v tomto momente sa na vláde rokuje o návrhu semafora ministra Krajčího – do tohto momentu som o tom ani nevedela. Naši z vlády mi ho poslali, ale vláda rokuje a my máme o ňom rozhodovať teraz. Je to niekoľko desiatok strán, ktoré si fakt treba preštudovať.

Ako sa k tomu staviate?

Verím, že sa to nejako uprace a sme len na začiatku. Aj ja som taký emotívny typ. Obdivujem politikov ako Ondrej Dostál, ktorý dokáže tak krásne a bez emócií pomenovať ako veci sú. A často aj dosiahne zmenu. Ľudia to takto príjmu, lebo to vie lepšie odkomunikovať. Ja som emotívna a úplne zo mňa srší, keď sa mi niečo nepáči, čo určite nie je príjemné napríklad ministrovi, keď ho kritizujem za niektoré opatrenia, s ktorými oprávnene nesúhlasím. Čiže aj ja by som mohla popracovať na komunikácii.

Ale s ministrom nemáte až takú ostrú výmenu názorov…

S ním nemáme žiadnu, lebo sa vyhýba diskusii.

Preto je konflikt s Igorom Matovičom taký silný? Lebo je tiež emotívny človek?

Ja konflikt s Igorom Matovičom nemám, zrejme on má konflikt so mnou, alebo ho mal vo chvíli, keď som si dovolila kritizovať dofinancovanie VšZP [Všeobecnej zdravotnej poisťovne – pozn. red.]. Opäť sa to dialo bez diskusie, návrh predložili o desiatej večer a o šiestej ráno odhlasovali. Čo iné mi ostávalo než nahlas povedať, že SaS sa na tom neviezla a nesúhlasila. Za tie peniaze sme mohli napríklad postaviť štyri nemocnice. Tento spôsob mi neprišiel korektný a ozvala som sa, to Igora nahnevalo. Ale ja si myslím, že všetko sa začalo pri interrupciách.

V akom zmysle? 

Viete, štyri roky sme boli spolu v opozícii, organizovali sme protesty, dalo sa povedať, že sme mali priateľský vzťah. No vždy sme mali v tomto opačné názory, ale nikdy to nebol problém alebo nebodaj dôvod na osobné útoky.

….nezahlasovali ste už za programové vyhlásenie vlády [PVV – pozn. red.].

Nie, lebo mi tam dali jednu štátnu poisťovňu. Nemôžem za to hlasovať.

Ale to bolo niekoľko mesiacov pred interrupciami.

Áno, ale to nebol problém, pretože to každý chápal. Môjmu nepodpisu PVV predchádzala štvorhodinová diskusia k PVV v noci, kde som priamo povedala, že to nepodpíšem, pokiaľ tam bude unitárny systém a vysvetlila prečo. Ten podľa mňa ničí konkurenciu a nahráva štátnym nominantom. Vo vedení nebudú vždy ľudia, o ktorých budeme my presvedčení, že sú najlepší. Môže zas prísť ďalší Fico s ďalším Paškom a tým pripravíme švédske stoly. Partneri moje vysvetlenie vzali a ako-tak akceptovali, že som PVV nepodpísala. Majú tiež za ušami, lebo keď som večer odchádzala, sľúbili mi, že to tam nebude, a keď som sa ráno zobudila, bolo to zverejnené aj s unitárnym systémom.

Takže príčinou nezhôd boli interrupcie?

Áno, lebo som pri tej téme OĽaNO dosť vytrápila, najmä pani Záborskú. Nebolo to plánované, robila som len to, v čo verím, rovnako ako ona. Nakoniec z toho bol dvojmesačný boj končiaci prehrou konzervatívcov. Určite to pre nich nebolo príjemné, ale našla som podporu vo všetkých kluboch.

….áno, chodili ste do opozičných klubov.

