Lockdown tiež stojí životy, ale iným spôsobom

V priebehu roka 2020 sme zase raz boli svedkami údajného vedeckého konsenzu, tentokrát o unikátnosti vírusu SARS-CoV-2, známeho ako nový koronavírus. Reálny svet vedy je plastickejší. Najvýznamnejším prejavom disentu vo vedeckej obci sa stala tzv. Barringtonská deklarácia, nazvaná podľa miesta Great Barrington v americkom Massachusetts, kde vyhlásenie vzniklo. Toto vyhlásenie vychádza zo základnej premisy, že vyhlasovať lockdown „do času, kedy bude vakcína, spôsobí nenapraviteľné škody, ktoré neprimerane zasiahnu spoločensky znevýhodnené vrstvy,“ predovšetkým chudobných, mladých a obyvateľov rozvojových krajín. Je lepšie dosiahnuť kolektívnu imunitu, ideálne tak, že „tých, ktorí čelia najmenším rizikám, necháme, aby svoje životy žili úplne normálne, a tým, že sa prirodzene nakazia, vytvoria kolektívnu imunitu pre všetkých.“

Medzitým by ohrozené skupiny žili v režime „cielenej ochrany“. Pod tou sa v deklarácii rozumejú nasledujúce opatrenia: „Domovy sociálnych služieb by ako prvé mali nasadiť personál, ktorý už získal imunitu, ostatných zamestnancov i všetkých návštevníkov testovať. Zamestnanci by nemali zbytočne rotovať. Je potrebné zabezpečiť rozvážanie potravín a potrebných vecí dôchodcom, ktorí zostávajú vo svojich domácnostiach. Pokiaľ je to možné, mali by sa so svojimi príbuznými stretávať radšej vonku ako v uzavretých priestoroch. Zrozumiteľné a podrobné opatrenia možno zaviesť aj vo viacgeneračných domácnostiach, hygienici dokážu poradiť. Tým, ktorí ohrození nie sú, nech je okamžite dovolené žiť úplne normálne.“

Deklaráciu podpísalo takmer 13-tisíc vedcov a 38-tisíc pracovníkov v zdravotníctve po celom svete. Avšak autori sú len traja profesori epidemiológie: Martin Kulldorf z Harvardu, Jaye Bhattachariová zo Stanfordu a Sunetra Guptová z Oxfordu. Ako sa Guptová vyrovnáva s kritikou riaditeľa Svetovej zdravotníckej organizácie, podľa ktorého je Barringtonská deklarácia „vedecky a eticky problematická“?

Žijete v Oxforde. Británia ako prvá na svete schválila vakcínu proti covidu. Môže to byť tá strieborná guľka, ktorá celú túto hrôzu ukončí?

Mohla by to byť strieborná guľka a veľmi účinná – ak by bola použitá pre cieľ, ktorý sme predostreli v Barringtonskej deklarácii. Teda ak vakcínu použijeme na ochranu zraniteľných osôb a všetkých ostatných prepustíme hneď na slobodu.

Predpokladajme, že vakcíny budú bezpečné – nie je to argument proti vašej deklarácii? Keď ste v októbri navrhovali otvoriť spoločnosť, ešte žiadna vakcína k dispozícii nebola, napriek tomu ste tvrdili, že nedáva zmysel spoločnosť tak dlho dusiť.

Nemohli sme pochopiteľne vedieť, či sa spoľahlivú vakcínu podarí vyvinúť, ani za ako dlho. Ak sa to podarilo takto rýchlo, je to skvelé. V skutočnosti je vakcína súčasťou riešenia, ktoré podporujeme celý čas, z môjho pohľadu je to perfektný prostriedok na ceste k cieľu. Stále si však nemyslím, že by sme sa na ňu mali spoliehať v tom zmysle, že tak vznikne kolektívna imunita pre celú populáciu. To by musela byť podaná veľmi veľa ľuďom. Dnes ani nevieme, či vakcína zabraňuje infekcii. Vieme, že predchádza chorobám, čo je úžasné, presne to sme práve teraz potrebovali. Komu ale nehrozí riziko choroby, nieto ešte smrť na covid, ten tú vakcínu absolútne nepotrebuje. Ak by sme ju mali podávať aj nerizikovým ľuďom, budeme na deň, kedy bude zaočkovaný každý a my sa vrátime do normálu, čakať neúmerne dlho.

