Krvavý radikalizmus

Veľká esej Vladimíra Palka o dejinách potratov v Amerike, Reaganovej temnej hodine a rastúcom potratárskom radikalizme. A súvislostiach so SaS.

V rozhovore pre Štandard sa Michal Čop opýtal poslankyne SaS Bittó Cigánikovej: „V USA demokrati presadzujú zákon Women’s Health Protection Act, ktorý umožňuje potrat až do deviateho mesiaca. Takýto zákon by ste teda nepodporili?“ Bittó Cigániková odpovedala: „Myslím si, že to, čo hovoríte, nie je pravda, a určite by som za to nebola.“

Bittó Cigánikovej popieračstvo obsahu amerického zákona netreba nechať len tak bez povšimnutia. Women’s Health Protection Act (ďalej budem používať skratku WHPA) bol schválený pred mesiacom v Snemovni reprezentantov a v Senáte pravdepodobne neprejde. Jeho radikálnosť je však dôvodom na dlhšiu, hlbšiu rekapituláciu amerického vývoja.

Potraty do deviateho mesiaca sú v Amerike už dávno

Predovšetkým treba poslankyni Bittó Cigánikovej povedať, že potraty až do deviateho mesiaca sú v USA legálne už dávno. Akurát že nie na území každého z 50 štátov USA. Potraty bez akéhokoľvek časového obmedzenia dĺžky tehotenstva a za akýchkoľvek okolností sa na požiadanie vykonávajú na území siedmich štátov, a to na Aljaške, v Colorade, New Hampshire, New Jersey, Novom Mexiku, Oregone, Vermonte a navyše ešte na území Washingtonu D.C. A Američanky žijúce v ostatných štátoch si môžu nechať urobiť potrat až do deviateho mesiaca v niektorom z týchto siedmich.

V prípade ohrozenia života alebo zdravia matky sú potraty legálne až do narodenia v každom z 50 štátov USA.

Ako k tomu Amerika dospela?

Odpoveď nájdeme v kauze „Roe verzus Wade“, ktorú rozhodol Najvyšší súd v roku 1973. Najprv si povedzme, čo bolo pred „Roe verzus Wade“.

Pred prípadom Roe

Než Najvyšší súd vyriekol verdikt v tejto kauze, v 30 štátoch USA bol potrat nelegálny, v 16 bol legálny za špecifických podmienok (znásilnenie, incest, ohrozenie života matky), tri štáty povoľovali potrat na požiadanie pre svoje občianky. New York povoľoval potrat pre všetkých.

Propotratová legislatíva v niektorých štátoch sa vyznačovala rozdielom medzi deklarovaným zámerom legislatívcov a skutočnou praxou, ktorú schválená legislatíva nastolila.

Legalizáciu potratov od začiatku sprevádzali podvody.

Reaganova najtemnejšia hodina

Poučným príkladom je legalizácia potratu v Kalifornii v roku 1967 za čerstvého guvernéra Ronalda Reagana. Guvernér Reagan veľmi váhal, či podpísať „Therapeutic Abortion Act“, ktorý legalizoval potrat z dôvodu ohrozenia zdravia matky, neplnoletosti matky, poškodenia plodu, incestu a znásilnenia.

Napokon ho Reagan podpísal s tým, že keby to odmietol, tak kalifornský parlament by ho tak či tak potom prehlasoval. Podpisom Reagan dosiahol aspoň to, že zo zákona bol vypustený dôvod poškodenia plodu. Paul Kengor moment podpisu označil za Reaganovu najtemnejšiu hodinu.  

• 

Rýchlo sa ukázalo, že mnohí liberálni lekári a nemocnice z tejto právne veľmi obmedzenej možnosti potratu v praxi urobili potrat na požiadanie, tak svojvoľne si zákon vykladali.

V roku 1972 informoval New York Times o pravidelných sobotňajších skupinových letoch z texaského Dallasu do Los Angeles, ktorých účastníčky všetky šli na potrat. Tak sa vyvinuli „terapeutické potraty“ v Kalifornii.

Bola to ťažká Reaganova chyba. Dúfal, že podpisuje zákon, ktorý nebude mať veľký dopad. Spôsobilo to však erupciu potratov. V roku 1967 bolo v štáte asi 500 legálnych potratov, ku koncu jeho osemročnej vlády ich bolo stotisíc ročne.

