Mária Demeterová: Za 30 rokov mojej praxe žiadna žena neoľutovala, že nakoniec porodila dieťa

Ženy, rozhodujúce sa o potrate, sú pod nátlakom, hovorí koordinátorka projektu Zachráňme životy Mária Demeterová. Prichádzajú rozrušené a často plačú. Lebo im nikto nepovie, že to môžu zvládnuť. Novela Anny Záborskej tehotným ženám pomôže, ale naprieč politickým spektrom neexistuje vecné riešenie. Liberálne a konzervatívne ženské organizácie by namiesto žabomyších vojen mali viac spolupracovať na tom, aby žena dokázala ďalej dôstojne žiť, myslí si.

Ste koordinátorkou projektu Zachráňme životy. Priblížte ho čitateľom.

Zachráňme životy je jedným z prvých projektov konkrétnej pomoci tehotným ženám, matkám a ich deťom, ktoré Fórum života realizuje od decembra 2007. Spája tých, ktorí chcú pomôcť, tých, ktorí vedia pomôcť, s tými, ktorí potrebujú pomoc. O záchrane života sa nedá hovoriť bez toho, aby sme ženám poskytli pomoc. Zbytočne budeme niekomu hovoriť, že má chrániť život, ak mu neposkytneme pomocnú ruku. Viaceré slovenské projekty poskytujú nielen pomoc materiálnu, ale aj vzťahovú.

Aké projekty máte na mysli?

Priekopníkom konkrétnej pomoci tehotným ženám v ťažkej životnej situácii bola organizácia Áno pre život, ktorá dodnes poskytuje komplexnú pomoc vrátane ubytovania ženám a rodinám. Robí to bez nátlaku či posudzovania.

Zo začiatku sme poskytovali pomoc tehotným ženám v zariadeniach, v súčasnosti sú do projektu zaradené aj ženy, ktoré zostávajú v pôvodnom rodinnom prostredí, ale absolvujú ambulantné poradenstvo. 

Napríklad Poradňa Alexis sa ujíma žien v začiatočnom štádiu tehotenstva a žien po umelom či spontánnom potrate. Projekt Zachráňme životy pracuje so ženami do jedného roka veku dieťaťa. Fórum života vytváralo priestor na ďalšie projekty, ktoré sa postupne osamostatnili a vznikli z nich neziskové organizácie. Pomoc nájdu ženy aj v Centre konkrétnej pomoci Femina, ktoré sa orientuje aj na hmotnú pomoc. Všetky projekty Fóra života by si zaslúžili osobitný priestor, aby mali príjemkyne pomoci komplexné informácie.

Koľkým ženám za ten čas pomohol projekt Zachráňme životy?

Za 14 rokov fungovania projektu sa na nás obrátilo okolo tritisíc žien a do projektu sme zatiaľ zaradili 212 tehotných žien. Na začiatku sme mali v projekte tri klientky z dvoch organizácií. V súčasnosti spolupracujeme naprieč Slovenskom so 44 pomáhajúcimi organizáciami, ktoré poskytujú tehotným ženám prístrešie a odbornú pomoc. Tento mesiac máme v projekte 20 žien, ale mesačne riešime situáciu v priemere ďalších 15 až 20 žien.

Aké ženy k vám najčastejšie prichádzajú?

Neexistuje prototyp, prichádzajú k nám rôzne ženy. Vydaté, rozvedené i slobodné, 16-ročné aj tie po štyridsiatke, veriace aj ateistky. Často sa k nám dostávajú tehotné ženy priamo z ulice, bez strechy nad hlavou. Mali sme dokonca tri ženy po znásilnení. Jednej z nich veľmi záležalo na tom, aby mohla dieťa vynosiť a dať ho na adopciu. Poskytli sme jej psychologickú aj odbornú pomoc, čo je gro našej práce. Uráža ma, keď o nás odporcovia tvrdia, že sme nejakí amatéri. Do projektu zaraďujeme len tie ženy, ktorým dokážeme poskytnúť odbornú pomoc. Potrebujeme, aby sa za peniaze, ktoré im poskytujeme, posunuli a mali výsledky. Ženy dostávajú sociálnu a psychologickú pomoc i právne poradenstvo.

V akom stave ženy prichádzajú?