Ak sa nebudú očkovať len rizikové skupiny, ale toľko ľudí, aby sa prestala šíriť infekcia – koľko ľudí sa podľa vás musí dať zaočkovať?

Hovorí sa, že pre zastavenie šírenia vírusu je to 60 až 70 percent. Možno to toľko byť nemusí. Mnohí z nás nejakou imunitou disponujú, pretože sme už boli koronavírusu vystavení. Ale tento typ imunity asi klesá, paradoxne, práve tým, ako dlho trčíme v lockdowne. Teda úprimne povedané, neviem, aký podiel obyvateľstva by bolo potrebné zaočkovať pre dosiahnutie kolektívnej imunity len z vakcíny. Vtip je v tom, že ak máme vakcínu, ktorá zraniteľných ľudí ochráni pred chorobou a pred smrťou, tak si z toho nemusíme robiť hlavu.

Čiže aj v tejto chvíli je stále najlepšie rýchlo otvoriť spoločnosť?

Presne tak. Viac ako kedykoľvek predtým. Teraz môžeme znormalizovať naše životy s vedomím, že môžeme ochrániť zraniteľných ľudí bez toho, aby sme ich žiadali, nech sa na ďalších x mesiacov zatvoria doma, nevídali sa s vnúčatami a podobne.

Koľko je v spoločnosti tých, ktorí voči koronavírusu majú už nejakú imunitu z predchádzajúceho stretnutia s iným koronavírusom?

Neviem, predstavovala by som si 20 až 30 percent. My všetci sme všetkým doterajším koronavírusom už boli do nejakej miery vystavení. Ako veľmi imunita, ktorá pri tom stretnutí vznikla, poskytuje ochranu proti ďalšej infekcii, ešte len bude musieť byť preskúmané. Rovnako nevieme, kto tú získanú imunitu už má. Ale bezpečne vieme, že ktokoľvek mladší ako 45 rokov si fakt nemusí robiť starosti. A že ani pre vekovú kategóriu 45 až 65 nie je riziko také, aby vás nútilo bežať k najbližšej stanici a domáhať sa tam vakcíny. Povedala by som, že vo chvíli, keď zaočkujú ľudí nad 75 rokov, prípadne aj niektorých mladších jedincov s vážnymi rizikovými faktormi, tak môžete spoločnosti pokojne odporučiť, nech vyjde von a nech sa ľudia opäť postavia na nohy.

Česká republika má desať miliónov obyvateľov. Práve sme absolvovali takzvanú druhú vlnu.

Pričom prvú vlnu infekcie ste skoro nemali.

Bola oveľa menšia ako v Británii, ale druhú vlnu sme mali oveľa väčšiu než vy. Z desiatich miliónov obyvateľov už bolo 600-tisíc pozitívne testovaných. Ako ďaleko sme pokročili ku kolektívnej imunite?

Je nesmierne ťažké odhadovať z počtu pozitívne testovaných počet infekcií, keď testy zachytia len zlomok prípadov. Aký máte podiel pozitívnych testov na všetkých testoch?

Už druhý mesiac okolo 25 percent.

To sú presne tie isté hodnoty, aké sme pozorovali v New Yorku, respektíve v častiach New Yorku tento rok na jar. Existuje štúdia z testov, ktoré tam na jar vykonávali u žien v pôrodniciach. Infekcia sa medzi nimi pohybovala od 25 do 30 percent, teda vaše aktuálne čísla. V New Yorku na jar epidémia do dvoch mesiacov zmizla. Takže by som tipovala, že ak máte v Českej republike práve teraz tak vysoký podiel testovaných, bola už podstatná časť českého obyvateľstva tomuto vírusu vystavená.

Tých 20 až 25 percent konštantne pozitívnych testov je vlastne dobrá správa?

Áno, samozrejme, ak tí ľudia neumierajú. Vysoký podiel ľudí, ktorí prišli do kontaktu s vírusom a prežili, je presne to, čo spoločnosti dáva ochranu do budúcnosti. Teraz by mimochodom stálo za to, aby u vás niekto zorganizoval štúdiu na výskyt protilátok. Teraz, pretože protilátky z krvi pomerne rýchlo miznú. A s tak vysokým podielom pozitívne testovaných dáva štúdia na protilátky väčší zmysel, ako keď je výskyt infekcie nízky. Zistili by ste, aká veľká časť vášho obyvateľstva sa na jeseň s vírusom stretla. Keby sa v Českej republike našiel niekto ochotný tú štúdiu urobiť, veľmi radi s jej prevedením pomôžeme.