Chodím do opozičných klubov, pretože mám opozičných kolegov v zdravotníckom výbore a s nimi rokujem o akýchkoľvek návrhoch. Do koaličných klubov som chodila oveľa viac, predložila som im moje návrhy, ktoré mohli pripomienkovať. Jediný, kto ma kontaktoval ohľadom medikamentóznej formy interrupcie bol klub Za ľudí a ĽSNS. V týchto dvoch kluboch som bola vysvetliť, o čo ide a prečo to presadzujem. Neprišla som robiť žiadne obchody ani získavať priateľov, len som prišla vysvetliť, prečo tomu verím, aby ste ma nevideli ako nejakého diabla.

Ale nerobili ste všetko pre to, aby druhá strana bola vnímaná ako diabol? Hoci nás tá právna úprava stavala na úroveň Holandska a iných západných krajín. Keď sa Romana Tabák snažila tento návrh prezentovať a vysvetľovala, že nás neposúva nikam do stredoveku a je to zákon na pomoc ženám, v pléne ste jej povedali, že bude vnímaná ako katoliban. Nebola to vyhrážka, navyše dosť polarizujúca a agresívna?

Ja to vnímam ako čistý katoliban.

Predĺženie z dvoch dní na štyri?

Áno, to je sto percent. Pre mňa sú katoliban už aj tie dva. Prečo má niekto z parlamentu diktovať nejakej žene, či má alebo nemá rodiť deti. Vy si fakt myslíte, že ženy potrebujú pani Záborskú na to, aby začali rozmýšľať či ísť na interrupciu? To ma vytáča a uráža, takáto myšlienka do tohto storočia ani nepatrí. Jasné, že je to diktát a nič iné. Diktát o tom, ako majú ľudia žiť, ako majú rozmýšľať, kedy majú rozmýšľať podľa predstáv niekoho. Ja jednoducho tomuto neverím. Verím tomu, že žena sa má, musí a môže rozhodovať sama a dokonca aj vtedy, keď sa nespráva tak, ako si niektorí moralisti želajú.

Vychádza to z odlišného vnímania ľudskej bytosti. Začína sa argumentovať, že dieťa, ktoré nedovŕši jeden rok po narodení, je možné zabiť. Je to otázne…

….ale pre mňa to v prípade embrya nie je otázne, je to úplne jasné. Ľudská bytosť je žena a nikto nebude rozhodovať o tom, či si má vo svojom tele nechať vyvinúť embryo na dieťa alebo nie. Keď nechce, tak tie bunky nenechá vyvinúť na dieťa. Nikoho nezabila, lebo keby zabila, ide do basy. Pre mňa je bytosť aj tá žena.

Takže rodiaca žena má právo na potrat?

Ako to myslíte?

Žena, ktorá rodí, môže potratiť svoje dieťa, pokým ešte nie je vonku?

Nie, lebo to už nie je embryo, to je úplne iné. Od istého času žije v žene ľudská bytosť, ktorá cíti utrpenie. Veď vám vravím, že nie som Satan.

Ale povedali ste katoliban. To je liberálna verzia Satana.

Vy nie ste liberálka, nemôžete preto vedieť, čo pre nás znamená katoliban. Určite to nie je Satan. Mne napríklad ani pani Záborská vôbec nevadí a nepovažujem ju za zlého človeka. Má jednoducho iný svetonázor.

Je to najväčšia nadávka, aká môže byť.

Pre mňa to nie je nadávka, ale synonymum pre diktát katolíkov a cirkvi o tom, ako majú ľudia žiť. Je to príkaz, ako sa má niekto správať, takto to vidím.

Je to obmena slova Taliban, ktorý zabíja ľudí za inú vieru. Keď vás budeme volať liberálny islamský štát alebo liberálni nacisti, lebo aj oni boli za eugeniku, nebude to urážka?

Z mojej strany to nie je nič ako Satan, ale ako diktát, ale doplním sa. Je to tak polarizujúca téma, že dostávam presne takéto vyhrážky a komentáre typu „škoda, že ty si neumrela, škoda, že tvoja mama nešla na potrat.“ To sa objavilo ale v oboch táboroch. Aj na Facebooku v diskusii u mňa na adresu pani Záborskej, až som sa musela ohradiť. Téma je polarizujúca, ale nič sa nemení na tom, že tak ako ja sa aj druhá strana snaží presvedčiť okolie o tom, čomu verí. Viackrát som aj na svojom profile zdôraznila, že neverím tomu, že ľudia ako pani Záborská chcú niekomu ublížiť, to si vôbec nemyslím.