Väčšina z nich sa tehotenstva zľakne a hneď chce ísť na potrat. Často plačú a sú rozrušené. Rolu v tom hrajú aj hormóny. Snažíme sa ich upokojiť a poradiť im, aby sa rozhodli slobodne a bez nátlaku. Radíme im, aby si dali na jednu kôpku argumenty za a na druhú kôpku argumenty proti. Aj úplne jednoduché ženy to dokážu dobre spracovať a majú záujem získať informácie.

Umelý potrat sa predsa prezentuje ako slobodná voľba ženy. Vy hovoríte, že ženy prichádzajú pod nátlakom. Kto tento nátlak vytvára?

Vo väčšine prípadov partner. Žena nemá podmienky, aby ostala sama, prípadne má ďalšie deti, ktoré nechce ohroziť chudobou. Ďalej sú to jej rodičia, ktorí sa boja, čo na to povie okolie a susedia. Do tretice si neverí žena sama, ale umelý potrat ju psychicky ešte viac zdeptá. Niekedy žena celý život nikomu nepovie, že bola na potrate, a nepovie, čo vnútorne prežívala. Týmto ženám odborne pomáha Poradňa Alexis.

Osobne ženám vždy hovorím: nenechajte sa do ničoho tlačiť, ani odo mňa.

Pro-choice neziskovky vašu pomoc opisujú ako nátlak.

Najviac sa mi ženy sťažovali na to, že im nikto nepovedal, že to môžu zvládnuť, nepovzbudil ich. Nikto im neposkytol podporu. Odvšadiaľ zaznieva: Zbláznila si sa? Máš dve deti a chceš tretie? Ani gynekológovia a zdravotné sestry im často nie sú oporou. Osobne ženám vždy hovorím: Nenechajte sa do ničoho tlačiť, ani odo mňa.

Ako vyzerá takáto práca bez nátlaku?

Pýtam sa, ako im môžem pomôcť a usilujem sa ich upokojiť. Poviem im, aby si spísali ďalšie otázky, ktoré by ich zaujímali, a pomoc, akú by potrebovali. Nerozumiem tomu, prečo to niektorí prezentujú ako nátlak. Nebudem chodiť ulicami a mávať transparentami za podporu zákona o pomoci tehotným ženám, lebo si myslím, že to nikomu nepomôže. Ale nech sa nikto netvári, že je odborník a my sme stredovekí tmári. Naši odporcovia sa nikdy nezaujímali o našu prácu a o to, ako funguje systém pomoci. Vyštudovala som špecializované sociálne poradenstvo, aby som mohla ženám pomáhať kvalifikovane. Zakladám si na profesionalite.

Je častým argumentom, že žena porodí a potom sa o ňu už nikto nezaujíma.

Nikdy nenecháme ženu po pôrode bez pomoci. Nikdy. Vždy jej zabezpečíme ďalší posun. Navyše, keď žena získa stratenú dôveru, je oveľa silnejšia. Nehovoríme matkám, že si nájdu princa na bielom koni a budú mať zlatú budúcnosť. Povzbudzujeme ich, že to zvládnu a okolo nich je veľa dobrých ľudí, ktorí im chcú pomôcť. Keby liberálne a konzervatívne ženské organizácie namiesto žabomyších vojen viac spolupracovali na tom, aby žena dokázala ďalej dôstojne žiť, boli by sme oveľa ďalej.

Keby liberálne a konzervatívne ženské organizácie namiesto žabomyších vojen viac spolupracovali na tom, aby žena dokázala ďalej dôstojne žiť, boli by sme oveľa ďalej.

Ako si vysvetľujete, že sa proti návrhu zákona Anny Záborskej strhla takáto odozva?

Myslím, že tu už nejde o tento konkrétny návrh zákona, celá situácia sa veľmi spolitizovala a každý z toho chce vytĺcť politické body alebo sa zviditeľniť. Okrem predkladateľov zákona nikomu nejde o tých, ktorým by mal pomôcť.

Ako hodnotíte návrh zákona o pomoci tehotným ženám?

Vyslovene ho vítam. Každé riešenie situácie tehotnej žene pomôže. Keď som bola poslankyňou, zaviedli sme tehotenský sociálny príspevok. Bola to polovica životného minima a vyplácala sa, keď žena získala tehotenskú knižku. Žiaľ, ďalšia garnitúra ho zrušila. Naprieč politickým spektrom neexistuje vecné riešenie. V politike sa mi najviac osvedčili konkrétne veci, ktoré pomohli ľuďom.