Takáto štúdia u nás prebehla na jar, ale nebola dobre pripravená. Teraz z nejakého dôvodu ako keby už vládni epidemiológovia neboli zvedaví.

Tak to je škoda. V 90. rokoch som veľa spolupracovala s českými vedcami na výskume meningokoka a od tej doby viem, že infraštruktúru na tento typ výskumov u vás máte.

Je možné, že už sme v Českej republike na ceste ku kolektívnej imunite ďalej, než tušíme?

Isteže to je možné. V krajinách, kde bol uvalený lockdown, je vo chvíli, keď sa epidémia dala na ústup, v podstate nemožné s istotou tvrdiť, že dôvodom poklesu infekcie je kolektívna imunita. Ale bola by som veľmi prekvapená, keby nehrala zásadnú úlohu.

Kľúčová myšlienka Barringtonskej deklarácie je myslím to, že zdraví ľudia práve tým, že chytili koronavírus, následne chránia tých starších a rizikových. Pripadá mi to ako sedliacka úvaha, úplne logická. Prečo myslíte, že ju toľko vedcov a drvivá väčšina politikov jednoducho nepočúva?

To je dobrá otázka. Odpor k našim návrhom bol dosť emotívny a často prechádzal do osobných útokov. Celú tú úvahu zmietli s tým, že je neetická. Z odborných námietok bol asi najčastejší protiargument, že kolektívna imunita pri tomto víruse ani nevzniká. Čo je naozaj zvláštne vzhľadom na to, že s príchodom vakcíny odrazu každý hovorí, že riešenie je tu. A ako má prosím fungovať vakcína, ak vám prirodzená nákaza nedáva imunitu, respektíve nevytvára kolektívnu imunitu? To je zjavne nezmyselné. Naviac u všetkých ostatných koronavírusov bezpečne vieme, že kolektívna imunita vzniká. Čo sa medzitým u nás ľudí biologicky zmenilo? Prečo by si spoločnosť práve na tento vírus nemala vytvoriť kolektívnu imunitu? Naši kritici namietali, že sa predsa zatiaľ ani nevie, či si imunitu na tento vírus vytvára ľudský organizmus. Čo bolo tiež zvláštne tvrdenie. Od tej doby sa chvalabohu objavilo dosť štúdií – napríklad z imunologického inštitútu v La Jolla (v Kalifornii, pozn. red.) alebo z Karolinska Institutet (lekárska univerzita v Štokholme, pozn. red), ktoré dochádzajú po prvé k záveru, že telo aj na tento vírus vytvára dobrú imunitnú odpoveď, a po druhé, že imunitné odpovede voči iným koronavírusom sú krížovo reaktívne. Čiže poskytujú potenciálnu ochranu. Čo je tiež dôvod, prečo deti SARS-CoV-2 fakticky nedostávajú. Sú proti nemu veľmi, veľmi dobre chránené, skoro všetky totiž nejaký zo sezónnych koronavírusov nedávno mali.

Tvorca českej epidemiologickej politiky Roman Prymula by teraz namietal, že imunita na nový koronavírus dlho nevydrží.

Na rozdiel od osýpok na koronavírusy, aspoň na tie doteraz známe, nezískavame imunitu doživotne. Ľudia ich chytajú opakovane, pričom im ale nákaza nespôsobuje chorobu. Imunológia hovorí, že či vy ako jedinec imunitu stratíte a musíte ju opakovane znova získavať, alebo či ju získate doživotne, pre úroveň kolektívnej imunity nie je dôležité. Pri iných typoch koronavírusov vidíme voľným zrakom, že hoci napríklad vy znovu a znovu chytáte nádchu, v populácii zostáva vysoká hladina kolektívnej imunity. Takto funguje náš svet. Až keď dosiahnete veľmi vysoký vek, začne váš imunitný systém ochabovať, potom vás aj tieto staré známe koronavírusy môžu dostať. Mať k dispozícii vakcínu je dobré práve preto, že medzi nami vždy budú žiť jedinci, ktorým koronavírusy spôsobujú vážne problémy. A počas epidémie alebo pandémie môže počet mŕtvych vystreliť vysoko, čo snáď táto vakcína dokáže zastaviť.

Existuje ešte jedna výčitka, že reči o ochrane zraniteľných skupín sú len eufemizmus pre snahu starších ľudí izolovať, odpísať, žiť si svoje normálne životy a na tých neborákov zabudnúť.