Reagan si tú chybu opakovane verejne priznával a ospravedlňoval sa za ňu. A stal sa pro-life politikom. Pro-life tému urobil súčasťou politiky Republikánskej strany, ktorá bola dovtedy v tejto téme vlažná, a ako významný politik, neskôr prezident, sa k téme opakovane vyjadroval, čím dodal vážnosť celému pro-life hnutiu.

Čo spôsobil rozsudok nad Roe

V roku 1973 dievčina Norma McCorveyová, ktorej štát Texas v roku 1969 neumožnil legálny potrat, podala žalobu na Najvyšší súd. Kauza dostala názov „Roe verzus Wade“, kde Jane Roe bol pseudonym Normy McCorveyovej a žalovaný štát Texas zastupoval prokurátor z okresu Dallas Henry Wade. McCorveyová chcela dosiahnuť verdikt o protiústavnosti texaského protipotratového zákona.

• 

• 

Najvyšší súd vydal verdikt v roku 1973. Pro-choice vietor už v Amerike vial zvýšenou intenzitou, ale verdikt znamenal revolučný prelom. Ak máme charakterizovať stručne, tak Najvyšší súd zakázal úplný zákaz potratov v členských štátoch USA. Teda minimálne v tridsiatich štátoch, kde bol dovtedy úplný zákaz potratov, Najvyšší súd skonštatoval, že v nich je protiústavný stav.

Prvý a druhý trimester? Potrat na požiadanie musí byť legálny

Súd síce nepoužíva v odôvodnení vždy primárne terminológiu trimestrov,  ale v zásade povedal, že počas prvých dvoch trimestrov tehotenstva musí byť potrat legálny na požiadanie.

V prvom trimestri je to len vecou matky a príslušného zdravotníka, do ktorej štát nemá vôbec zasahovať. Potom nasleduje štádium od konca prvého trimestra po bod, keď je už plod životaschopný, rozumej už má schopnosť prežiť mimo matkinho tela (viability). V tomto štádiu sa na práve ženy nič nemení. Potrat je na požiadanie a hotovo. Akurát štát môže trvať na tom, aby osoba vykonávajúca potrat mala vyššiu kvalifikáciu alebo aby bol potrat vykonaný v zariadení vyššej odbornej úrovne. 

Pojem schopnosti plodu prežiť mimo matkinho tela je trochu vágny, napríklad už len z toho dôvodu, že vďaka pokroku v lekárskej vede sa posúva smerom k ranejším obdobiam tehotenstva. Americká prax je však taká, že tento moment viability nastáva okolo 24. – 28. týždňa tehotenstva. To je v zásade koniec druhého trimestra.

Polročný ľudský plod meria cez tridsať centimetrov a váži vyše dvoch tretín kila. Nedá sa v ňom nespoznať človeka. Nie je to možné. Keď ho zabijete, je to veľmi krvavý príbeh. Ale v Amerike je to na požiadanie.

Potrat je právo, ale nie absolútne

„Roe verzus Wade“ je pre liberálov posvätný text. Jedna vec im však asi prekáža. Najvyšší súd totiž povedal, že potrat je síce právom ženy, ako uviedol na strane 153, hneď na ďalšej strane ale explicitne povedal, že to právo nie je absolútne. Po časovom okamihu nadobudnutia životaschopnosti môže aj štát zákonom obhajovať svoj záujem, a to záujem na ochrane nenarodeného života.

De facto je tým obdobím, keď štát môže svoj záujem obhajovať, tretí trimester. V treťom trimestri, hovorí verdikt súdu, môžu štáty potraty aj zakázať, ale s výnimkou prípadov, keď je potrebné chrániť život alebo zdravie ženy. Všimnite si výraz „život alebo zdravie“. Z toho vyplýva, že vôbec nemusí ísť o život. Môže ísť o „zdravie“. A teda možno zabiť dieťa.  

Čo je na Roe verzus Wade najbrutálnejšie

Aby bolo jasné, americký Najvyšší súd povedal, že v treťom trimestri štáty môžu potraty obmedziť. Nepovedal, že ich majú obmedziť.

Najvyšší súd môže nielen rušiť zákazy, ktoré parlamenty schválili. Najvyšší súd môže aj niečo prikázať. Napríklad v kauze Obergefell verzus Hodges v roku 2015 prikázal štátom, že majú sobášiť aj osoby rovnakého pohlavia. Ale Najvyšší súd v roku 1973 neobjavil absolútne žiadnu povinnosť štátov urobiť čokoľvek pre ochranu života nenarodených čo i len tesne pred narodením. Majú len takú možnosť, nie povinnosť.