Rozumiem tomu, že si myslí, že zachraňuje život a príde im to posvätné a silné. Ja zas zachraňujem slobodu tej ženy, a preto je to pre mňa posvätné a silné. To sú dva svety, ktoré sa asi nikdy nezblížia, ale musíme sa navzájom tolerovať, v rámci možností. To už pán Matovič, na rozdiel od pani Záborskej, nezvládol.

Skutočne si myslíte, že práve interrupcie by boli témou, ktorú by OĽaNO a najmä Matovič brali ako kľúčovú?

Nešlo o tému ako takú, tam tiež nevidím až taký úprimný záujem, ako by niektorí jeho kolegovia očakávali. Skôr vidím, že na tom stráca politické body a to mu prišlo nespravodlivé. Často aj mňa obviňoval, že si takto získavam popularitu, pričom ja som stála jedna voči mnohým a s návrhom som neprišla ja.

Ale tie body stráca kontinuálne, pritom táto téma je už uzatvorená.

V každom prípade týmto sa to začalo. Keby sa téma otvorila raz na schôdzi a uzatvorila sa, možno by celé to trápenie a hanba klubu OľaNO nebola taká veľká, ale vznikli trenice aj vnútri, lebo sú tam liberáli aj konzervatívci. Každý očakával, že predseda sa postaví na jeho stranu. Nerobilo mi to radosť a viackrát som sa pýtala, na čo to bolo dobré. Vzhľadom na zloženie vlády sme toto vôbec nemuseli vyťahovať. Dva dni či štyri dni, podľa mňa to za to nestálo, lebo to naruší vzťahy. Ale je to to isté, ako keby som ja dala návrh k liberalizácii potratov a povedala pani Záborskej, nech sa k tomu nevyjadruje, lebo sme silnejší vo vláde. Aj keby bola jedna jediná, urobila by všetko pre to, aby získala ľudí na svoju stranu, lebo tomu verí.

A čo tie vzťahy narúša teraz?

Igor sa podľa mňa hnevá na to, že SaS prichádza s riešeniami a jasne pomenúva, čo jej vadí.

Preferenčne ho doháňate.

A to je ten problém. Ale to by mohol robiť aj on. Rozdiel medzi SaS a OĽaNO je ten, že my máme tímy a tie majú podrobný prepracovaný program na každý okruh problémov. Ja som napríklad tímlíderkou pre zdravotníctvo a každý tímlíder sa venuje len svojej téme. Sme programová strana, a preto každé voľby vyhrávame prvé miesta za volebný program.

Program máte dobrý.

OĽaNO nerátalo s tým, že bude vládnuť, aj Igor to veľakrát povedal. Oni neboli pripravení programovo a teraz sa stáva, že príde nejaký problém a my vytasíme riešenia, ktoré máme za desať rokov vypiplané. A keď Igor príde s nejakým návrhom, o ktorom vieme, že nie je najšťastnejší, tak to zargumentujeme a to nám prináša body. Od Sulíka máme zákaz kritizovať, ak nemáme iné riešenie, to by si mohlo osvojiť aj OĽaNO. Rišo vždy hovorí, že kritizovať vie každý, ale kritizuj iba vtedy, ak vieš, ako to urobiť lepšie. Preto máme lepšie politické body, ale naším zámerom nie je kradnúť ich OĽaNO, my si len robíme svoju robotu, tak ako predtým. Vo výkone politiky je teraz vidieť, kto prípravu má a kto nie. Igor sa na to hnevá, ja si ale myslím, že sa nemá na čo. To je proste fakt, OĽaNO nebolo programovo pripravené. Ale my im radi pomôžeme.

Matovič podľa vášho vyjadrenia zavolal ministrovi školstva Branislavovi Gröhlingovi, že neotvorí školy, pokiaľ sa Sulík neospravedlní?

