Vakcína v súčasnej situácii nie je sloboda. Predtým sme poznali iných antivaxerov, hovorí epidemiologička

Státisíce nezaočkovaných seniorov povedú k preťaženiu nemocníc. Zrušenie rúšok pre školákov malo svoje opodstatnenie, ale možno sa časom prehodnotí. Vakcína nie je sloboda, lebo ľudia majú právo nezaočkovať sa a nedosiahli sme kolektívnu imunitu. Zvýhodňovanie zaočkovaných by aktuálne nebolo odborné rozhodnutie, vraví Henrieta Hudečková, hlavná odborníčka ministerstva zdravotníctva pre epidemiológiu.

Rumunsko či Rusko majú približne o jedenásť percent nižšiu zaočkovanosť ako my, situácia je tam aktuálne zlá, nemocnice sú preťažené. Hrozí nám ich scenár?

Potrebujeme zvýšiť zaočkovanosť na mieru, ktorá chráni našu populáciu. Aktuálne nemáme dostatočnú zaočkovanosť, preto stúpa chorobnosť a zhoršuje sa epidemiologická situácia. Zle sú na tom aj pobaltské štáty, pritom Litva má 70 percent zaočkovaných. Nepoznám ich vekovú štruktúru, ale zrejme ide o mladšiu populáciu. Litva má najvyššiu 14-dňovú incidenciu v Európskej únii. Až po nej nasleduje Rumunsko.

Ak sa zhorší epidemická situácia, môžeme očakávať záťaž zdravotníckeho systému, ktorý to nemusí udržať tak ako v druhej vlne. Chýba nám zdravotnícky personál. Čelíme novej vlne pandémie, černejú nám okresy a podľa mňa to bude ešte postupovať. Uvoľniť opatrenia v covid automate je aktuálne nemožné.

Je najväčším problémom takmer 180-tisíc nezaočkovaných nad 70 rokov?

Áno. Takmer 70-percentná zaočkovanosť v tejto vekovej kategórii je nedostatočná. Dúfam, že títo ľudia aj naplno využijú tretie dávky vakcíny a posilnia si imunitu. Ale potrebujeme doočkovať aj ostatné vekové skupiny. Starších preto, aby sme ich chránili a mladších, aby sme obmedzili až prerušili proces šírenia nákazy.

Každý deň pribúdajú tisíce PCR pozitívnych. Vyzerá to tak, že sa nevyhneme premoreniu.

Áno, lenže prirodzene premoriť staršiu populáciu znamená riziko a veľa úmrtí. Nemôžeme dopustiť premorenie, lebo by sme „obetovali“ starších a slabších ľudí. Mnohí by to nemuseli prežiť.

Povedú podľa vás státisíce nezaočkovaných seniorov a personálne poddimenzované zdravotníctvo k opätovnému preťaženiu nemocníc?

Obávam sa, že áno. Zdravotníci išli v druhej vlne na pokraj svojich možností. Dokonca nedostali zaplatené všetky nadčasy. Vtedy vydržali, ale nie som si istá, či môžeme aj tretiu vlnu stavať na tom, že zdravotníci to vydržia. Zdá sa mi to neľudské, ani oni nemôžu ísť vždy na pokraj svojich možností.

Podľa niektorých analytikov má delta u pacientov rýchlejší priebeh a skôr opúšťajú nemocnicu. Môže to zabrániť preplneniu nemocníc?

Áno, ale to platí len pri stredne závažnom priebehu COVID-19. Hospitalizovaní sú však zväčša pacienti so závažným priebehom ochorenia, a tí si vyžadujú dlhší pobyt v nemocnici aj pri delta variante. Často majú pridružené ochorenia, ktoré klinický priebeh covidu komplikujú.

Hovoríte, že sa rovnako ako v druhej vlne spoliehame na to, že pandémiu zvládneme v nemocniciach. Chýbajú prísnejšie protiepidemické opatrenia?

Chýba nám dostatočná zaočkovanosť. Záujem o vakcíny sa zlomil v júni. V prvom rade potrebujeme zaočkovať tých, čo nedostali ani jednu dávku, ale tiež tých, ktorí si nedokázali po dvoch základných dávkach vytvoriť dostatočnú imunitu. Podanie ďalšej dávky vakcíny má veľký význam aj u osôb, u ktorých predpokladáme v priebehu času pokles imunity po očkovaní z dôvodu ich veku a závažných základných diagnóz.

Nie je to tak, že každý, kto chcel, sa už zaočkoval?

Asi áno, ale nezáujem prišiel veľmi rýchlo, nie postupne. Očkovacia kampaň sa zamerala najmä na sociálne siete, tie však nevyužívajú seniori. Chýba mi veľká očkovacia kampaň v televízii, ale aj možnosť vysvetľovať problém menším skupinám, prípadne aj jednotlivcom.

Čiže by ste uprednostnili diskusiu odborníkov v televízii?

Skôr vysvetľovanie než diskusiu. Veľmi veľa ľudí váha, či sa má dať očkovať. A týmto je potrebné vysvetľovať význam očkovania a zodpovedať na ich otázky. Takýto postup si vyžaduje menšie skupiny a riešenie na regionálnej, možno aj lokálnej úrovni.

