Kto ničí ženám život. Pár slov k textu Karolíny Farskej

Keďže už aj kompromisný zákon Anny Záborskej liberálnym oponentom prekáža, znamená to, že dokážu pripustiť jedine, aby hodnotový oponent neexistoval.

Dobrý námorník sa ukáže až na rozbúrenom mori. Politické vody u nás, ako aj vo svete sú málokedy pokojné. Uprostred pandemického uragánu, ktorý neutícha, zo dňa na deň silnie ekologický tajfún a oba prinášajú so sebou príslušnú dávku ekonomického chaosu. V tejto elektrinou nabitej atmosfére priniesol vietor búrku eticky hodnotových otáznikov. A to napriek tomu, že mnoho politikov pri každej príležitosti naliehavo volá o odloženie hodnôt bez toho, aby upresnili ktorých a kam.

Hovorím o zákone Anny Záborskej o pomoci tehotným ženám. Aj tentokrát, ako sa dalo predpokladať, povyťahovali experti na zákony a ľudské práva preklady najrozličnejších naratívov propotratových centrál. Pre nich je pomoc tehotným ženám tá istá vec ako protipotratová aktivita, čo je pre nich strašné. Podľa tejto logiky úzkosť tehotných žien uplatňuje vykonávanie práva na potrat ako jedinú odpoveď na túto ich úzkosť. Hľadať príčiny tohto stavu a snažiť im priniesť inú odpoveď ako ten potratový všeliek je v očiach pro-choice aktivistov ten najväčší prečin.

V množstve článkov napísaných proti návrhu tohto zákona ma zaujal zvlášť jeden. Vyšiel v Týždni od mladej líderky hnutia Za slušné Slovensko Karolíny Farskej. Poslaním Záborskej je vraj ničiť ženám život. Aj keď by som pripustil na prvý pohľad, že ide o literárnu hyperbolu, ďalší text ma vyviedol z omylu. Podľa Farskej Záborská využíva vyspelosť dnešnej doby, aby vôbec mohla sedieť v poslaneckom kresle a „permanentne sa snaží všetkým ostatným ženám za sebou zatvárať dvere, ktoré jej iní otvorili“.

Ide o objektívnu skutočnosť, že pri neprítomnosti veľkých postáv Novembra 1989 sú v slovenskom parlamente ešte dvaja poslanci, ktorí sa zúčastnili po Novembri druhej najväčšej bitky za demokraciu na Slovensku, a to v boji proti mečiarizmu. Sú to Peter Osuský a Anna Záborská.

Redaktor Týždňa Šimon Jeseňák na adresu súčasných konzervatívcov napísal: „Ešte koncom milénia hrali slovenskí konzervatívci v slovenskej politike dôležitú úlohu, do istej miery nastavovali smer verejného diskurzu a boli schopní priniesť témy ako rovná daň.“ Anna Záborská bola medzi nimi. Keď k tomu pripočítame ešte roky z jej detstva, v ktorých poznala zamrežované okná a ľadový chlad čakární komunistických väzení pri návštevách svojho otca v Ilave a v Leopoldove, musím vám povedať, vážená slečna Farská, že tentokrát ste to s Vaším zaostreným perom prehnali a napísali ste to jednoznačne za čiarou pravdy a slušnosti. Záborskej poslanecká lavica nebola ani darom, ani výhrou v nejakej lotérii. Ak niekto môže povedať, že jeho poslanecký mandát je výsledkom celoživotného angažovania sa a zápasu, je to práve Anna Záborská.

Štefan Hríb volá po súhre konzervatívcov a liberálov ponovembrového obdobia, ktorá v boji proti mečiarizmu obrusovala hrany a civilizovala aj ich dialóg o rozdielnosti. Ako ináč by sa dal nazvať súčasný zákon o pomoci tehotným ženám než maximálne nevyhranený a obrúsený. Napriek tomu, že už minulý rok si Záborská vyslúžila veľmi negatívnu kritiku viacerých kresťanských intelektuálov pre čajový zákon. Dnes, v deň hlasovania, môžeme konštatovať a byť vďační za širokú podporu naprieč celou slovenskou spoločnosťou, aj keď si zároveň musíme priznať, že určité mená žiaria svojou neprítomnosťou. 

Keďže už aj tento kompromisný zákon liberálnym oponentom prekáža, znamená to, že pre nich jediné, čo je prípustné, je neexistovať.

Žiaľ, týka sa to aj článku, ktorý ma podnietil k tejto reakcii. Zdá sa mi, že jediný prípustný názor pre Vás, slečna Farská, je umlčanie vašich hodnotových oponentov. Ak si dobre pamätám, toto nebolo volanie desiatok tisícov zhromaždených Za slušné Slovensko.