To sa stalo pred pandemickou komisiou, Richard niečo skritizoval a povedal, že by to robil inak, možno to boli reštaurácie, ale nie som si istá, lebo vždy, keď niečo povieme, je z toho koniec sveta. Tak už neviem, o ktorý koniec sveta išlo konkrétne v tomto prípade. Braňo sedel vedľa mňa, volal mu premiér, zdvihol to, toto mu povedal, Braňo mi to aj zopakoval. Rozhodnutie o školách bol trucpodnik a dodnes je to trucpodnik. Aj tá pandemická komisia po tom telefonáte bola asi hodinu len o tom, čo SaS robí a aká je zlá. Preto niektorí vravia, že je zbytočné tam chodiť, ale čo my s tým máme robiť. Braňo premiéra prosil, nech do rozhodnutí o školách neťahá politiku, lebo deti potrebujú ísť do škôl. Ale Igor je rovnako emotívny ako ja, asi ešte do tej funkcie musí dorásť a musí si to uvedomiť. Nemusí to byť zlý človek, len pod tlakom nie vždy zvláda situácie.

Pomstychtivý podľa Richarda Sulíka, emotívny podľa vás.

Aj ja som emotívna.

Ale nie ste premiérka. Sú toto vlastnosti, ktoré by mal premiér mať? Vy by ste chceli byť premiérkou?

Ja som zrejme ešte nedorástla ani na ministerku, bolo by to príliš skoro a osobnostne na to ešte nemám. Keď vidím Igora, len sa mi potvrdzuje, že najprv treba dozrieť do takejto funkcie.

A má Igor Matovič na to, aby bol tam, kde je?

Je tam, takže sa bude musieť rýchlo zorientovať. Nič iné mu neostáva. Ľudia ho zvolili s enormným náskokom pred ostatnými, klobúk dolu pred jeho politickými zručnosťami. Prekvapilo ho to ako všetkých. Potrebuje sa otriasť, začať fungovať inak, ako bol zvyknutý. Chce to čas.

Čo konflikt medzi Sulíkom a Matovičom?

Ten konflikt je stále len o tom, že mu Rišo neschváli všetko, čo si zmyslí. Igor sa na to nemôže urážať a hlavne nie, keď sa baví s lídrom politickej strany, ktorá je založená na riešení problémov každej jednej odbornosti. Načo sme to celé robili, keď teraz nesmieme ani povedať, že toto nie je dobrý nápad a takto by to bolo lepšie? Aj keby nás prehlasovali, podstatné je, aby prebehla diskusia a nebrali nás za to ako nepriateľa.

Do akej miery sa zohľadňujú vaše názory na Ústrednom krízovom štábe a pandemickej komisii? Spomínali ste na Facebooku prípad Martina Klusa, ktorý sa v pondelok aj piatok ozýval kvôli potrebnému negatívnemu testu pre pendlerov, ale nič nezmohol. Ako je to možné?

Viacerí sme nad tým zlomili palicu, je to zbytočné, sedíte tam hodiny, niečo sa preberie, dohodne a potom to pán premiér na tlačovke zmení, lebo môže. Sú to len poradné orgány, ale vo výsledku je niekedy zbytočné tam byť.

Hovorí sa aj o tom, že nenávisť Matoviča plynie z toho, že Sulík vynáša novinárom informácie z koalície.

Ja mám opačnú skúsenosť. Asi je to len snaha nájsť si dôvod a ospravedlnenie sám pre seba, prečo sa správam tak, ako sa správam. Paranoja je zbytočná, podstatné sú fakty a toto nie je Rišov štýl, poznám ho roky a môžem dať zaňho ruku do ohňa. Novinári nám volajú po skončení napr. koaličnej rady a už vedia informácie zvnútra, stáva sa mi to často. Keby bolo na mne, dám všetky rokovania verejné, lebo keď niečo hovorím, tak to myslím vážne.

Minulý rok to bolo so SaS neisté, galkovci odchádzali, vy ste sa postavili na stranu Sulíka. Vtedy ste boli viditeľná, ale akoby len jedna z poslancov. Sulík vás aktuálne označuje za jedného z jeho najcennejších ľudí. Bol posledný rok pre vás kariérnym rastom?

