Očkovanie proti ochoreniu COVID-19 je v niektorých krajinách už v plnom prúde. Ďalšie štáty vrátane Slovenska sa na masovú vakcináciu populácie zatiaľ len chystajú. V EÚ sa čaká na povolenie vakcíny, tlačí naň hlavne Nemecko.

Vo Veľkej Británii, ktorá je v počte nakazených šiestou najviac zasiahnutou krajinou na svete, spustili očkovanie už v druhom decembrovom týždni. Spojené kráľovstvo sa tak stalo prvým štátom na svete, ktorý začal podávať svojim občanom vakcínu od spoločností Pfizer/BioNTech. Tá dosahuje 95-percentnú účinnosť.

V úvodných týždňoch očkovania chcú Briti podať 800-tisíc vakcín. Idú na to od najstarších. Prvou zaočkovanou Britkou sa 7. decembra stala 91-ročná Margaret Keenanová.

Prioritne je očkovanie určené práve pre najohrozenejšie skupiny obyvateľstva, ako sú seniori, pacienti a zdravotnícky personál či zamestnanci kritickej infraštruktúry. Očkovanie sa rozbehlo v 50 nemocniciach naprieč Spojeným kráľovstvom.

Očkovací megaprojekt v USA

V Spojených štátoch sa očkovanie spustilo v pondelok 14. decembra. Tento logistický megaprojekt sa označuje za najväčší od konca druhej svetovej vojny a celkom určite ide o najväčšiu očkovaciu akciu v dejinách krajiny. Tamojšie úrady plánujú do apríla zaočkovať 100 miliónov Američanov, čo je takmer tretina celkovej populácie USA.

Rovnako ako v Británii aj v USA očkujú vakcínou od spoločností Pfizer/BioNTech. Prvou zaočkovanou, mimo klinických testov, bola zdravotná sestra z New Yorku. Práve Veľké Jablko je stále jedným z epicentier nákazy novým koronavírusom v USA. Od začiatku pandémie sa v Spojených štátoch nakazilo viac ako 16,5 milióna ľudí a počet úmrtí na Covid už prekročil 300-tisíc.

Distribúciu vakcín od Pfizeru komplikuje fakt, že sa musia skladovať, a teda i prevážať v mraziacich boxoch pri teplote až mínus 70°C. Tisíce ampuliek s očkovacou látkou proti ochoreniu COVID-19 označenou ako BNT162b2 prepravujú v špeciálnych kontajneroch vybavených senzormi monitorujúcimi okrem polohy ešte teplotu, otrasy a svetlo. Na udržanie extrémne nízkej teploty sú vystlané suchým ľadom.

Rizikové skupiny prioritné

Regulačné úrady v USA potvrdili, že vakcína vyvinutá americkým farmaceutickým gigantom Pfizer a nemeckou biotechnologickou firmou BioNTech má 95-percentnú účinnosť.

V rovnaký deň a rovnakou vakcínou ako v USA začali proti ochoreniu COVID-19 očkovať v Kanade. Podobne ako v Británii aj Kanaďania spustili očkovanie najskôr v rizikových skupinách obyvateľstva a prvé vakcíny dostali seniori.

Podľa kanadského premiéra Justina Trudeaua by mohla byť väčšina Kanaďanov zaočkovaná do septembra 2021. Pre 37-miliónový národ by však mali mať kanadské úrady do konca tohto roka pripravených zatiaľ iba štvrť milióna vakcín. Zvyšné by mali dochádzať v priebehu roka, ako sa budú postupne vyrábať.

Rusi používajú vlastnú vakcínu

S očkovaním začali už začiatkom decembra Rusi. Používajú vlastnú vakcínu Sputnik V, ktorá bola v Rusku zaregistrovaná v auguste. Jej výrobcovia tvrdia, že úspešnosť ich očkovania je až 95 percent a nespôsobuje vraj žiadne vedľajšie účinky.

Za dva týždne od začiatku očkovania dostali prvú dávku vakcíny Sputnik V tisícky ľudí, ktorí sa už registrovali, ale nie je zatiaľ jasné, koľko kusov dokážu Rusi vyrobiť. Očakáva sa, že do konca roka budú prístupné zatiaľ dva milióny dávok, čo umožní začať, ak nie úplné plošné, tak aspoň masové očkovanie.

O spoluprácu s výrobcami ruského očkovania Sputnik V prejavil nedávno záujem britský farmaceutický gigant AstraZeneca, ktorý vyvíja jednu z nádejných vakcín.