A preto je v USA sedem štátov, ktoré túto možnosť nevyužili a potraty majú bez obmedzenia legálne až do narodenia. Dieťa v deviatom mesiaci meria 45 centimetrov a váži skoro tri kilogramy.

Povedzme si, ako Najvyšší súd k tomuto došiel.

Tvrdiť, že to je človek, je vraj rigidné

Zdôraznime, že v treťom trimestri, kde súd povolil štátom obmedzenia, vonkoncom sa nejedná o balans medzi právom ženy a právom nenarodenej ľudskej bytosti. Vôbec nie. Je to balans medzi právom ženy a záujmom štátu. To dieťa nemá žiadne právo. To dieťa proste nie je dieťa.

Na strane 150 čítame: „…legitímny záujem štátu v tejto oblasti nemusí stáť ani padať na prijatí presvedčenia, že život začína počatím alebo v niektorom inom okamihu pred živým pôrodom. Pri hodnotení záujmu štátu možno uznať menej rigidný nárok, že pokiaľ ide aspoň o potenciálny život, štát môže presadzovať (svoje) záujmy… .“

Pochopili ste? Nemáte vychádzať z toho, že život začína počatím. Je to príliš rigidné. A nielen to je rigidné. Rigidné je, aj keď vychádzate z toho, že život začína až v nejakom neskoršom období tehotenstva. Dieťa už kope ostošesť, ale nemáme vychádzať z toho, že to už je ľudský život.          

Že ľudský život začína počatím? Len jedna z viacerých teórií, hovorí súd

Zaujímavé, že zástupcovia štátu Texas, žalovanej strany, ovládali modernú biológiu lepšie a bránili sa tým, že ľudský život začína počatím, a teda štát ho má brániť.

Najvyšší súd stanovisko Texasu spomína, ale na strane 159 oponuje: „Nemusíme riešiť ťažkú otázku, kedy život začína. Keď tí vyškolení v príslušných oboroch medicíny, filozofie a teológie nie sú schopní dospieť k žiadnemu konsenzu, súdnictvo v tomto bode vo vývoji znalostí o človeku nie je v pozícii špekulovať o odpovedi.“

Najvyšší súd odborne rekapituluje názory mnohých filozofických tradícií na začiatok ľudského života od staroveku, od antických stoikov, až po súčasnosť. Ale nie a nie uznať, že nie sú si rovnocenné. Moderná veda na otázku dala odpoveď a tá bola v roku 1973 známa.

Samozrejme. Keď ignorujete základné biologické pravdy, tak sa prepracujete k akémukoľvek radikalizmu.

Právo na potrat na základe práva na súkromie, o ktorom niet v ústave zmienky

Ústavné právo na potrat Najvyšší súd odvodil od práva na súkromie. Pritom o tomto práve niet v americkej ústave zmienky. Sudca Harry Blackmun, ktorý písal text verdiktu, ho však odvodil zo 14. dodatku Ústavy. Verdikt prešiel hlasovaním v pomere 7 ku 2. Nesúhlasiaci sudca Byron White napísal: „V jazyku a histórii Ústavy nenachádzam nič, čo by mohlo podporiť toto rozhodnutie.“ Nesúhlasiaci sudca William Rehnquist doplnil: „Aby súd vydal tento verdikt, musel v rámci 14. dodatku objaviť právo, ktoré bolo samým autorom dodatku úplne neznáme.“

• 

• 

Roe v. Wade bol učebnicovým príkladom súdneho aktivizmu, ktorému sa hovorí aj súdnická tyrania. Znamená to, že sudcovia voluntaristicky prestávajú legislatívu vykladať, čo je ich jediná úloha, ale začínajú ju tvoriť, a tak nahrádzajú zákonodarnú moc. 

Dôsledky

Preto sa všade v Amerike potraty vykonávajú až do tretieho trimestra a ako sme spomenuli, v siedmich štátoch až do narodenia. Niekde je lehota do 20 týždňov, čo je asi polovica piateho mesiaca tehotenstva. Poväčšine je však 24 a viac týždňov. Otázka je, či by v štátoch s 20-týždňovou lehotou i táto lehota nebola predĺžená súdom na základe verdiktu „Roe“, ak by niekto podal žalobu.

Štát Texas v lete 2021 radikálne skrátil „Zákonom o bití srdca“ lehotu na legálny potrat na šesť týždňov, čo je vek, v ktorom ľudskému plodu začína biť srdce. Bidenova vláda sa odvolala na súd. Najvyšší súd žalobu odmietol. Ale z procedurálnych dôvodov, nerozhodol teda vo veci samotnej.