Odkedy som vstúpila do SaS, posúva ma to osobnostne aj kariérne. Ak chcete poslaneckú prácu vykonávať dobre, núti vás to veľmi veľa rozmýšľať, rozprávať sa s odborníkmi, ktorí majú rozdielne názory a pri tomto argumentačnom ping-pongu idete do hĺbky, takže sa ani nedá, aby vás to neposúvalo. S osobnostným rastom je logicky spojený profesionálny, teším sa z toho, je to dobrá správa pre mňa aj občanov, keďže som poslankyňou.

Nie je z vás nervózna Lucia Nicholsonová?

Určite nie, ani nemá byť prečo. My nie sme konkurentky, ale kolegyne a najlepšie nám to klape, keď ideme do niečoho spolu. Videli ste tlačovku o CBD? Vám ako konzervatívcom sa to určite páčilo (smiech).

Ale keď požadovala demisiu Borisa Kollára, vymedzili ste sa proti nej a povedali ste, že sa unáhlila.

Ja som sa určite nevymedzila proti Lucii, len som uviedla veci na pravú mieru. Je to emotívna téma a všetci novinári písali o tom, že dve sestričky boli prepustené. No to, čo som si overila, bolo inak. Lucia si to nemá ako overiť, je v Bruseli. Neboli prepustené sestričky, čo sa starali o Kollára. Ľudsky to odsúdenie chápem. Keď si predstavím sestričku, čo na tom oddelení robí a chodia tam Borisove dámy, jedna, druhá, tretia, tak vám to vadí. A ešte vám začnú chodiť do kuchynky, nie preto, že sú zlí ľudia, ale preto, že to považujú za normálnu vec a potom prídete ráno do roboty a jedna z tých dám má vašu šálku a pije z nej čaj, lebo ju našla v kuchynke. Ale Boris mal tieto návštevy povolené a tak sa to stupňovalo. To sú blbosti, ktoré riešime, ale chápem, že to vyvrcholí do situácie, keď hlavná sestra nakričí na Borisa, ktorý mal vyložené veci vonku na parapete. A on sa potom naštve a sťažuje sa. Podstatné ale je, že nežiadal žiadne trestanie sestier a ani k žiadnemu nedošlo. Chápem aj Luciine reakcie s tou úrovňou informácií, aké mala, ale mám garanciu od riaditeľa nemocnice, že neboli a nebudú žiadne sankcie voči sestričkám a žiadna ani „nebude odídená“ na vlastnú žiadosť. Dané sestričky mi odkázali, že je im veľmi nepríjemné, že sa stali súčasťou politického boja a nechcú to tak. Mohli by sme sa preto prestať priživovať na tejto situácii.

Diskusia medzi vami a Matovičom sa najviac vyhrotila pre dofinancovanie VšZP. Štátny tajomník Marcel Klimek argumentuje pomerne vecne. Tvrdí, že ide o riešenie problému, ktorý zanechala bývalá vláda.

Klimek argumentoval veľmi vecne, pochválila som ho za to, takto má vyzerať diskusia. Pán Klimek komunikuje absolútne korektne.

Prečo nemá pravdu o dofinancovaní 200 miliónmi, ktoré sú na mieste po tom, ako štát vyhral súd s Dôverou?

Ale to s tým nič nemá. My sa teraz nebavíme o súde, ale o tom, či je správne dotovať štátnu poisťovňu a tak likvidovať konkurenciu. Oni to robia zámerne, ich cieľom je podfinancovať súkromné poisťovne tak, aby odišli z trhu, lebo ich považujú za škodnú. Ale u mňa to tak nie je, ja ich považujem za prínos a čím viac ich bude, tým lepšie, lebo vznikne väčšia konkurencia. Moji kolegovia v snahe vyhnať súkromníkov vzali 200 miliónov, ktoré zobrali každému, kto dostáva výplatu a platí dane bez ohľadu na ich zdravotnú poisťovňu. Tie peniaze vrazili do jedinej štátnej poisťovne, ktorá je dlhodobo neefektívna a v tomto roku ušetrila 2,2 milióna eur namiesto plánovaných 50-100 miliónov. Každý normálny manažér by tlačil na opatrenia v rámci svojho fungovania a nedotoval neefektivitu.

Aké?