Jasné, takže pre celú spoločnosť lockdown technicky možný je, ale technicky nie je možné chrániť tých zraniteľných počas troch alebo šiestich mesiacov. Zase argument, ktorý nedáva absolútne žiadny zmysel, dokonca by som ho označila za pokrytectvo. Samozrejme, sú medzi nami ľudia, ktorých je zložitejšie chrániť, ktorí žijú vo viacgeneračných rodinách a podobne. Ale zrovna tieto rodiny bývajú medzi tými, na ktoré má aj lockdown ničivejšie dopady. Z karantény sú predsa vyňatí pracovníci základnej infraštruktúry, vodiči autobusov, zdravotnícky personál, čiže všetko chudobnejší ľudia, ktorí nemôžu prejsť na home office, ktorí ďalej chodia do práce a potom nákazu zatiahnu domov k starším ľuďom. Nechápem, prečo návrhy ubytovať starších členov viacgeneračných domácností prechodne v hoteloch alebo prenajať im bývanie sú hrozne neetické, zatiaľ čo fakt, že aj v lockdowne sú práve tieto rodiny naďalej vystavené riziku, politikov nevzrušuje.

Od jari ste v Británii tvorili hlavnú opozíciu voči tímu profesora Neila Fergusona z Imperial College v Londýne, ktorý svojím scenárom státisícov mŕtvych dohnal Johnsonovu vládu k lockdownu. Od vás si vláda rozumy nevyžiadala?

Raz áno, na konci septembra nás pozvali, aby sme im predviedli našu prezentáciu. Zjavne sme ich nepresvedčili (smiech). Naopak, keď vyšla Barringtonská deklarácia, tak ju v Dolnej snemovni odsúdili.

A čím si to vysvetľujete? Všeobecne asi platí, že politici sa stávajú zajatcami vlastných rozhodnutí a chýb. Takže temné tušenie, že urobili nenapraviteľnú chybu, ich môže viesť k tomu, že potierajú kritiku.

Mne ako akademičke neprislúcha, aby som posudzovala charakter našich oponentov. Aj keď oni to často robia nám. My dnes mapujeme kolaterálne dopady lockdownu, zbierame dáta a pracujeme na impaktovej štúdii, aby bola k dispozícii do budúcna. Myslím, že lekcia z koronavírusu je nasledujúca: až zase príde nejaká neznáma infekcia, nesmieme sa už za žiadnu cenu zatvárať a čakať na vakcínu. Skaza, ktorú politika lockdownu spôsobuje, je nesmierna, berie aj veľa životov, hoci iným spôsobom.

Myslíte, že Barringtonská deklarácia bola zavrhnutá aj preto, že ju podporil Donald Trump?

Áno, ľudia, ktorí náš prístup chceli zdiskreditovať, využili to, že nás Trumpova administratíva podporila. Aj keď, podporila… Prezidentov poradca Scott Atlas Barringtonskú deklaráciu podporoval veľmi. Mali sme tiež užitočnú diskusiu s Trumpovým ministrom zdravotníctva. Oni s nami hovorili, ale to bolo tak všetko. Chceli si vypočuť a premyslieť rôzne návrhy, na rozdiel napríklad od svojich britských kolegov. Vtipné bolo, že ľudia, ktorí sa nás pokúšali zdiskreditovať pre kontakty s Trumpom, často sami tweetovali, že po správnosti by predsa mali byť v Bielom dome vypočutí oni. Veľa ľudí sa v súvislosti s koronavírusom začala správať veľmi zvláštne, ja neviem, kde sa to berie. Je to často vrcholne urážlivé a hanebné.

V septembri ste sa sťažovali, že zrazu máte problémy vedecky publikovať. Spolitizovala sa veda za poslednú dobu?

Extrémne. Niektoré vedecké časopisy evidentne držia politiku, že sa netlačia texty, ktoré by išli proti vládnej línii lockdownu. Známy žurnál Lancet napríklad zverejnil antideklaráciu k našej Barringtonskej a keď jeden náš signatár, vedec z univerzity v Edinburgu, napísal polemiku, Lancet mu ju odmietol vydať. Najskôr mu povedali, že jeho text študujú a ozvú sa o dva týždne. Neozvali sa, až teraz, doslova pred pár dňami mu napísali, že nič vydávať nebudú, sorry.

Text vychádza v spolupráci s týždenníkom Echo, kde pôvodne vyšiel.