Nový pakt medzi Gréckom, USA a Francúzskom odrádza Turecko od agresie

US Greece907448 Štátny tajomník Antony Blinken a grécky minister zahraničných vecí Nikos Dendias odchádzajú po podpise obnovenia dohody o vzájomnej obrannej spolupráci medzi USA a Gréckom na ministerstve zahraničných vecí vo Washingtone v októbri 2021. Foto: TASR/AP

Ankara považuje nové grécke dohody za hrozbu pre mier a stabilitu v regióne.

Vznikajúci vojenský pakt v rámci NATO, ktorý spája spojencov Grécko, Spojené štáty a Francúzsko, je zlou správou pre Turecko. Teda pokiaľ má jeho prezident Recep Tayyip Erdogan v úmysle podnecovať napätie v Egejskom a Stredozemnom mori čoby súčasť svojej stratégie pred prezidentskými voľbami v roku 2023.

V posledných mesiacoch urobila grécka diplomacia na zložitej šachovnici zvanej Egejské more niekoľko šikovných ťahov. Tieto kroky spolu s čoraz naliehavejšími problémami Turecka doma a na zahraničných frontoch obmedzia Erdoganovu agresiu len na „agresívnu rétoriku“ a vylúčia „agresívne akcie“.

Grécko a Francúzsko začiatkom októbra podpísali strategickú vojenskú dohodu, na základe ktorej Grécko kúpi od Francúzska tri najmodernejšie fregaty triedy Belharra a tri korvety triedy Gowind. Dodávka týchto plavidiel, ktoré sú modernejšie ako všetky ostatné plavidlá gréckeho námorníctva, sa má začať v roku 2024. Ide o časť akvizície v hodnote niekoľkých miliárd eur. V strategickej časti dohody sa uvádza, že Francúzsko príde Grécku vojensky na pomoc (a naopak) v prípade útoku tretej krajiny – aj keď bude útočník súčasťou aliancie NATO. To znamená počítanie s Tureckom bez toho, aby bolo priamo menované. Grécky parlament tento dokument 7. októbra ratifikoval.

Dohoda vyvolala v Ankare poplach. Turecko ju odsúdilo, podobne ako aj „maximalistické požiadavky Grécka“ a uviedlo, že dohoda je hrozbou pre mier a stabilitu v regióne. Ankara však neuviedla, prečo Turecko nikdy nie je hrozbou pre regionálny mier a stabilitu, keď nakupuje fregaty, ponorky a iné námorné platformy. Naopak, oficiálne turecké zdôvodnenie nákupu rakiet zem-vzduch S-400 ruskej výroby bolo, že „každý suverénny národ by mal mať slobodu kúpiť si každý zbraňový systém podľa vlastného výberu“.

Treba sa spýtať Turkov, prečo sa rozčuľujú nad vojenskou dohodou medzi dvoma spojencami z NATO. Aký je rozdiel medzi tým, keď Grécko kupuje fregaty od Francúzska a keď Turecko desaťročia kupuje fregaty a ponorky od Nemecka?

Grécky minister zahraničných vecí Nikos Dendias na návšteve Washingtonu 16. októbra podpísal obnovenie dohody o vzájomnej obrannej spolupráci (MDCA) medzi Gréckom a USA a stretol sa s ministrom zahraničných vecí Antonym Blinkenom na treťom kole strategického dialógu medzi USA a Gréckom. Nová dohoda rozširuje tú, ktorú pred dvoma rokmi v Aténach podpísal vtedajší minister zahraničných vecí Mike Pompeo, a USA vďaka nej získajú väčší prístup k dvom základniam v strednom Grécku a k jednej v Alexandroupoli pri grécko-tureckých hraniciach.

Okrem nich USA prevádzkujú aj stálu námornú základňu v Soude na Kréte, ktorá je kľúčovým objektom USA a NATO na presun síl v regióne. V ďalšom kole rokovaní o MDCA môžu grécki predstavitelia presvedčiť doteraz neochotný vojenský establišment USA, aby zriadil základne na niektorých gréckych ostrovoch hraničiacich s Tureckom.

K obnoveniu grécko-americkej MDCA došlo 17 mesiacov po tom, ako sa v Trácii, v blízkosti hraníc medzi Tureckom a Gréckom, uskutočnilo jedno z najväčších cvičení amerických síl v Európe. Nová MDCA potenciálne pozdvihne americko-grécku vojenskú spoluprácu na bezprecedentnú úroveň.

Nepočítal však Washington so silnou tureckou reakciou?

„Nenechám sa vtiahnuť do konšpiračných teórií typu ‚Američania sa báli reakcie Turecka‘,“ povedal grécky minister zahraničných vecí Dendias. „Keby bola otázka tureckej reakcie taká dôležitá, nevybrali by si za vojenskú základňu Alexandroupolis vzdialený len niekoľko kilometrov od Evrosovej (grécko-tureckej) hranice alebo by nemali námornú základňu v Soude na Kréte, ostrove v samom srdci východného Stredomoria.“

Existujú indície, ktoré potvrdzujú Dendiasovo vysvetlenie. Americké sily sa pripravujú na cvičenie, ktoré sa označuje za najväčšie vojenské cvičenie s vylodením v Grécku v histórii a ktoré je naplánované na november v Alexandroupolise – na tom istom mieste, ktoré je „pár kilometrov“ od tureckej hranice. Zdá sa, že tento krok americkej armády má dva ciele: Vybudovať protiruskú prítomnosť na Balkáne a tiež vyslať signál, že USA budú chrániť Grécko pred tureckou agresiou.

Podľa gréckych médií sa v nasledujúcich týždňoch očakáva, že do gréckeho prístavu dorazí veľké množstvo vrtuľníkov, bezpilotných lietadiel (UAV), tankov a delostreleckých diel ako súčasť rozsiahlej vojenskej dodávky bezprecedentného rozsahu. Zásielka bude súčasťou solidárneho cvičenia NATO, ktoré sa uskutoční v Rumunsku, Bulharsku, na Balkáne a v strednej Európe s cieľom zvýšiť vojenský vplyv na Balkáne.

Dendias okrem toho 25. októbra v Londýne spolupodpísal bilaterálnu dohodu o spolupráci so svojím britským náprotivkom Liz Trussovou. Dohoda sa týka širokého spektra sektorov vrátane obrany a zahraničnej politiky.

Západný obranný štít pre Grécko vzniká v čase, keď sa prehlbujú domáce a zahraničné problémy Turecka. Turecká líra od konca marca oslabila voči americkému doláru o tretinu. Inflácia a úrokové sadzby prudko stúpajú k 20 percentám. V krajine je 10 miliónov ľudí bez práce a z tých, ktorí zarábajú, takmer polovica dostáva minimálnu mzdu 294 dolárov mesačne.

Z vojenského hľadiska turecké letectvo ešte nikdy nemalo takú slabú palebnú silu. Ankara je vyradená z programu stíhačiek F-35 a váha medzi staršou generáciou F-16 a ponukou ruských stíhačiek. Obe možnosti sú veľkou neznámou.

Vojenská rovnováha v Egejskom mori sa mení v prospech Grécka. Áno, Erdogan bude počas svojej volebnej kampane „prskať“ vždy. Ale pri novej geopolitickej stratégii vytvárajúcej túto rovnováhu už nebude môcť hrýzť.

Pôvodný text: Greek-U.S.-French Pact Is a Deterrent to Turkish Aggression. Uverejnené v spolupráci s Gatestone Institute, preložil Lukáš Obšitník.


Ďalšie články