Vezmeme 200 miliónov a natlačíme ich do poisťovne, kde to poistenci nepocítia, ukáže sa to len na plytvaní, namiesto toho, aby sme ich vzali a postavili štyri nemocnice alebo to dali cez poistenca štátu, čiže všetkým poistencom štátu. Zákazníci vo VšZP dostanú teraz viac peňazí ako tí v súkromných, čo je úplne nespravodlivé voči 2,2 milióna ľudí. Ale obava, ktorej rozumiem, je, že keďže je VŠZP zadlžená, u nej sa akoby vyrovná dlh. Súkromné poisťovne nie sú tak zadlžené, tak keď zvýšite platby za poistenca štátu, súkromné budú v zisku a stále sú konkurencieschopné a ešte aj dokážu platiť za zdravotnú starostlivosť. Preto tu je obava, že by si tieto platby vybrali ako zisk.

Bolo by dobré, keby peniaze v týchto ťažkých časoch v zdravotníctve ostali.

Áno. Preto som poisťovne oslovila, či sú ochotné podpísať memorandum o tom, že ani euro nepôjde na dividendy a všetko 1:1 dajú poskytovateľom. Poisťovne to podpísali. Potom som dohodla s poskytovateľmi v rámci iniciatívy Stop hazardu so zdravím konkrétne záväzky a protislužbu za väčšie platby za poistenca. Dohodli sme objednávkový systém, väčší počet skríningov, presné časové dojazdy od polhodiny do dvoch hodín pri špecialistoch, vyše 10 záväzkov pod podmienkou, že ak sa to nedodrží, poisťovne si nevyberú žiaden zisk ani v nasledujúcich rokoch. To sú tzv. kritériá kvality poisťovní. Podstata je v tom, aby pravidlá platili pre všetkých rovnako, pre súkromné i štátne poisťovne aj nemocnice ako aj pre poistenca, lebo človeku je jedno, či ho ošetria v štátnej alebo súkromnej nemocnici. Poistencov štátu majú aj súkromné poisťovne.

Treba nastaviť systém tak, aby poisťovne mali motiváciu starať sa o  pacienta a to nastáva vtedy, ak majú zisk. Zisk nie je len o tom, že si to vyberú súkromníci, zisk je napríklad aj to, že môžete dať väčšie odmeny svojim zamestnancom, že nezostávate v mínuse, že môžeme investovať. Keby bola VšZP v zisku, dokáže nakupovať väčšiu zdravotnú starostlivosť a logicky by to aj tak malo byť, lebo ak majú lepšie podmienky a nevyberajú si zisk pre svojich akcionárov, mali by logicky mať viac peňazí a ľudia by s nimi mali byť spokojnejší – ale nie sú. Za desať rokov prešlo približne pol milióna ľudí zo štátnej poisťovne, ktorá má viac peňazí a nemá nikoho, kto by z nej vyťahoval zisk. Tí ľudia neprešli do súkromných poisťovní, lebo sú tam horšie služby, ale naopak lepšie. Ľudia nie sú padnutí na hlavu, vedia, čo robia.

Ale kmeň poistencov je slabší. 

Ale to vyhodnocuje prerozdeľovací mechanizmus, ktorý je v prospech VšZP. Je to kotol, v ktorom sa peniaze nevyberajú spôsobom, že idú priamo tam, kde ste poistený. Všetky platby za poistné sa nalejú do tohto spoločného kotla, kde sa prepočíta, o koľko komplikovanejší kmeň má ktorá poisťovňa a každá dostane peniaze podľa komplikovanosti svojho kmeňa. Teda, ak má niekto viac dôchodcov alebo cukrovkárov, dostane aj viac peňazí. Kvôli tomuto doplácali súkromné poisťovne tento rok okolo 270 miliónov VšZP. Teraz sme zmenili zákon tak, že VšZP bude mať ďalších 15-20 miliónov navyše od súkromných poisťovní, do toho dostala dotáciu 200 miliónov a pritom je to jediná poisťovňa, ktorá nemá ani poriadne urobené benefity, lebo podľa prieskumu odchádzajú poistenci k súkromnej najmä kvôli tomu. Keď som sa v minulosti v štátnej poisťovni pýtala, prečo neponúka rovnaké benefity, ako preplácajú súkromné (v tom čase zubné ošetrenie a lieky pre deti zadarmo), tak mi bolo povedané, že na to proste nemá peniaze. A to v rovnakých trhových podmienkach a s krytím od štátu. Súkromníci dokázali hospodáriť s našimi odvodmi tak, že zabezpečili štandardnú zdravotnú starostlivosť, akcionár si vybrali zisk, ale nevyplatil si všetky dividendy. Nechal časť zisku v poisťovni, aby platila poistencom zdravotnú starostlivosť navyše. Ako je možné, že štátna poisťovňa toto nedokáže?