Čo sa medzinárodného porovnania týka, spolu s USA je iba sedem štátov na svete, kde sa potrat na požiadanie vykonáva až do 20. týždňa (a vieme, že vo väčšine štátov USA je lehota ešte dlhšia, prípadne žiadna). Z tých ďalších sú tri komunistické, Čína, Severná Kórea a Vietnam, ktoré nemajú žiadnu lehotu, potom Singapur, Kanada a Holandsko, kde sú potraty na požiadanie do 24 týždňov (v Kanade iba v niektorých provinciách, inde je lehota kratšia).

Nie je známe, koľko potratov sa vykonáva v deviatom mesiaci, s tým sa nikto nepochváli. V treťom trimestri sa však v USA vykonáva 1,3 percenta zo všetkých potratov, čo je asi 5 000 ročne. Štúdie hovoria, že aj na tieto neskoré potraty chodia väčšinou zdravé ženy so zdravými plodmi a volia potrat, lebo dieťa skrátka nechcú.

A niektoré ženy sa v Amerike rozhodujú neskoro. Vieme to napríklad z prípadu potratára Kermita Gosnella z roku 2012, ktorý zo svojej kliniky urobil skutočný dom hrôzy. Robil potraty v ôsmom mesiaci. Nezabíjal však deti v lone matky, ale vyvolal pôrod, deti sa narodili a potom im Gosnell narodeným, živým, dýchajúcim nožnicami prestrihol chrbticu. Ešte aj idiotsky žartoval, keď sa narodené dieťa zvíjalo pri pretínaní krku: „Je to, ako keď kurčaťu odseknete hlavu,“ hovoril.

Ak by ich bol zabil v lone matky, Gosnell by ostal bezúhonným občanom. Ale podľa jeho spolupracovníkov to nevedel robiť, tak to robil po narodení. Preto bol odsúdený za vraždy.

Za 50 rokov od „Roe“ sa podarilo „znelegálniť“ iba jeden druh potratu, takzvaný „potrat čiastočným narodením“. Ten sa vykonával v okamihu, keď časť dieťaťa, obvykle hlavička, sa už nachádzala mimo tela matky. V tej chvíli potratár dieťa zabil a potom celé telíčko vytiahol z matkinho lona. Táto najbarbarskejšia procedúra bolo zakázaná federálnym zákonom, ktorý presadila republikánska väčšina v roku 2003 za prezidenta Georgea W. Busha.

Väčšina demokratov hlasovala proti zákazu. Nič im nebolo príliš radikálne.

• 

• 

• 

Môže byť niečo radikálnejšie ako Roe? Bohužiaľ, áno

Vie si vlastne niekto predstaviť ešte niečo radikálnejšie ako „Roe“? Áno, v hlavách amerických demokratov sa zrodil ešte väčší radikalizmus. Je ním spomínaný Women’s Health Protection Act (WHPA).

Demokrati žijú v obave, že súčasný Najvyšší súd s prevahou konzervatívnych sudcov nominovaných Georgeom Bushom starším (Clarence Thomas), Bushom mladším (John Roberts, Samuel Alito) a Donaldom Trumpom (Neil Gorsuch, Brett Kavanaugh, Amy Coneyová Barrettová) by mohol zrušiť verdikt z prípadu „Roe v. Wade“. Nevedno, či je to reálne, teda či by každý z menovaných sudcov zaujal stanovisko proti „Roe“. Skôr sa mi zdá, že nie. Ale nedá sa vylúčiť, že piati by sa našli a to by bola väčšina.

Niektoré liberálne štáty USA sa pripravili už dopredu na zrušenie „Roe“ a schválili si svoje potratové zákony nanovo, keďže tie staré sa odvolávali na „Roe“. A WHPA je akousi preventívnou federálnou odpoveďou na hrozbu zrušenia „Roe“.

Women’s Health Protection Act ide ďalej ako Roe

Povedať však, že WHPA chce len zacementovať verdikt „Roe“, nesedí. WHPA má väčšiu ambíciu. Je ešte radikálnejší ako „Roe“.

„Roe“ hovoril, že právo na potrat nie je absolútne a hovoril o práve (nie povinnosti) štátov regulovať potraty v treťom trimestri. WHPA hovorí o ústavnom práve ženy a bodka. O možnosti obmedzení v treťom trimestri nie je zmienka.  