Tak si to rozoberme. Súčasný návrh kritizujú pre predĺženie čakacej lehoty z dvoch na tri dni. Vraj je to zbytočné, lebo ženy už nepotrebujú premýšľať a sú pevne rozhodnuté.

Jeden z príbehov na našej stránke opisuje 27-ročnú Silviu. Keď otehotnela, veľmi sa tešila. Mala prácu a dlhodobého partnera. Práve on sa stal kameňom úrazu. Začal jej hovoriť, že si teraz dieťa nemôžu dovoliť a najlepšie bude, keď pôjde na potrat. Silvia býva v podnájme a jej rodičia v jednoizbovom byte, pričom mama je onkologická pacientka.

Sedela pred ambulanciou, čakala na potrat a zrazu ju pochytil obrovský smútok a nepokoj. Nedokázala pochopiť, prečo sa cíti tak zle, ak je to najlepšie riešenie. Prišla za lekárkou a povedala jej, že nie je o interrupcii skalopevne presvedčená. Lekárka ju upokojila, zistila jej, koľko má ešte času a poslala ju domov, aby si to ešte premyslela a prišla.

Čo v praxi znamená predĺženie lehoty na tri dni?

Diskriminovaná žena získa čas na zber informácií. Potrebujeme, aby žena dostala to, čo skutočne chce. Nie to, čo chcem ja alebo odporcovia návrhu. My nechodíme v jej topánkach. Ženám vždy radím, aby si vyhľadali iného lekára, ak vnútorne nesúhlasia s tým, čo im súčasný doktor hovorí a do čoho ich tlačí. Partner, ja, politik či lekár s tým rozhodnutím nebudú ďalej žiť. Ostane to na žene.

Ženám vždy radím, aby si vyhľadali iného lekára, ak vnútorne nesúhlasia s tým, čo im súčasný doktor hovorí a do čoho ich tlačí.

Je realita taká, že gynekológovia ženám neposkytujú informácie o dosahoch tohto definitívneho rozhodnutia a alternatívach?

Nedá sa to paušalizovať, zo zákona by to mali robiť, ale vo veľa prípadoch je skúsenosť iná. Všetko ide ako na bežiacom páse a často na to ani nemajú priestor.

Informovanie o negatívach umelého potratu je teda často na neziskových organizáciách. Majú rozhodujúce sa ženy informácie o vašom fungovaní? Pomohlo by, keby museli lekári dávať tieto informácie zo zákona?

Lekári majú k dispozícii zoznam registrovaných organizácií na ministerstve zdravotníctva, ktoré poskytujú odborné poradenstvo tohto typu. Majú povinnosť dať ho k dispozícii každej žene, ktorá požiada o interrupciu. Žena má od podpísania informovaného súhlasu 48 hodín na to, aby si všetko dobre zvážila a rozhodla sa, ako bude svoje neželané tehotenstvo riešiť ďalej.

Pro-choice mimovládky na sociálnych sieťach zdieľajú príbehy žien, ktoré opisujú, že potrat nikdy neoľutovali a jedinou traumou bola čakacia doba naň. Oľutovali niekedy ženy, že ste im svojho času pomohli a dieťa priviedli na svet?

Za tridsať rokov práce so ženami ani jedna neprišla za mnou a nesťažovala sa na to, že dieťa porodila. Častokrát mali ťažký život, ďalšie deti, nepodarených mužov a iné patálie. Ani jedna z týchto žien však nikdy neoľutovala, že si dieťa nechala. Veľmi ma bolí, ako ľahkovážne títo ľudia hovoria o potratoch. Nepoznajú mentalitu žien. Tá, čo chce ísť na potrat, naň aj pôjde. Ja za týmito ženami nebehám ani nestojím pred klinikou. Snažím sa ženám poskytnúť informácie a dať im čas, aby sa pokojne rozhodli. Nikdy som nepremýšľala nad tým, či má byť táto lehota 48 hodín, alebo 96 hodín.

Tá, čo chce ísť na potrat, naň aj pôjde. Ja za týmito ženami nebehám ani nestojím pred klinikou.

Gynekológovia na zdravotníckom výbore tvrdili niečo iné.

Základnou úlohou gynekológov má byť dieťa na svet priviesť, nie ho potratiť. Pri umelých potratoch sa stráca základná myšlienka gynekológie.