Zámer dať VšZP peniaze, aby bola konkurencieschopná chápem. Ale o štyri roky môže prísť ďalší Fico, ktorý ľuďom povie, že im dá niečo zadarmo, oni ho zvolia a dosadí tam ďalšieho Pašku. Ak medzitým zničíme konkurenciu a ľudia nebudú mať kam odísť, nikdy sa to už neopraví. Ďalší Paška bude mať nami pripravené švédske stoly a nebude nikoho, kto by ho kontroloval alebo mu nastavoval zrkadlo v podobe lepšej kvality služieb. Teraz môžu ľudia odísť do súkromných poisťovní, keď vidia, že za rovnaké peniaze dostanú lepšiu starostlivosť. Ale ak ich zničíme, v budúcnosti to už nebude možné. Verím v trh a v to, že jedine konkurencia donúti štátneho nominanta aj súkromného vlastníka mať lepší výkon, lebo ak vám klient nemá kam zdrhnúť a vy dostanete rovnaké peniaze bez ohľadu na to, aké služby dávate a ešte ste štátny nominant s presne stanovenou mzdou, prečo by ste sa snažili? Veď plat máte rovnaký bez ohľadu na výsledok hospodárenia štátnej inštitúcie, prípadne si prilepšíte podpisom nevýhodnej zmluvy, za ktorý dostanete nejaké to percento do vačku. To je samozrejme nelegálne, ale ak zničíme konkurenciu, nebudeme vedieť, že dané služby sa dali nakúpiť podstatne lacnejšie a takéto klamstvo oveľa ťažšie odhalíme.

Nie je konkurencia ako konkurencia, na Slovensku máme oligopol v poisťovniach.

Lebo ničíme konkurenciu. Poisťovní bolo svojho času 13. Správame sa, akoby nepriateľom bola súkromná poisťovňa.

Hovoríte, že Penta má skôr pozitívny vplyv na zdravotníctvo?

Áno, napríklad sa pozrite, kto stavia v posledných rokoch nemocnice. Jedine Penta.

Ale je to Penta, ktorá má vplyv na politické špičky.

Toto je problém, ale takýto istý vplyv mala aj Paškova chobotnica. Problémom boli korumpovateľné politické špičky. To dnes už problém nie je.

V nahrávke Gorila sa bavili o tom, že Haščák môže s Paškom počítať.

Preto sa pýtam, či je problém konkurencia alebo zapredaní politici, lebo potom je jedno, koho zrušíte. Potrebujeme jasné pravidlá, musíme naviazať zisk poisťovní na konkrétne prínosy pre poistencov. Navrhovala som to teraz aj v minulosti, musíme obmedziť to, čo robili v minulosti. Keď si chceli vybrať zisk pre akcionárov, zobrali si úver, ten vyplatili svojim akcionárom a ten úver splácali z peňazí na zdravotnú starostlivosť. Ešte v minulom volebnom období sme navrhovali túto možnosť úplne zrušiť úpravou správneho fondu a výsledkom bolo, že od januára to bude platiť a nebude možné urobiť takúto machináciu. Ale nerobme to tak, že VšZP je slepý medzi jednookými, tak vypichnem oko aj tým jednookým, aby sme boli všetci rovnako slepí. V čom to ľuďom pomôže? Musíme nastaviť pravidlá, ktoré musíme kontrolovať a dodržiavať, aby to tu nemohol ošéfovať ďalší Paška alebo Haščák. Úprimne sa teším, že v prípade Haščáka mohla prísť na rad spravodlivosť, ak je pravda všetko, čo sa o ňom píše. Ale ak ho odstránite a neodstránite systém, ktorý politikom umožňuje tieto veci robiť, nič nevyhráte, lebo príde náhrada. Potrebujeme zmeniť systém. Aby tu bola konkurencia, navzájom sa kontrolovali a boli nútení zlepšovať sa, lebo inak nezbohatnú. Toto potrebujeme nastaviť a nie, že štátna poisťovňa nám nefunguje, tak ju necháme zhltnúť ešte viac peňazí. Kde to má logiku?