Nemyslíte si, že na odborníkov z konzília sú už ľudia „alergickí“? Vidíme veľký vzostup násilia voči nim.

Útoky na členov konzília sa dejú, ale na druhej strane si od nás iní ľudia stále pýtajú rady. Možno by bolo potrebné odborníkov obmeniť, ale náhrada neprichádza. Každý dnes radí, každý je odborník. Nie je to len o radách, ale aj o tom vziať za tie rady zodpovednosť, čo veľa ľudí nerobí.

Zatiaľ čo konzílium odborníkov si za svojimi slovami stojí, áno?

Áno. Všetky naše vyjadrenia vychádzajú z najnovších štúdií a vedeckých dôkazov. Nestačí len mať vedomosti z minulosti, treba sledovať nové poznatky. To aj robíme, ale ani my z konzília nemôžeme stíhať všetko. Veľa ľudí si myslí, že zarábame milióny, ale sme dobrovoľníci bez požiadavky na mzdu. Okrem práce v konzíliu máme svoje vlastné zamestnanie a naše kapacity sú obmedzené.

Máme tretinu okresov čiernych. Čo môžeme čakať po Dušičkách?

Už teraz vieme o ďalších okresoch, ktoré majú zlú epidemickú situáciu, v krátkom čase budú čierne, a nemá to ani súvis s Dušičkami. Konečné zaradenie bude závisieť aj od hodnotenia regionálnych hygienikov, ale malo by ich byť podstatne viac.

Máte tip na vrchnú hranicu ich počtu?

Nie. Keď sa pozrieme na mapu chorobnosti a zaočkovanosti, zistíme, že vyššie zaočkované okresy sú na tom epidemiologicky lepšie. Čierne budú najmä málo zaočkované okresy na severe, východe a juhu Slovenska.

Majú okresy so zaočkovanosťou nad 65 percent istotu, že si udržia v covid automate farby podľa „žolíkov“? Nebude Bratislava tmavšia než červená?

Majú istotu, ak sa nezhorší situácia na národnej úrovni. Lotyšsko má 50 percent zaočkovaných a zaviedlo lockdown. Možno nás to tiež neminie, hoci to nechceme a bránime sa tomu.

Mal by byť lockdown aj na Slovensku? Spĺňame epidemiologické kritériá?

Ja si myslím, že momentálne nie. Neviem však predpovedať, ako sa bude situácia vyvíjať. Aj keby sme teraz prudko zvýšili zaočkovanosť, výsledky uvidíme až o takých sedem týždňov.

Po prvej vlne rádovo nižšia chorobnosť klesla po ôsmych týždňoch. Po druhej vlne chorobnosť klesla po roku na zhruba 280 prípadov za týždeň a potom začali infikovaní pribúdať. Po tretej vlne sa počet infikovaných týždenne zastaví pravdepodobne na určitej hranici a bude nejakú dobu oscilovať na rovnakej úrovni. Ani po poklese delta vlny sa nedostaneme na nula prípadov, nepôjde ani o úplne zanedbateľný počet prípadov.

Nebude to tak, že na jar 2022 bude po pandémii, pretože každý sa s vírusom stretne?

Teoreticky by sme sa mohli do januára – februára premoriť, pretože čísla infikovaných rýchlo stúpajú. Zrejme chcete počuť, že pandémiu netreba manažovať, lenže je nehumánne vystaviť starých a oslabených ľudí takému riziku. Voľný priebeh by sme mohli nechať u detí, ktoré majú spravidla asymptomatický priebeh. Ale aj deti môžu vírus ďalej šíriť a infikovať starších v rodine. Musíme niečo urobiť, aby sme obmedzili šírenie vírusu a chránili rizikové osoby.

Ale aktuálne to vyzerá tak, že nič nerobíme. Nie sú súčasné rozhodnutia skôr politické než vedecké? Na núdzový stav na národnej úrovni nie je politická vôľa.

Epidemická situácia sa sleduje, na regionálnej úrovni sú prijímané opatrenia, v prípade potreby aj striktnejšie. Vzhľadom na vývoj situácie sa pravidelne vyhodnocuje aj účinnosť opatrení a navrhujú sa zmeny, o ktorých budú veľmi rýchlo všetci informovaní. Opatrenia musia byť ohľaduplné pre všetkých, nielen pre určité skupiny populácie. Ľudia, ktorí zatiaľ nemali vlastné skúsenosti s COVID-19, si nedokážu predstaviť, akou veľkou hrozbou toto ochorenie je. Núdzovým stavom sa zaoberá vláda a rozhoduje o ňom .  

Spomínali ste deti. Pred pár týždňami sa školákom zrušili na hodinách povinné rúška. Bolo to odborné alebo politické rozhodnutie?

V triedach je stabilný kolektív, ktorý sa pravidelne stretáva, a preto konzílium odporučilo rúška na hodinách zrušiť. Počas prestávok mimo vlastnej triedy či v školských kluboch, kde sa triedy miešajú, musia mať žiaci rúška. Pri zhoršení epidemickej situácie sa opäť rúška môžu používať. Pri dodržiavaní opatrení musíme reagovať na aktuálnu situáciu.