Ale existujú aj situácie, keď je v ohrození život matky.

Ani vtedy nemôžeme potrat vnímať ako niečo dobré či ako veľký výdobytok žien.

Ženy si zaslúžia viac než potrat, áno?

Ženy si zaslúžia úctu, rešpekt a pomoc, ak to samy nezvládajú. Platí to aj o rodinách, ktoré si dieťa nemôžu dovoliť. Otvára sa celé spektrum otázok, ktoré treba riešiť. Pravdu nemá vždy človek s frekvenciou reči sto slov za minútu. Vychádzam zo skúseností žien a s mnohými do dnešného dňa udržiavam kontakt.

Pred 12 rokmi za mnou prišla žena. Čakala dvojčatá, ale doma mala už dve veľké deti a všetci ju posielali na potrat. Povedala mi, že pred Bohom bude stáť sama a bojí sa. Povedala som jej, aby sa nenechala do tohto rozhodnutia tlačiť, ak to cíti opačne. Bola z Lučenca, čo je ťažký región. Svojho času som tam mala poslaneckú kanceláriu, tak som jej pomohla zohnať bývanie a zaradili sme ju do projektu. Dnes má štyri deti, dvojčatá majú 12 rokov a sú veľmi šikovné. Prednedávnom mi volala, že pre dištančné vzdelávanie potrebujú v rodine počítač a nemôžu si ho dovoliť. Cez darcov sme ho hneď zohnali. Snažíme sa, aby ani po jednom roku veku dieťaťa žena neostala bez pomoci. Spolupracujeme s viacerými organizáciami, ktoré môžu matkám pomáhať aj ďalej.

Čiže schvaľujete sociálno-ekonomické aspekty zákona, ktoré pomáhajú tehotným ženám?

Ilustrujem to na príklade spomínanej Silvie. Dnes je v siedmom mesiaci tehotenstva, ničoho sa nebojí a na syna sa teší. Verí, že v budúcnosti bude jej ochrancom a pomôže jej zvládnuť chorobu. Cez centrum Femina sme jej zohnali výbavu pre dieťa – kočík, oblečenie, postieľku, prebaľovací pult. Nedali sme za to ani halier, lebo ľudia túto výbavu vďačne darujú. Neskôr bude dostávať príspevok z projektu Zachráňme životy.

Ako tento systém finančnej pomoci funguje?

Ja koordinujem darcov, ktorí chcú prispieť. Z verejných financií sme dodnes nevyužili ani jeden cent. Fungujeme len na základe dobrovoľných darov. Máme okolo päťsto prispievateľov. Najlepšie je, keď si darcovia zvolia trvalý príkaz, pretože deti potrebujeme podporovať do veku jedného roka.

O akej finančnej sume sa bavíme?

Ak chceme naplniť základné potreby pre 17 žien, potrebujeme okolo 4,5 tisíca eur mesačne. Za 14 rokov existencie sme priamo ženám rozdali viac než pol milióna eur. Príspevok sa spravidla delí na tretiny: bývanie, strava a bábätko. Niekedy si žena potrebuje peniaze rozdeliť inak, preto nie sme úplne striktní.

Nehrozí, že peniaze minie na iné účely?

Organizácia, ktorá so ženou odborne pracuje, zodpovedá, aby sa prostriedky vynaložili účelne. My monitorujeme, či ženám peniaze poskytli, a darcovia vidia, čo si ženy za peniaze kúpili. Transparentnosť je naším hlavným pilierom. Ženy často žijú v jednoduchých pomeroch, ale sú spokojné a keď to darcovia vidia, sú ochotní prispievať.

Prichádza počas pandémie viac žien?

Počas zlej pandemickej situácie sme v spolupráci s partnerskými organizáciami priebežne zabezpečovali hmotnú a potravinovú pomoc pre tehotné ženy a matky s deťmi v zložitej sociálnej situácii. Išlo napríklad o mlieko, plienky, ošatenie, hygienické prostriedky, základné potraviny. Záujem o zaradenie do projektu sa vyvíja skôr sezónne. Na jeseň hľadá pomoc viac žien, pretože sa boja zimy. Tento mesiac sme zaradili ďalšie štyri príjemkyne pomoci. Závisí to aj od počtu prispievateľov. Ako koordinátorka projektu nemôžem nabrať hocikoľko žien a po dvoch mesiacoch im povedať, že pre ne nemáme financie.