Majú vás relatívne radi penťácke médiá. Naozaj vychádzajú obvinenia Igora Matoviča o tom, že ste lobistkou Penty len z toho, že chcete takýto konkurenčný systém oproti tomu, čo je v programovom vyhlásení vlády?

Čo ja viem, to sa musíte opýtať Igora. Ja sa tým nezaoberám. V PVV je, že pravidlá majú platiť pre všetkých rovnako bez ohľadu na vlastníctvo, a že budeme vyhodnocovať prínos pre občanov z každého jedného minutého eura.

Postavili si na tom predvolebnú kampaň, išli na Cyprus, ukazovali tam schránkové firmy Penty…

….dobre urobili, teraz to treba dokončiť.

Podľa ich tvrdení tam malo ujsť 400 miliónov eur.

Bolo to viac, ja som si vyrátala 510 miliónov, ktoré boli vyplatené na dividendách, ale väčšia suma bola, čo investovali naspäť. Možno niekto povie, že z toho, že stavajú nemocnice, dávajú benefity, čím získavajú ďalších klientov a preplácajú zákroky v iných nemocniciach, z čoho získavajú peniaze, ale presne toto môže robiť aj štát a nerobí to. Trištvrte trhu sú súkromníci, všetky ambulancie sú súkromné. To sú všetci nepriatelia, lebo štát nevie hospodáriť? Neviem kedy Igor precitol, lebo takýto názor mám roky a úprimne verím v trhový systém. Nikdy predtým to nebol problém.

Budú sa vzťahy s Igorom Matovičom a ministrom budúci rok ďalej vyostrovať alebo tam bude lepšia atmosféra?

Uvidíme, je to viac na Igorovi ako na mne. Snažím sa byť konštruktívna, je to pre mňa dobrá škola ako neulietať, lebo mám Igorove tendencie, ale budem sa snažiť aj v tomto smere zlepšovať. Keby sa nám obom podarilo ustrážiť si vyjadrenia a emócie, mohla by byť lepšia atmosféra, ale je to na Igorovi, lebo ja aj SaS si to dobre držíme a to vďaka Rišovi Sulíkovi. Keď ma premiér obvinil s Pentou, skoro som vybuchla, cítila som to ako krivdu. Bolo to veľmi neférové voči mne a nerozumela som, ako to môže urobiť niekto, kto vás pozná, len preto, že sa nahnevá. V tom momente mi už len zasvietil telefón a v ňom SMSky od Riša „kľud, dýchaj, nereaguj, zostaň vecná“. Potom mi aj volal, aby som nebola emotívna, lebo to nikam nevedie. Nemáme nárok ani čas byť malicherní, ani sa cítiť ukrivdene, lebo riadime krajinu počas COVID-19. A keď nebudeme vzťahovační a dovolíme mať druhým iný názor, mohlo by to fungovať lepšie. Igor to buď prijme, alebo sa bude zakaždým, keď budeme mať iný názor, hádzať o zem. Je to na ňom.

Iný názor budeme mať asi často, lebo máme vypracované programy a môže sa stať, že Igorovi napadne na tlačovke nejaký výborný nápad, my na to budeme mať vypracované riešenie a ponúkneme ho. Nemôže na to podráždene reagovať a najlepšie by bolo, keby to najskôr predniesol „doma v kuchyni“, my mu predstavíme náš názor a všetky tie návrhy a budeme radi, keď si ich prevezme alebo to predstavíme spoločne. Takto to malo fungovať od začiatku a nebol by problém.

(Peter Števkov, Eva Struhárňanská)