Niektorí pediatri oponujú, že deti premorujeme, lebo pri infekčnosti delty je takmer stopercentné, že ak bude v triede niekto pozitívny, nakazia sa všetky deti.

Teoreticky áno, ale v týchto triedach hneď vyhľadávame úzke kontakty a zabezpečujeme karanténu.

Zároveň vidíme, že najvyšší počet pozitívne testovaných je medzi deťmi a v kategórii od 30 do 50 rokov, čo môžu byť ich rodičia.

Áno, je tu reťazové šírenie pôvodcu nákazy z rodiny do školy, na pracoviská rodičov a späť do ďalších rodín a škôl. Takto môžu nakaziť aj starých rodičov. 

Stále si stojíte za tým, že zrušenie rúšok v triedach bolo správne?

Vtedy to bolo správne a malo to svoje opodstatnenie, ale epidemická situácia sa rýchlo mení.

Bude konzílium rozhodovať o zmene, alebo ostanú školáci bez rúšok?

Konzílium o ničom nerozhoduje. My dávame len návrhy, hoci to možno na prvý pohľad vyzerá tak, že rozhodujeme. Všetko bude závisieť od celkového nárastu chorobnosti.

Ľudia majú pocit, že vakcína nie je sloboda.

Povedala by som to inak: mnohí hovoria, že majú právo nedať sa zaočkovať. Vakcína nie je sloboda, lebo sa ľudia musia niečomu podriadiť. Každý má právo nezaočkovať sa, ale očkovaní majú právo byť chránení a právo pohybovať sa v bezpečnom prostredí, kde je minimalizované šírenie pôvodcu nákazy. Ktoré právo je teraz vyššie? To, že sa nedám zaočkovať, alebo to, že chcem byť chránená? Odpoveď nie je jednoduchá.

Ak dosiahneme kolektívnu imunitu, jednoznačne platí, že vakcína je sloboda. Lenže my sme nedosiahli dostatočnú úroveň zaočkovanosti. Je mi to ľúto, ale zaočkovaní si nemôžu užiť slobodu tak, ako by mohli pri kolektívnej imunite.

Čiže chyba nie je vo vakcínach ale v antivaxeroch?

Kto je dnes antivaxer? Ťažko povedať. Predtým sme poznali iných antivaxerov.

Ako to myslíte?

Ináč sa správali a mali širšie vedomosti. Dnes je antivaxerstvo skôr o agresivite. Máme pocit, že mnoho ľudí ani nevie, proti čomu bojuje.

Aj v dobe internetu majú ľudia málo informácií?

Lenže informácie treba vedieť aj správne spájať. Nie som si istá, či si súčasní antivaxeri vyhľadávajú informácie o medicíne a verejnom zdraví založené na dôkazoch. Mám pocit, akoby sa spoliehali na to, že im to niekto povedal alebo napísal.

Ide ešte stále o pandémiu nezaočkovaných?

Ide o pandémiu nezaočkovaných a osôb, ktoré si nedokázali vytvoriť dostatočnú hladinu protilátok, a preto môžu ochorieť.

Mnoho ľudí si myslí, že pandémiu šíria práve zaočkovaní, pretože sa môžu nakaziť a aj vírus ďalej šíriť, ale nemusia sa testovať.

Očkovaní môžu tiež vírus šíriť, ale predsa len obmedzene než neočkovaní. A nie je pravidlom, že každý očkovaný môže vírus šíriť ďalej. Koronavírus určite šíria viac nezaočkovaní ľudia.

Čiže nepodporujete myšlienku, aby sa aj zaočkovaní povinne testovali?

Aj očkovaní musia dodržiavať nefarmakologické opatrenia ako rúška, dezinfekciu a odstup. V niektorých situáciách sa aj očkovaní musia testovať.

Už aj niektorí lekári hovoria, že zatváranie fitnescentier, barov a ďalších prevádzok je nelogické, lebo ich navštevujú primárne ľudia z najmenej rizikových skupín.

Poznám športovcov, ktorí nie sú zaočkovaní. V mnohých reštauráciách a baroch nie je očkovaný personál. Neočkovaní obsluhujú očkovaných – čo je na tom logické? Len to, že sa to bude ďalej šíriť.

Nie je po roku vysvetľovania načase, aby sme zvýhodnili tých, čo sa nechali zaočkovať?

(úsmev) Áno, my ich chceme zvýhodňovať. Ale nepriaznivá epidemiologická situácia a nedostatočná zaočkovanosť celej našej populácie tomu bráni.

Čiže nemáme očakávať, že sa po Dušičkách otvorí otázka covid automatu a v čiernych okresoch nastane zvýhodňovanie očkovaných?

Z hľadiska odbornosti určite nie. Epidemická situácia sa zhoršuje, a preto si myslím, že neexistuje dôvod na uvoľňovanie pravidiel. Covid automat, tak ako bol nastavený, sa za takýchto podmienok nemá dôvod meniť.