Záujem o zaradenie do projektu sa vyvíja skôr sezónne. Na jeseň hľadá pomoc viac žien, pretože sa boja zimy.

Stalo sa, že ste museli nejaké ženy pre nedostatok financií odmietnuť?

Neodmietame ženy, snažíme sa ich zaradiť do programu v neskoršom štádiu tehotenstva. Každá služba, ktorú žene poskytuje zariadenie, je obodovaná. Na základe toho jej systém pridelí určité peniaze. Keď bolo menej peňazí, museli sme z bodov, teda poskytovaných služieb, ubrať. Snažím sa tomu predchádzať. Keď vidím, že v niektorom mesiaci bude menej peňazí, obtelefonujem známych a podám výzvy.

Návrh zákona stanovuje, že organizácie, ktoré ženám pomáhajú poradenstvom – či už pri rozhodovaní sa pred potratom, alebo pri riešení ťažkostí po ňom – by mali získať nárok na štátne dotácie na svoju činnosť. Ako to hodnotíte?

Je potrebné, aby mali tieto organizácie vytvorenú finančnú stabilitu. Podľa mňa by malo byť financované predovšetkým základné sociálne poradenstvo. Tam môže žena získať informácie aj kontakty na odborníkov, špecialistov, ktorí jej môžu pomôcť hlbšie.

Ako často potrebuje žena bývanie?

Strecha nad hlavou je častou potrebou, s ktorou sa na nás ženy obracajú. Predovšetkým odchovankyne detských domovov, bez rodinného zázemia, ale aj v prípade domáceho násilia a iných.

Ako hodnotíte garanciu núdzového bývania pre tehotné ženy v krízovej situácii až do troch rokov veku dieťaťa?

Pozdáva sa mi to. Ak sa žena musí presúvať každého pol roka a meniť prostredie a známych, tak musia aj deti meniť školu a priateľov. Rozhodne im to na pokoji nepridá. Odchovankyne detských domovov, ktorých máme v projekte ťažisko, nemajú nikoho. Ak žena ochorie, nemá jej kto postrážiť deti. Bolo by veľmi vhodné, keby žena mohla v zariadení ostať dlhšie, kým to potrebuje.

Ak jej to nevyhovuje, môže hocikedy odísť. Ale ktorá z týchto žien si dnes môže dovoliť vziať hypotéku a kúpiť si byt? Dvaja mladí ľudia majú dnes problém zariadiť si bývanie. Aspoň azylové domy by im mali byť dostupné. Nech sa odborníci z jednotlivých oblastí spoja, navrhnú riešenie a poslanci k tomu urobia legislatívu. Aktuálne sa nepracuje konštruktívne, chýba spolupráca a každý jednotlivec sa snaží vyniknúť. To je hlavný problém dnešného sveta, a preto sa Slovensko nikam neposúva.

Aké sú ženy zaradené do projektu? Ešte sa trápia alebo sa začínajú na dieťa tešiť?

Nielenže sa tešia, ale majú perspektívu, lebo sa s nimi odborne pracuje. Organizácie ju učia vrátiť sa do bežného života. Naším cieľom nie je robiť zo ženy závislú osobu. Poskytujeme jej pomoc, ale učíme ju zodpovednosti a samostatnosti. Nechcem ženy tlačiť do určitého spôsobu života. Účelom je, aby sa stali samostatné a robili to, čo je podľa nich pre rodinu najlepšie.

Mnohé ženy si počas pobytu v zariadení privyrábajú alebo si robia rôzne kurzy. S niektorými ženami sa ale pracuje ťažšie alebo sa vrátia k násilníkovi a opakujú tie isté chyby. Rozhodne ich však pomoc z projektu upokojí, pretože sa nemusia báť o strechu nad hlavou a potravu.

Keby odporcovia zákona aspoň raz za nami prišli a zaujímali by sa o našu prácu. Neberiem im ich názor, ale nech ho ani oni neberú nám a ženám, ktoré sa ani napriek ťažkej situácii nevedia zmieriť s tým, že by si dali dieťa vziať. Tieto ženy sú našou cieľovou skupinou. Určite nezachytíme všetky ženy, ktoré chcú podstúpiť interrupciu, ale z vlastnej skúsenosti viem, že ak ženám ukážete svetlo na konci tunela a ľudský rešpekt, začne si dôverovať.