V Rusku momentálne vyvíjajú tri rôzne vakcíny proti novému koronavírusu. Najznámejšou z nich je Gam-COVID-Vac s obchodným názvom Sputnik V. Za vakcínou EpiVacCorona, ktorú ruská vláda v októbri tiež schválila, stojí virologické výskumné centrum Vektor na Sibíri. Tretiu vyvíja Chumakovov inštitút pre detskú obrnu a virálne encefalitídy v Moskve.

Prípravy v plnom prúde

Británia, USA, Rusko či Kanada už začali s očkovaniami, ale vakcína od Pfizeru na povolenie v Európskej únii stále ešte čaká. To však členským štátom nebráni, aby sa pripravovali na masové očkovanie obyvateľstva. Na skoré schválenie vakcíny tlačí v EÚ hlavne Nemecko.

Spolková vláda pod vedením Angely Merkelovej nečaká a už teraz si chystá očkovacie kapacity. Po celej krajine vznikajú stovky vakcinačných centier. Športové haly, kultúrne centrá, letiskové haly či veľtržné paláce nepoužívané pre protipandemické opatrenia sa transformujú, aby po schválení a doručení vakcín mohli okamžite začať s očkovaním. Len v Berlíne plánujú očkovať tisícky ľudí denne.

Tak ako ostatné členské štáty i Nemecko obstará vakcíny cez EÚ, ktorá má momentálne uzatvorenú zmluvu so šiestimi farmaceutickými firmami a plánuje ich zaobstarať 300 miliónov kusov, teda dostatok pre celú dospelú populáciu EÚ. Deti do 16 rokov nemá podľa expertov zmysel očkovať.

V prvej vlne očkovania plánuje nemecká vláda iba v Berlíne použiť 900-tisíc vakcín počas prvých troch mesiacov akcie. Na každého očkovaného sú potrebné dve dávky, takže očkovaných bude 450-tisíc ľudí. V takom prípade by bol zaočkovaný niečo viac ako jeden z desiatich Berlínčanov. V hlavnom meste Nemecka zriadia šesť očkovacích centier.

Po celom Nemecku vzniká 60 distribučných centier, z ktorých sa budú vakcíny rozvážať. V súvislosti s logistickým zabezpečením masového očkovania hovoria nemecké médiá o „mamutej úlohe“. Podľa odhadov vyjde celá nákladná akcia spolkovú vládu šesť miliárd eur.

Na očkovaciu akciu sa chystajú aj Španieli. Tí očakávajú, že prvé vakcíny by mohli začať do krajiny prichádzať už na začiatku januára. Francúzi tiež uprednostnia pri očkovaní najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva, teda najskôr zaočkujú starších ľudí, pacientov s pridruženými chorobami a zdravotnícky personál.

Čínske vakcíny a varovanie WHO

Na dvoch vakcínach pracuje Čína, odkiaľ sa podľa viacerých vírus rozšíril, hoci Peking to popiera a hľadá iných vinníkov pandémie. Vakcína od čínskej spoločnosti Sinopharm má údajne 86-percentnú účinnosť. Druhou vyvíjanou a testovanou čínskou vakcínou je Sinovac.

Konkrétne počty vyrobených vakcín nie sú známe, ale podľa niektorých médií Sinopharm vyrobí ešte tento rok 100 miliónov vakcín, prípadne ich dokáže dodať až 300 miliónov. Druhý decembrový týždeň čínske úrady dokonca informovali, že krajina by mohla mať koncom roka k dispozícii 600 miliónov vakcín.

Slovenský expert na krízové situácie Dušan Zupka, ktorý roky pôsobí v koordinačnom výbore OSN pre humanitárnu pomoc v Ženeve, v rozhovore pre Štandard uviedol, že v rôznych štádiách vývoja sú momentálne viac ako dve stovky vakcín, ktorých výrobcovia požiadali o schválenie komisiu Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) v Ženeve.

„Odhad svetových expertov, ktorí spolupracujú s WHO, je taký, že sitom predklinického a klinického testovania prejde nakoniec možno nejakých sedem alebo osem vakcín. Vrhlo sa na to strašne veľa farmaceutických gigantov, ale šanca, že všetci prejdú a dokážu, že ich vakcína bude spoľahlivá, bude veľmi malá,“ uviedol Zupka.

Odborník na humanitárne krízy pre Štandard uviedol, že súhlasí s názorom WHO, ktorá varuje, že ani očkovanie nebude znamenať úplný koniec pandémie ochorenia COVID-19.

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.