„Roe“ pred 50 rokmi inšpiroval vznik amerického pro-life hnutia, ktoré roky zápasilo za zlepšenie ochrany nenarodených. Jednotlivé štáty pod vplyvom pro-life hnutia nemali silu na to, aby skracovali lehoty, v ktorých sa potraty môžu robiť, bránil im v tom „Roe“.

Ale za posledné desaťročia schválili mnohé zákony, ktoré aspoň mohli ovplyvniť rozhodnutia žien o potrate. Patria sem zákony o informovanom súhlase na spôsob návrhu poslankyne Anny Záborskej. Tieto vyžadujú niekoľkodňovú lehotu na premyslenie, prípadne vzatie späť žiadosti o potrat. Niekde majú zákony o ultrazvukovom premietaní tlkotu srdiečka plodu matke. Prípadne zákony o tom, že u neplnoletých matiek musia byť o žiadosti informovaní rodičia matky. Niekde majú dokonca zákon o povinnom informovaní manžela. Patria sem i zákony o práve lekárov a zdravotníkov nevykonávať potrat, právo na výhradu vo svedomí. Takýchto zákonov, ktoré nie sú v rozpore s Roe, bolo v desiatkach štátov USA prijatých spolu stovky. WHPA sa o tejto skutočnosti zmieňuje ako o neprijateľnej.

Aká lehota na rozmyslenie? Duch WHPA hovorí, že potrat je predsa jediné správne riešenie. Tak načo ho odkladať?

Všetky tieto stovky drobných obmedzení WHPA nekompromisne ruší. Právo na výhradu vo svedomí by bolo prinajmenšom oslabené.

• 

Netreba zabúdať na klzkosť jazyka zákona. Čo všetko z neho vyplýva, by sme sa dozvedeli až po jeho schválení, a to po rozhodovaní súdov. K pro-life snahám patrila i snaha o rušenie potratových kliník v štátoch. WHPA sa však na potraty pozerá ako na slobodné podnikanie v oblasti zdravotných služieb. Niektoré lokálne obmedzenia by mohli byť považované za porušenie princípu voľného trhu.

Ako sme už uviedli, potraty až do deviateho mesiaca v Amerike už dávno sú a aj zostanú, lebo WHPA v ničom legislatívu nesprísňuje, len uvoľňuje. Na otázku, či WHPA neznamená aj zrušenie obmedzení, ktoré „Roe“ umožňuje štátom v treťom trimestri, v zákone priama odpoveď nie je. Ale tento nižšie citovaný paragraf o tom nepriamo hovorí a je to úplne jasné:

„Nič v tomto zákone nemožno vykladať tak, aby oprávňovalo akúkoľvek vládu zasahovať do schopnosti osoby prerušiť tehotenstvo, zmenšovať alebo akýmkoľvek spôsobom negatívne ovplyvňovať ústavné právo osoby ukončiť tehotenstvo alebo nahrádzať akýkoľvek iný prostriedok nápravy porušenia ústavného práva.“

Sem dospel americký potratový radikalizmus.

Kto hovorí a kto mlčí

Republikánska strana hovorí úplne jasne. WHPA by sa podľa nej mal volať „Zákon o potratoch na požiadanie až do narodenia“, lebo to je jeho pravý obsah. To isté o zákone povedal aj arcibiskup Joseph Naumann, predseda výboru pre otázky ochrany života v Konferencii amerických katolíckych biskupov.

A ako na to reagujú predkladatelia zákona a celá potratová loby? Popierajú, že WHPA povoľuje potrat na požiadanie až do deviateho mesiaca? Tvrdia vari, že to nie je pravda? Obviňujú proliferov, že šíria hoaxy? Nie. Mlčia. Tak sa veci majú.

Verme, že WHPA v Senáte neprejde.

• 

• 

O potratoch v deviatom mesiaci už bola kedysi v SaS reč

V roku 2009 sa konali voľby do Európskeho parlamentu. Lídrom kandidátky SaS bol Ján Oravec, ktorého ako ekonóma rešpektujem. V rozhovore s Karolom Sudorom pre Sme však niekoľko dní pred voľbami jasne povedal, že by súhlasil s potratmi aj v deviatom mesiaci tehotenstva. SaS dosiahla volebný výsledok medzi štyrmi a piatimi percentami a do europarlamentu sa nedostala. Je nepochybné, že Ján Oravec sa vtedy inšpiroval americkou legislatívou.

Pani Bittó Cigániková v SaS vtedy ešte nebola a nemusí si to pamätať.